znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 346/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnostiPOHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o.,Grösslingová   4,   Bratislava,   prostredníctvom   ktorej   koná   jej   konateľ   a   advokátdoc. JUDr. Branislav   Fridrich,   PhD.,   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   10741/2014,   sp.   zn.Rvp 10742/2014, sp. zn. Rvp 10743/2014, sp. zn. Rvp 10744/2014, sp. zn. Rvp 10745/2014,sp. zn.   Rvp   10746/2014,   sp.   zn.   Rvp   10747/2014,   sp.   zn.   Rvp   10748/2014,   sp.   zn.Rvp 10749/2014, sp. zn. Rvp 10750/2014, sp. zn. Rvp 10751/2014, sp. zn. Rvp 10752/2014,sp. zn.   Rvp   10753/2014,   sp.   zn.   Rvp   10754/2014,   sp.   zn.   Rvp   10755/2014,   sp.   zn.Rvp 10756/2014, sp. zn. Rvp 10757/2014, sp. zn. Rvp 10758/2014, sp. zn. Rvp 10759/2014,sp. zn.   Rvp   10760/2014,   sp.   zn.   Rvp   10761/2014,   sp.   zn.   Rvp   10762/2014,   sp.   zn.Rvp 10763/2014, sp. zn. Rvp 10764/2014, sp. zn. Rvp 10765/2014, sp. zn. Rvp 10766/2014,sp. zn.   Rvp   10767/2014,   sp.   zn.   Rvp   10768/2014,   sp.   zn.   Rvp   10769/2014,   sp.   zn.Rvp 10770/2014, sp. zn. Rvp 11974/2014, sp. zn. Rvp 11975/2014, sp. zn. Rvp 11976/2014,sp.   zn.   Rvp   11977/2014,   sp.   zn.   Rvp   11978/2014,   sp.   zn.   Rvp   11979/2014,   sp.   zn.Rvp 11980/2014, sp. zn. Rvp 11981/2014, sp. zn. Rvp 11982/2014, sp. zn. Rvp 11983/2014,sp.   zn.   Rvp   11984/2014,   sp.   zn.   Rvp   11985/2014,   sp.   zn.   Rvp   11986/2014,   sp.   zn.Rvp 11987/2014, sp. zn. Rvp 11988/2014, sp. zn. Rvp 11989/2014, sp. zn. Rvp 11990/2014,sp.   zn.   Rvp   11991/2014,   sp.   zn.   Rvp   11992/2014,   sp.   zn.   Rvp   11993/2014,   sp.   zn.Rvp 11994/2014, sp. zn. Rvp 11995/2014, sp. zn. Rvp 11996/2014, sp. zn. Rvp 11997/2014,sp.   zn.   11998/2014,   sp.   zn.   Rvp   11999/2014,   sp.   zn.   Rvp   12000/2014,   sp.   zn.Rvp 12001/2014, sp. zn. Rvp 12002/2014, sp. zn. Rvp 12003/2014, sp. zn. Rvp 12004/2014,sp.   zn.   Rvp   12005/2014,   sp.   zn.   Rvp   12006/2014,   sp.   zn.   Rvp   12007/2014,   sp.   zn.Rvp 12008/2014, sp. zn. Rvp 12009/2014, sp. zn. Rvp 12010/2014, sp. zn. Rvp 12011/2014,sp.   zn.   Rvp   12012/2014,   sp.   zn.   Rvp   12013/2014,   sp.   zn.   Rvp   12014/2014,   sp.   zn.Rvp 12015/2014, sp. zn. Rvp 12016/2014, sp. zn. Rvp 12017/2014, sp. zn. Rvp 12018/2014,sp.   zn.   Rvp   12019/2014,   sp.   zn.   Rvp   12020/2014,   sp.   zn.   Rvp   12021/2014,   sp.   zn.Rvp 12022/2014, sp. zn. Rvp 12023/2014, sp. zn. Rvp 12024/2014, sp. zn. Rvp 12025/2014,sp. zn. Rvp 12026/2014   a sp. zn. Rvp 12027/2014   vo veci namietaného porušenia jejzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľačl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduzneseniami   Krajského   súdu   v   Trenčíne   sp.   zn.   5   Co   327/2014   z 11.   júna   2014(Rvp 10741/2014),   sp.   zn.   6   Co   850/2013   zo   16.   júna   2014   (Rvp 10742/2014),sp. zn. 6 Co 212/2014   z 27.   júna   2014   (Rvp   10743/2014),   sp.   zn.   4 Co   477/2013z 22. mája 2014   (Rvp   10744/2014),   sp.   zn.   4   Co   474/2013   z   22.   mája   2014(Rvp 10745/2014),   sp.   zn.   4   Co   478/2013   z 22.   mája   2014   (Rvp 10746/2014),   sp.   zn.4 Co 482/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10747/2014), sp. zn. 4 Co 368/2013 z 22. mája 2014(Rvp 10748/2014), sp. zn. 17 Co 352/2013 z 25. júna 2014 (Rvp 10749/2014), sp. zn.17 Co 354/2013 z 25. júna 2014 (Rvp 10750/2014), sp. zn. 17 Co 640/2013 z 18. júna 2014(Rvp 10751/2014),   sp.   zn.   5 Co   62/2013   z 21.   mája   2014   (Rvp   10752/2014),   sp.   zn.4 Co 364/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10753/2014), sp. zn. 6 Co 581/2013 z 19. mája 2014(Rvp 10754/2014),   sp.   zn.   6   Co   583/2013   z 19.   mája   2014   (Rvp   10755/2014),   sp.   zn.6 Co 543/2013 z 19. mája 2014 (Rvp 10756/2014), sp. zn. 6 Co 547/2013 z 19. mája 2014(Rvp   10757/2014),   sp.   zn.   6   Co   527/2013   z 19.   mája   2014   (Rvp 10758/2014),   sp.   zn.5 Co 28/2013 z 21. mája 2014 (Rvp 10759/2014), sp. zn. 5 Co 24/2013 z 21. mája 2014(Rvp 10760/2014),   sp.   zn.   5   Co   109/2013   z 21.   mája   2014   (Rvp   10761/2014),   sp.   zn.5 Co 93/2013 z 21. mája 2014 (Rvp 10762/2014), sp. zn. 5 Co 215/2013 z 2. júla 2014(Rvp 10763/2014),   sp.   zn.   5 Co   103/2013   z 25.   júna   2014   (Rvp   10764/2014),   sp.   zn.5 Co 146/2013 z 25. júna 2014 (Rvp 10765/2014), sp. zn. 5 Co 105/2013 z 2. júla 2014(Rvp 10766/2014),   sp.   zn.   5   Co   97/2013   z 2.   júla   2014   (Rvp   10767/2014),   sp.   zn.5 Co 95/2013 z 2. júla 2014 (Rvp 10768/2014), sp. zn. 5 Co 144/2013 z 25. júna 2014(Rvp 10769/2014),   sp.   zn.   5   Co   99/2013   z   25.   júna   2014   (Rvp 10770/2014),   sp.   zn.8 Co 372/2013 z 24. júna 2014 (Rvp 11974/2014), sp. zn. 16 Co 365/2013 z 26. marca 2014(Rvp 11975/2014), sp. zn. 8 Co 376/2013 z 13. marca 2014 (Rvp 11976/2014), sp. zn.16 Co   374/2013   z 31.   marca   2014   (Rvp 11977/2014),   sp.   zn.   16   Co   30/2013z 13. novembra 2013   (Rvp   11978/2014),   sp.   zn.   16 Co   141/2013   z   28.   novembra   2013(Rvp 11979/2014),   sp.   zn.   8   Co   379/2013   z 2.   apríla   2014   (Rvp   11980/2014),   sp.   zn.6 Co 478/2014 z 24. júna 2014 (Rvp 11981/2014), sp. zn. 19 Co 477/2013 z 27. júna 2014(Rvp 11982/2014), sp. zn. 19 Co 496/2014 z 26. júna 2014 (Rvp 11983/2014), sp. zn.17 Co 478/2013 z 11. júna 2014 (Rvp 11984/2014), sp. zn. 17 Co 476/2013 z 11. júna 2014(Rvp 11985/2014), sp. zn. 19 Co 369/2013 z 26. júna 2014 (Rvp 11986/2014), sp. zn.19 Co 371/2013 z 26. júna 2014 (Rvp 11987/2014), sp. zn. 8 Co 30/2013 z 1. júla 2014(Rvp   11988/2014),   sp.   zn.   8   Co   21/2013   z 1.   júla   2014   (Rvp 11989/2014),   sp.   zn.8 Co 18/2013 z 1. júla 2014 (Rvp 11990/2014), sp. zn. 4 Co 470/2013 z 27. júna 2014(Rvp 11991/2014),   sp.   zn.   4   Co   466/2013   z 27.   júna   2014   (Rvp   11992/2014),   sp.   zn.8 Co 217/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 11993/2014), sp. zn. 8 Co 169/2013 z 28. mája 2014(Rvp   11994/2014),   sp.   zn.   16 Co   48/2013   z 28.   mája   2014   (Rvp   11995/2014),   sp.   zn.19 Co 466/2013   z 26.   júna   2014   (Rvp   11996/2014),   sp.   zn.   16   Co   369/2013z 26. marca 2014   (Rvp 11997/2014),   sp.   zn.   8   Co   335/2013   z 28.   mája   2014(Rvp 11998/2014),   sp.   zn.   8 Co   46/2013   z 28.   mája   2014   (Rvp   11999/2014),   sp.   zn.8 Co 216/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 12000/2014), sp. zn. 6 Co 210/2014 z 25. júna 2014(Rvp   12001/2014),   sp.   zn.   6   Co   214/2014   z 25.   júna   2014   (Rvp   12002/2014),   sp.   zn.8 Co 168/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 12003/2014), sp. zn. 5 Co 168/2013 z 25. júna 2014(Rvp 12004/2014), sp. zn. 17 Co 453/2013 z 25. júna 2014 (Rvp 12005/2014), sp. zn.17 Co 567/2013 z 25. júna 2014 (Rvp 12006/2014), sp. zn. 17 Co 591/2013 z 25. júna 2014(Rvp 12007/2014), sp. zn. 19 Co 414/2014 z 30. júna 2014 (Rvp 12008/2014), sp. zn.17 Co 641/2013   z 11.   júna   2014   (Rvp   12009/2014),   sp.   zn.   16   Co   144/2013z 28. novembra 2013   (Rvp   12010/2014),   sp.   zn.   19   Co   411/2013   z 27.   júna   2014(Rvp 12011/2014), sp. zn. 19 Co 494/2013 z 26. júna 2014 (Rvp 12012/2014), sp. zn.19 Co 492/2013   z 26.   júna   2014   (Rvp   12013/2014),   sp.   zn.   16   Co   392/2013z 31. marca 2014   (Rvp   12014/2014),   sp.   zn.   16   Co   368/2013   z 26.   marca   2014(Rvp 12015/2014), sp. zn. 16 Co 139/2013 z 28. novembra 2013 (Rvp 12016/2014), sp. zn.16   Co   152/2013   z 28.   novembra   2013   (Rvp   12017/2014),   sp.   zn.   8   Co   150/2013z 27. novembra   2013   (Rvp 12018/2014),   sp.   zn.   16   Co   375/2013   z 26.   marca   2014(Rvp 12019/2014),   sp   zn. 8 Co   385/2013   z 13.   marca   2014   (Rvp   12020/2014),   sp.   zn.16 Co 370/2013 z 26. marca 2014 (Rvp 12021/2014), sp. zn. 17 Co 401/2013 z 2. júla 2014(Rvp 12022/2014),   sp.   zn.   19   Co   464/2013   z 26.   júna   2014   (Rvp 12023/2014),   sp.   zn.19 Co 654/2013 z 26. júna 2014 (Rvp 12024/2014), sp. zn. 8 Co 130/2013 z 28. mája 2014(Rvp 12025/2014), sp. zn. 8 Co 170/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 12026/2014) a sp. zn.17 Co 671/2013 z 11. júna 2014 (Rvp 12027/2014) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn.Rvp 10741/2014, sp. zn. Rvp 10742/2014, sp. zn. Rvp 10743/2014, sp. zn. Rvp 10744/2014,sp.   zn.   Rvp   10745/2014,   sp.   zn.   Rvp   10746/2014,   sp.   zn.   Rvp   10747/2014,   sp.   zn.Rvp 10748/2014, sp. zn. Rvp 10749/2014, sp. zn. Rvp 10750/2014, sp. zn. Rvp 10751/2014,sp.   zn.   Rvp   10752/2014,   sp.   zn.   Rvp   10753/2014,   sp.   zn.   Rvp   10754/2014,   sp.   zn.Rvp 10755/2014, sp. zn. Rvp 10756/2014, sp. zn. Rvp 10757/2014, sp. zn. Rvp 10758/2014,sp.   zn.   Rvp   10759/2014,   sp.   zn.   Rvp   10760/2014,   sp.   zn.   Rvp   10761/2014,   sp.   zn.Rvp 10762/2014, sp. zn. Rvp 10763/2014, sp. zn. Rvp 10764/2014, sp. zn. Rvp 10765/2014,sp.   zn.   Rvp   10766/2014,   sp.   zn.   Rvp   10767/2014,   sp.   zn.   Rvp   10768/2014,   sp.   zn.Rvp 10769/2014, sp. zn. Rvp 10770/2014, sp. zn. Rvp 11974/2014, sp. zn. Rvp 11975/2014,sp.   zn.   Rvp   11976/2014,   sp.   zn.   Rvp   11977/2014,   sp.   zn.   Rvp   11978/2014,   sp.   zn.Rvp 11979/2014, sp. zn. Rvp 11980/2014, sp. zn. Rvp 11981/2014, sp. zn. Rvp 11982/2014,sp.   zn.   Rvp   11983/2014,   sp.   zn.   Rvp   11984/2014,   sp.   zn.   Rvp   11985/2014,   sp.   zn.Rvp 11986/2014, sp. zn. Rvp 11987/2014, sp. zn. Rvp 11988/2014, sp. zn. Rvp 11989/2014,sp.   zn.   Rvp   11990/2014,   sp.   zn.   Rvp   11991/2014,   sp.   zn.   Rvp   11992/2014,   sp.   zn.Rvp 11993/2014, sp. zn. Rvp 11994/2014, sp. zn. Rvp 11995/2014, sp. zn. Rvp 11996/2014,sp.   zn.   Rvp   11997/2014,   sp.   zn.   11998/2014,   sp.   zn.   Rvp   11999/2014,   sp.   zn.Rvp 12000/2014, sp. zn. Rvp 12001/2014, sp. zn. Rvp 12002/2014, sp. zn. Rvp 12003/2014,sp.   zn.   Rvp   12004/2014,   sp.   zn.   Rvp   12005/2014,   sp.   zn.   Rvp   12006/2014,   sp.   zn.Rvp 12007/2014, sp. zn. Rvp 12008/2014, sp. zn. Rvp 12009/2014, sp. zn. Rvp 12010/2014,sp.   zn.   Rvp   12011/2014,   sp.   zn.   Rvp   12012/2014,   sp.   zn.   Rvp   12013/2014,   sp.   zn.Rvp 12014/2014, sp. zn. Rvp 12015/2014, sp. zn. Rvp 12016/2014, sp. zn. Rvp 12017/2014,sp.   zn.   Rvp   12018/2014,   sp.   zn.   Rvp   12019/2014,   sp.   zn.   Rvp   12020/2014,   sp.   zn.Rvp 12021/2014, sp. zn. Rvp 12022/2014, sp. zn. Rvp 12023/2014, sp. zn. Rvp 12024/2014,sp. zn. Rvp 12025/2014, sp. zn. Rvp 12026/2014 a sp. zn. Rvp 12027/2014 s p á j a   naspoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 10741/2014.

Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., o d m i e t a   ako   zjavneneopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e : I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. augustaa 16. septembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 10741/2014,sp. zn.   Rvp   10742/2014,   sp.   zn.   Rvp   10743/2014,   sp.   zn.   Rvp   10744/2014,   sp.   zn.Rvp 10745/2014, sp. zn. Rvp 10746/2014, sp. zn. Rvp 10747/2014, sp. zn. Rvp 10748/2014,sp.   zn.   Rvp   10749/2014,   sp.   zn.   Rvp   10750/2014,   sp.   zn.   Rvp   10751/2014,   sp.   zn.Rvp 10752/2014, sp. zn. Rvp 10753/2014, sp. zn. Rvp 10754/2014, sp. zn. Rvp 10755/2014,sp.   zn.   Rvp   10756/2014,   sp.   zn.   Rvp   10757/2014,   sp.   zn.   Rvp   10758/2014,   sp.   zn.Rvp 10759/2014, sp. zn. Rvp 10760/2014, sp. zn. Rvp 10761/2014, sp. zn. Rvp 10762/2014,sp.   zn.   Rvp   10763/2014,   sp.   zn.   Rvp   10764/2014,   sp.   zn.   Rvp   10765/2014,   sp.   zn.Rvp 10766/2014, sp. zn. Rvp 10767/2014, sp. zn. Rvp 10768/2014, sp. zn. Rvp 10769/2014,sp.   zn.   Rvp   10770/2014,   sp.   zn.   Rvp   11974/2014,   sp.   zn.   Rvp   11975/2014,   sp.   zn.Rvp 11976/2014, sp. zn. Rvp 11977/2014, sp. zn. Rvp 11978/2014, sp. zn. Rvp 11979/2014,sp.   zn.   Rvp   11980/2014,   sp.   zn.   Rvp   11981/2014,   sp.   zn.   Rvp   11982/2014,   sp.   zn.Rvp 11983/2014, sp. zn. Rvp 11984/2014, sp. zn. Rvp 11985/2014, sp. zn. Rvp 11986/2014,sp.   zn.   Rvp   11987/2014,   sp.   zn.   Rvp   11988/2014,   sp.   zn.   Rvp   11989/2014,   sp.   zn.Rvp 11990/2014, sp. zn. Rvp 11991/2014, sp. zn. Rvp 11992/2014, sp. zn. Rvp 11993/2014,sp.   zn.   Rvp   11994/2014,   sp.   zn.   Rvp   11995/2014,   sp.   zn.   Rvp   11996/2014,   sp.   zn.Rvp 11997/2014, sp. zn. 11998/2014, sp. zn. Rvp 11999/2014, sp. zn. Rvp 12000/2014,sp. zn.   Rvp   12001/2014,   sp.   zn.   Rvp   12002/2014,   sp.   zn.   Rvp   12003/2014,   sp.   zn.Rvp 12004/2014, sp. zn. Rvp 12005/2014, sp. zn. Rvp 12006/2014, sp. zn. Rvp 12007/2014,sp.   zn.   Rvp   12008/2014,   sp.   zn.   Rvp   12009/2014,   sp.   zn.   Rvp   12010/2014,   sp.   zn.Rvp 12011/2014, sp. zn. Rvp 12012/2014, sp. zn. Rvp 12013/2014, sp. zn. Rvp 12014/2014,sp.   zn.   Rvp   12015/2014,   sp.   zn.   Rvp   12016/2014,   sp.   zn.   Rvp   12017/2014,   sp.   zn.Rvp 12018/2014, sp. zn. Rvp 12019/2014, sp. zn. Rvp 12020/2014, sp. zn. Rvp 12021/2014,sp.   zn.   Rvp   12022/2014,   sp.   zn.   Rvp   12023/2014,   sp.   zn.   Rvp   12024/2014,   sp.   zn.Rvp 12025/2014,   sp.   zn.   Rvp   12026/2014   a sp.   zn.   Rvp   12027/2014,   ktorými   namietaporušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a   práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) označenými v záhlavítohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté uznesenia“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcuv konaniach vedených Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd“), predmetomktorých je rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byťspôsobená   nezákonným   rozhodnutím,   resp.   nesprávnym   úradným   postupom   okresnéhosúdu,   t.   j.   súdu,   ktorý   mal   sťažovateľke   uvedenú   škodu   a   nemajetkovú   ujmu   spôsobiť.Na základe uvedeného sťažovateľka očakávala, že dôjde k vylúčeniu sudcov okresného súduz rozhodovania jej vecí a spory budú prikázané inému vecne príslušnému okresnému súduv obvode krajského súdu.

Na základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresný súdsvojimi uzneseniami špecifikovanými v sťažnostiach (ďalej spolu len „uznesenia okresnýchsúdov“)   zaviazal   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   vznesené   námietkyzaujatosti.   Na   základe   odvolaní   podaných   sťažovateľkou,   podstatou   ktorých   bolo,   ženámietky   zaujatosti   nepodala, krajský súd   napadnutými uzneseniami   potvrdil   uzneseniaokresného súdu ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   uviedla,   že   napadnutými   uzneseniamikrajský súd porušil ňou označené práva, keď:

„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;

b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;

c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;

d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva;

e) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR; a osobitne v spojení s porušením označených justičných práv porušil právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, keď uložil sťažovateľovi povinnosť poskytnúť finančné plnenie štátu bez existencie práva štátu na takéto plnenie, čím nedôvodne znížil majetok sťažovateľa.“

Podľa sťažovateľky krajský súd napadnuté uznesenia založil na nesprávnom právnomposúdení jej návrhov ako námietok zaujatosti, hoci tieto podania neboli dostatočne určité anespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v § 15a zákona č. 99/1963 Zb. Občianskysúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Napriek uvedenému okresnýsúd aj krajský súd prejavy vôle sťažovateľky obsiahnuté v podaných žalobách vyhodnotiliako námietky zaujatosti.

Okrem toho sťažovateľka v sťažnostiach namieta, že aj keby v krajnom prípade bol jejprejav vôle vyhodnotený ako námietka zaujatosti, nemala v daných prípadoch platiť za jejpodanie súdny poplatok, keďže už samotné konanie v merite veci je oslobodené od súdnychpoplatkov (t. j. konanie o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pozn.),a teda podľa jej názoru aj všetky konania s ním súvisiace, teda aj námietkové konania bymali byť od súdnych poplatkov automaticky oslobodené.

Sťažovateľka v sťažnostiach tiež poukazuje na rozhodnutia iných všeobecných súdov,ktoré v skutkovo a právne zhodných veciach rozhodli odlišne a nevyhodnotili podaniasťažovateľky ako námietky zaujatosti.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktoromvysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľačl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajskéhosúdu, zruší napadnuté uznesenia krajského súdu, veci vráti tomuto súdu na ďalšie konaniea prizná jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Súčasne žiada ústavný súdo vydanie dočasných opatrení, ktorými rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutýchuznesení krajského súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutýmiuzneseniami krajského súdu.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho   súdneho   poriadku.   V zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnostikonania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolusúvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitnéustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súdemožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane§ 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.Rvp 10741/2014, sp. zn. Rvp 10742/2014, sp. zn. Rvp 10743/2014, sp. zn. Rvp 10744/2014,sp.   zn.   Rvp   10745/2014,   sp.   zn.   Rvp   10746/2014,   sp.   zn.   Rvp   10747/2014,   sp.   zn.Rvp 10748/2014, sp. zn. Rvp 10749/2014, sp. zn. Rvp 10750/2014, sp. zn. Rvp 10751/2014,sp.   zn.   Rvp   10752/2014,   sp.   zn.   Rvp   10753/2014,   sp.   zn.   Rvp   10754/2014,   sp.   zn.Rvp 10755/2014, sp. zn. Rvp 10756/2014, sp. zn. Rvp 10757/2014, sp. zn. Rvp 10758/2014,sp.   zn.   Rvp   10759/2014,   sp.   zn.   Rvp   10760/2014,   sp.   zn.   Rvp   10761/2014,   sp.   zn.Rvp 10762/2014, sp. zn. Rvp 10763/2014, sp. zn. Rvp 10764/2014, sp. zn. Rvp 10765/2014,sp.   zn.   Rvp   10766/2014,   sp.   zn.   Rvp   10767/2014,   sp.   zn.   Rvp   10768/2014,   sp.   zn.Rvp 10769/2014, sp. zn. Rvp 10770/2014, sp. zn. Rvp 11974/2014, sp. zn. Rvp 11975/2014,sp.   zn.   Rvp   11976/2014,   sp.   zn.   Rvp   11977/2014,   sp.   zn.   Rvp   11978/2014,   sp.   zn.Rvp 11979/2014, sp. zn. Rvp 11980/2014, sp. zn. Rvp 11981/2014, sp. zn. Rvp 11982/2014,sp.   zn.   Rvp   11983/2014,   sp.   zn.   Rvp   11984/2014,   sp.   zn.   Rvp   11985/2014,   sp.   zn.Rvp 11986/2014, sp. zn. Rvp 11987/2014, sp. zn. Rvp 11988/2014, sp. zn. Rvp 11989/2014,sp.   zn.   Rvp   11990/2014,   sp.   zn.   Rvp   11991/2014,   sp.   zn.   Rvp   11992/2014,   sp.   zn.Rvp 11993/2014, sp. zn. Rvp 11994/2014, sp. zn. Rvp 11995/2014, sp. zn. Rvp 11996/2014,sp.   zn.   Rvp   11997/2014,   sp.   zn.   11998/2014,   sp.   zn.   Rvp   11999/2014,   sp.   zn.Rvp 12000/2014, sp. zn. Rvp 12001/2014, sp. zn. Rvp 12002/2014, sp. zn. Rvp 12003/2014,sp.   zn.   Rvp   12004/2014,   sp.   zn.   Rvp   12005/2014,   sp.   zn.   Rvp   12006/2014,   sp.   zn.Rvp 12007/2014, sp. zn. Rvp 12008/2014, sp. zn. Rvp 12009/2014, sp. zn. Rvp 12010/2014,sp.   zn.   Rvp   12011/2014,   sp.   zn.   Rvp   12012/2014,   sp.   zn.   Rvp   12013/2014,   sp.   zn.Rvp 12014/2014, sp. zn. Rvp 12015/2014, sp. zn. Rvp 12016/2014, sp. zn. Rvp 12017/2014,sp.   zn.   Rvp   12018/2014,   sp.   zn.   Rvp   12019/2014,   sp.   zn.   Rvp   12020/2014,   sp.   zn.Rvp 12021/2014, sp. zn. Rvp 12022/2014, sp. zn. Rvp 12023/2014, sp. zn. Rvp 12024/2014,sp. zn. Rvp 12025/2014, sp. zn. Rvp 12026/2014 a sp. zn. Rvp 12027/2014 a z tohto obsahuvyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúcna totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode lvýroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú pretomožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV.ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Túto ochranuposkytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tietopráva vyplývajú z ústavnoprocesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46 ažčl. 50 ústavy) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým sudcom,ktorého určuje zákon.

Sťažovateľka   zastáva   názor,   že   krajský   súd   napadnutými   uzneseniami,   ktorýmipotvrdil uznesenia okresného súdu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanénámietky zaujatosti, porušil ňou označené základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, pretože, akovyplýva z jej písomných podaní v konaniach pred okresným súdom, ako aj z odvolaní protiprvostupňovým rozhodnutiam, sťažovateľka námietky zaujatosti podľa jej názoru nepodala.

Okresný   súd   svojimi   rozhodnutiami   uložil   sťažovateľke   povinnosť   zaplatiť   súdnypoplatok za námietku zaujatosti v sume 66 € podľa položky č. 17 písm. a) „sadzobníka súdnych   poplatkov   zákona,   tvoriaceho   prílohu   zákona   č.   71/1992   Zb.“.   Proti   týmtouzneseniam   podala   sťažovateľka   odvolania,   v   ktorých   tvrdila,   že   námietky   zaujatostinepodala,   a   okrem   iného   poukázala   na   skutočnosť: „...   v   úvode   svojej   žaloby   uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 OSP).“

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavaťa posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonovviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmibol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne záveryzo   skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzujena kontrolu   zlučiteľnosti   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou,   prípadnemedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, m. m.II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdomnie   je   chrániť   občana   pred   skutkovými   omylmi   všeobecných   súdov,   ale   chrániť   hopred takými   zásahmi   do   jeho   práv,   ktoré   sú   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľnéa neudržateľné   (I.   ÚS   17/01).   Z   rozdelenia   súdnej   moci   v   ústave   medzi   ústavný   súda všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciachpatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).

Sťažovateľka svoje sťažnosti založila v podstatnom najmä na skutočnosti, že okresnýsúd   nesprávne   posúdil   jej   žalobné   návrhy,   ktorých   súčasťou   boli   aj   upovedomeniao skutočnostiach týkajúcich sa okresného súdu, ktorý má v jej právnych veciach rozhodovaťa   súčasne   je   štátnym   orgánom,   ktorý   svojím   nesprávnym   úradným   postupom   spôsobilsťažovateľke škodu, takže na základe týchto upovedomení podľa jej tvrdenia išlo o podaniasmerujúce k rozhodnutiu o prikázaní veci inému vecne príslušnému súdu podľa § 12 ods. 1OSP z dôvodu, že sudcovia okresného súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovaniavo veciach pre ich pomer k veciam a k účastníkom konania, pričom tieto podľa sťažovateľkynemožno posúdiť ako námietky zaujatosti pre nesplnenie náležitostí vyplývajúcich z § 15aOSP.

Podľa § 12 ods. 1 OSP ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcoviasú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.

Podľa § 14 ods. 1 OSP sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, akso   zreteľom   na   ich   pomer   k   veci,   k   účastníkom   alebo   k   ich   zástupcom   možno   maťpochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa § 15 OSP ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámito neodkladne predsedovi súdu...

Podľa   §   12   ods.   2   OSP   vec   možno   prikázať   inému   súdu   toho   istého   stupňa   ajz dôvodu vhodnosti.

Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že vec musí (nutnádelegácia)   alebo   môže   (vhodná   delegácia)   byť   odňatá   príslušnému   súdu   a   prikázanána ďalšie konanie a rozhodovanie inému súdu tohto istého stupňa, avšak v prípade nutnejdelegácie, ktorej sa domáhala aj sťažovateľka (pozri jej odvolania, pozn.), tu musí byťsplnená explicitná zákonná podmienka, a to, že príslušný súd nemôže vo veci konať, pretožejeho sudcovia sú vylúčení podľa § 14 OSP, t. j. ak je tu pochybnosť o nezaujatosti sudcovpríslušného súdu. Pochybnosť o nezaujatosti sudcu môže byť uplatnená buď účastníkmikonania (§ 15a OSP), alebo samotným zákonným sudcom (§ 15 OSP).

V danom prípade, keďže sa teda sťažovateľka domáhala delegácie jej vecí na iný akopríslušný okresný súd, t. j. domáhala sa odňatia jej vecí z prerokovania okresným súdomz dôvodu „nutnosti, a nie vhodnosti“, t. j. z dôvodu, že sú tu pochybnosti o nezaujatostisudcov okresného súdu, a keďže sudcovia tohto súdu sami svoju nezaujatosť nespochybnili(§   15   OSP),   okresný   súd   a   následne   sa   s   tým   stotožniac   aj   krajský   súd,   vyhodnotiliskutočnosti   uvádzané   sťažovateľkou   už   v   jej   žalobách   ako   ňou   uplatnenú   námietkuzaujatosti   (§   15a   OSP),   ktorej   podanie   podlieha   poplatkovej   povinnosti   podľa   položkyč. 17a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona Slovenskej národnej radyč. 71/1992   Zb.   o   súdnych   poplatkoch   a   poplatku   za   výpis   z   registra   trestov   v   zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).

Odôvodnenia napádaných uznesení krajského súdu sa v konkrétnych okolnostiachposudzovaných vecí podľa názoru ústavného súdu javia ako zrozumiteľné a akceptovateľné.Krajský   súd,   ktorý   tvrdenia   uvádzané   sťažovateľkou   vyhodnotil   tak,   že   v   okolnostiachposudzovaných vecí išlo o námietku zaujatosti, vec ústavne akceptovateľným spôsobomprávne   posúdil   podľa   príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   a   zákonao súdnych   poplatkoch,   keďže   miera   interpretácie   a   aplikácie   do   úvahy   prichádzajúcichustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevybočuje z limitov základného práva na súdnuochranu   podľa   čl.   46 ods. 1   ústavy   a práva na spravodlivý   proces   podľa   čl.   6 ods. 1dohovoru.   Skutočnosť,   že   všeobecné   súdy   neakceptovali   sťažovateľkinu   interpretáciudotknutých   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku,   ešte   sama   osebe   nezakladáporušenie sťažovateľkou označených práv. Z pohľadu ústavného súdu je podstatné to, čikrajský súd ústavne súladným spôsobom interpretoval a aplikoval na veci vzťahujúce saustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a zákona o súdnych poplatkoch.

Obdobne   nie   je   žiadny   dôvod   na   prehodnocovanie   námietok   sťažovateľky,   ktorésúvisia s tým, že nemal byť vyrubený súdny poplatok za námietku zaujatosti v tom-ktoromprípade,   pretože,   ako   už   ústavný   súd   aj   v   minulosti   konštatoval   (napr.   sp.   zn.II. ÚS 124/2011), vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatkupodľa   §   4   ods.   1   zákona   o   súdnych   poplatkoch   nemá   automaticky   za   následok   ajoslobodenie   od   súdneho   poplatku   za   v   tomto   konaní   vznesenú   námietku   zaujatosti,na čo v napádaných uzneseniach poukazoval aj samotný krajský súd.

V súvislosti s námietkami sťažovateľky, podľa ktorých iné súdy rozhodovali v jejobdobných veciach odlišne od krajského súdu, ústavný súd poukazuje na svoj právny názor,podľa ktorého právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samejnemajú   charakter   precedensu,   ktorý   by   ostatných   sudcov   rozhodujúcich   v   obdobnýchveciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovenév analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istotyani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).

Z   rozsudku   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   Beian   v.   Rumunsko   (č.   1)zo 6. 12. 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobnýchveciach   je   prirodzenou   súčasťou   vnútroštátneho   súdneho   systému   (v   zásade   každéhosúdneho   systému,   ktorý   nie   je   založený   na   precedensoch   ako   prameňoch   práva).K rozdielnej   judikatúre   prirodzene   dochádza   aj   na   úrovni   najvyššej   súdnej   inštancie.Z hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila akoregulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielneprávne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.

Ústavný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľky považuje za potrebné zopakovaťsvoj   ustálený   právny   názor,   podľa   ktorého   mu   neprislúcha   zjednocovať   in abstractojudikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z. osúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, §22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len„najvyšší súd“), resp. jeho plénu a kolégiám, keď mu okrem iných priznáva aj právomoczaujímať   stanoviská   k   zjednocovaniu   výkladu   zákonov   a   iných   všeobecne   záväznýchprávnych   predpisov   (m.   m.   I.   ÚS   17/01,   IV.   ÚS   267/05).   Práve   plénum   a   kolégiánajvyššieho   súdu   sú   oprávnené   odstraňovať   nejednotnosť   výkladu   zákonov   a   inýchvšeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj legitímneočakávania   účastníkov   súdnych   konaní.   Ústavný   súd   však   vzhľadom   na   to,   že   nie   jesúčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a inýchvšeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ichvýklad   vyznačuje   svojvôľou   a   zjavnou   neodôvodnenosťou   do   tej   miery,   že   to   máza následok porušenie základného práva alebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípadenapadnutých uznesení prejav svojvôle, resp. zjavnej neodôvodnenosti nezistil, nepovažovalargumentáciu sťažovateľky za spôsobilú na to, aby len na jej základe bolo možné tietorozhodnutia hodnotiť ako ústavne neakceptovateľné a neudržateľné.

Vzhľadom   na   uvedené   dospel   ústavný   súd   k   záveru,   že   napadnuté   uzneseniakrajského   súdu   ako   odvolacieho   súdu   sú   ústavne   akceptovateľné   a   ich   odôvodnenieje dostatočné, nevybočujúce z limitov čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. To, žesťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, neznamená, že došlo aj k porušeniuoznačených   práv   podľa   ústavy   a   dohovoru.   Z   týchto   dôvodov   ústavný   súd   sťažnostisťažovateľky   v   tejto   časti   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnené   (§   25   ods.   2   zákonao ústavnom súde).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského súdu

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právovšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba máprávo   pokojne užívať   svoj   majetok.   Nikoho nemožno zbaviť   jeho majetku   s výnimkouverejného   záujmu   a   za   podmienok,   ktoré   ustanovuje   zákon   a   všeobecné   zásadymedzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktorépovažuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmomalebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   napadnutých   uznesení   dospel   k   záveru,   že   z   ichodôvodnení nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by mohlo dôjsť k neprípustnémuzásahu do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a do práva naochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže krajský súd v posudzovanýchprípadoch ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval príslušné právne normy.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými uzneseniamikrajského súdu a základným právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 1dodatkového   protokolu   neexistuje   taká   príčinná   súvislosť,   ktorá   by   zakladala   možnosťvysloviť porušenie týchto práv po prijatí   sťažností   na ďalšie konanie, v dôsledku čohopri predbežnom prerokovaní sťažností sťažovateľky ich aj v tejto časti odmietol ako zjavneneopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, bolo preto už bez právneho významuzaoberať   sa   ďalšími   návrhmi   sťažovateľky   uvedenými   v   sťažnostiach   (napr.   návrhomna odklad vykonateľnosti napádaných rozhodnutí).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015