SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 346/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokátdoc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 10741/2014, sp. zn.Rvp 10742/2014, sp. zn. Rvp 10743/2014, sp. zn. Rvp 10744/2014, sp. zn. Rvp 10745/2014,sp. zn. Rvp 10746/2014, sp. zn. Rvp 10747/2014, sp. zn. Rvp 10748/2014, sp. zn.Rvp 10749/2014, sp. zn. Rvp 10750/2014, sp. zn. Rvp 10751/2014, sp. zn. Rvp 10752/2014,sp. zn. Rvp 10753/2014, sp. zn. Rvp 10754/2014, sp. zn. Rvp 10755/2014, sp. zn.Rvp 10756/2014, sp. zn. Rvp 10757/2014, sp. zn. Rvp 10758/2014, sp. zn. Rvp 10759/2014,sp. zn. Rvp 10760/2014, sp. zn. Rvp 10761/2014, sp. zn. Rvp 10762/2014, sp. zn.Rvp 10763/2014, sp. zn. Rvp 10764/2014, sp. zn. Rvp 10765/2014, sp. zn. Rvp 10766/2014,sp. zn. Rvp 10767/2014, sp. zn. Rvp 10768/2014, sp. zn. Rvp 10769/2014, sp. zn.Rvp 10770/2014, sp. zn. Rvp 11974/2014, sp. zn. Rvp 11975/2014, sp. zn. Rvp 11976/2014,sp. zn. Rvp 11977/2014, sp. zn. Rvp 11978/2014, sp. zn. Rvp 11979/2014, sp. zn.Rvp 11980/2014, sp. zn. Rvp 11981/2014, sp. zn. Rvp 11982/2014, sp. zn. Rvp 11983/2014,sp. zn. Rvp 11984/2014, sp. zn. Rvp 11985/2014, sp. zn. Rvp 11986/2014, sp. zn.Rvp 11987/2014, sp. zn. Rvp 11988/2014, sp. zn. Rvp 11989/2014, sp. zn. Rvp 11990/2014,sp. zn. Rvp 11991/2014, sp. zn. Rvp 11992/2014, sp. zn. Rvp 11993/2014, sp. zn.Rvp 11994/2014, sp. zn. Rvp 11995/2014, sp. zn. Rvp 11996/2014, sp. zn. Rvp 11997/2014,sp. zn. 11998/2014, sp. zn. Rvp 11999/2014, sp. zn. Rvp 12000/2014, sp. zn.Rvp 12001/2014, sp. zn. Rvp 12002/2014, sp. zn. Rvp 12003/2014, sp. zn. Rvp 12004/2014,sp. zn. Rvp 12005/2014, sp. zn. Rvp 12006/2014, sp. zn. Rvp 12007/2014, sp. zn.Rvp 12008/2014, sp. zn. Rvp 12009/2014, sp. zn. Rvp 12010/2014, sp. zn. Rvp 12011/2014,sp. zn. Rvp 12012/2014, sp. zn. Rvp 12013/2014, sp. zn. Rvp 12014/2014, sp. zn.Rvp 12015/2014, sp. zn. Rvp 12016/2014, sp. zn. Rvp 12017/2014, sp. zn. Rvp 12018/2014,sp. zn. Rvp 12019/2014, sp. zn. Rvp 12020/2014, sp. zn. Rvp 12021/2014, sp. zn.Rvp 12022/2014, sp. zn. Rvp 12023/2014, sp. zn. Rvp 12024/2014, sp. zn. Rvp 12025/2014,sp. zn. Rvp 12026/2014 a sp. zn. Rvp 12027/2014 vo veci namietaného porušenia jejzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľačl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduzneseniami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5 Co 327/2014 z 11. júna 2014(Rvp 10741/2014), sp. zn. 6 Co 850/2013 zo 16. júna 2014 (Rvp 10742/2014),sp. zn. 6 Co 212/2014 z 27. júna 2014 (Rvp 10743/2014), sp. zn. 4 Co 477/2013z 22. mája 2014 (Rvp 10744/2014), sp. zn. 4 Co 474/2013 z 22. mája 2014(Rvp 10745/2014), sp. zn. 4 Co 478/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10746/2014), sp. zn.4 Co 482/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10747/2014), sp. zn. 4 Co 368/2013 z 22. mája 2014(Rvp 10748/2014), sp. zn. 17 Co 352/2013 z 25. júna 2014 (Rvp 10749/2014), sp. zn.17 Co 354/2013 z 25. júna 2014 (Rvp 10750/2014), sp. zn. 17 Co 640/2013 z 18. júna 2014(Rvp 10751/2014), sp. zn. 5 Co 62/2013 z 21. mája 2014 (Rvp 10752/2014), sp. zn.4 Co 364/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10753/2014), sp. zn. 6 Co 581/2013 z 19. mája 2014(Rvp 10754/2014), sp. zn. 6 Co 583/2013 z 19. mája 2014 (Rvp 10755/2014), sp. zn.6 Co 543/2013 z 19. mája 2014 (Rvp 10756/2014), sp. zn. 6 Co 547/2013 z 19. mája 2014(Rvp 10757/2014), sp. zn. 6 Co 527/2013 z 19. mája 2014 (Rvp 10758/2014), sp. zn.5 Co 28/2013 z 21. mája 2014 (Rvp 10759/2014), sp. zn. 5 Co 24/2013 z 21. mája 2014(Rvp 10760/2014), sp. zn. 5 Co 109/2013 z 21. mája 2014 (Rvp 10761/2014), sp. zn.5 Co 93/2013 z 21. mája 2014 (Rvp 10762/2014), sp. zn. 5 Co 215/2013 z 2. júla 2014(Rvp 10763/2014), sp. zn. 5 Co 103/2013 z 25. júna 2014 (Rvp 10764/2014), sp. zn.5 Co 146/2013 z 25. júna 2014 (Rvp 10765/2014), sp. zn. 5 Co 105/2013 z 2. júla 2014(Rvp 10766/2014), sp. zn. 5 Co 97/2013 z 2. júla 2014 (Rvp 10767/2014), sp. zn.5 Co 95/2013 z 2. júla 2014 (Rvp 10768/2014), sp. zn. 5 Co 144/2013 z 25. júna 2014(Rvp 10769/2014), sp. zn. 5 Co 99/2013 z 25. júna 2014 (Rvp 10770/2014), sp. zn.8 Co 372/2013 z 24. júna 2014 (Rvp 11974/2014), sp. zn. 16 Co 365/2013 z 26. marca 2014(Rvp 11975/2014), sp. zn. 8 Co 376/2013 z 13. marca 2014 (Rvp 11976/2014), sp. zn.16 Co 374/2013 z 31. marca 2014 (Rvp 11977/2014), sp. zn. 16 Co 30/2013z 13. novembra 2013 (Rvp 11978/2014), sp. zn. 16 Co 141/2013 z 28. novembra 2013(Rvp 11979/2014), sp. zn. 8 Co 379/2013 z 2. apríla 2014 (Rvp 11980/2014), sp. zn.6 Co 478/2014 z 24. júna 2014 (Rvp 11981/2014), sp. zn. 19 Co 477/2013 z 27. júna 2014(Rvp 11982/2014), sp. zn. 19 Co 496/2014 z 26. júna 2014 (Rvp 11983/2014), sp. zn.17 Co 478/2013 z 11. júna 2014 (Rvp 11984/2014), sp. zn. 17 Co 476/2013 z 11. júna 2014(Rvp 11985/2014), sp. zn. 19 Co 369/2013 z 26. júna 2014 (Rvp 11986/2014), sp. zn.19 Co 371/2013 z 26. júna 2014 (Rvp 11987/2014), sp. zn. 8 Co 30/2013 z 1. júla 2014(Rvp 11988/2014), sp. zn. 8 Co 21/2013 z 1. júla 2014 (Rvp 11989/2014), sp. zn.8 Co 18/2013 z 1. júla 2014 (Rvp 11990/2014), sp. zn. 4 Co 470/2013 z 27. júna 2014(Rvp 11991/2014), sp. zn. 4 Co 466/2013 z 27. júna 2014 (Rvp 11992/2014), sp. zn.8 Co 217/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 11993/2014), sp. zn. 8 Co 169/2013 z 28. mája 2014(Rvp 11994/2014), sp. zn. 16 Co 48/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 11995/2014), sp. zn.19 Co 466/2013 z 26. júna 2014 (Rvp 11996/2014), sp. zn. 16 Co 369/2013z 26. marca 2014 (Rvp 11997/2014), sp. zn. 8 Co 335/2013 z 28. mája 2014(Rvp 11998/2014), sp. zn. 8 Co 46/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 11999/2014), sp. zn.8 Co 216/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 12000/2014), sp. zn. 6 Co 210/2014 z 25. júna 2014(Rvp 12001/2014), sp. zn. 6 Co 214/2014 z 25. júna 2014 (Rvp 12002/2014), sp. zn.8 Co 168/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 12003/2014), sp. zn. 5 Co 168/2013 z 25. júna 2014(Rvp 12004/2014), sp. zn. 17 Co 453/2013 z 25. júna 2014 (Rvp 12005/2014), sp. zn.17 Co 567/2013 z 25. júna 2014 (Rvp 12006/2014), sp. zn. 17 Co 591/2013 z 25. júna 2014(Rvp 12007/2014), sp. zn. 19 Co 414/2014 z 30. júna 2014 (Rvp 12008/2014), sp. zn.17 Co 641/2013 z 11. júna 2014 (Rvp 12009/2014), sp. zn. 16 Co 144/2013z 28. novembra 2013 (Rvp 12010/2014), sp. zn. 19 Co 411/2013 z 27. júna 2014(Rvp 12011/2014), sp. zn. 19 Co 494/2013 z 26. júna 2014 (Rvp 12012/2014), sp. zn.19 Co 492/2013 z 26. júna 2014 (Rvp 12013/2014), sp. zn. 16 Co 392/2013z 31. marca 2014 (Rvp 12014/2014), sp. zn. 16 Co 368/2013 z 26. marca 2014(Rvp 12015/2014), sp. zn. 16 Co 139/2013 z 28. novembra 2013 (Rvp 12016/2014), sp. zn.16 Co 152/2013 z 28. novembra 2013 (Rvp 12017/2014), sp. zn. 8 Co 150/2013z 27. novembra 2013 (Rvp 12018/2014), sp. zn. 16 Co 375/2013 z 26. marca 2014(Rvp 12019/2014), sp zn. 8 Co 385/2013 z 13. marca 2014 (Rvp 12020/2014), sp. zn.16 Co 370/2013 z 26. marca 2014 (Rvp 12021/2014), sp. zn. 17 Co 401/2013 z 2. júla 2014(Rvp 12022/2014), sp. zn. 19 Co 464/2013 z 26. júna 2014 (Rvp 12023/2014), sp. zn.19 Co 654/2013 z 26. júna 2014 (Rvp 12024/2014), sp. zn. 8 Co 130/2013 z 28. mája 2014(Rvp 12025/2014), sp. zn. 8 Co 170/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 12026/2014) a sp. zn.17 Co 671/2013 z 11. júna 2014 (Rvp 12027/2014) a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 10741/2014, sp. zn. Rvp 10742/2014, sp. zn. Rvp 10743/2014, sp. zn. Rvp 10744/2014,sp. zn. Rvp 10745/2014, sp. zn. Rvp 10746/2014, sp. zn. Rvp 10747/2014, sp. zn.Rvp 10748/2014, sp. zn. Rvp 10749/2014, sp. zn. Rvp 10750/2014, sp. zn. Rvp 10751/2014,sp. zn. Rvp 10752/2014, sp. zn. Rvp 10753/2014, sp. zn. Rvp 10754/2014, sp. zn.Rvp 10755/2014, sp. zn. Rvp 10756/2014, sp. zn. Rvp 10757/2014, sp. zn. Rvp 10758/2014,sp. zn. Rvp 10759/2014, sp. zn. Rvp 10760/2014, sp. zn. Rvp 10761/2014, sp. zn.Rvp 10762/2014, sp. zn. Rvp 10763/2014, sp. zn. Rvp 10764/2014, sp. zn. Rvp 10765/2014,sp. zn. Rvp 10766/2014, sp. zn. Rvp 10767/2014, sp. zn. Rvp 10768/2014, sp. zn.Rvp 10769/2014, sp. zn. Rvp 10770/2014, sp. zn. Rvp 11974/2014, sp. zn. Rvp 11975/2014,sp. zn. Rvp 11976/2014, sp. zn. Rvp 11977/2014, sp. zn. Rvp 11978/2014, sp. zn.Rvp 11979/2014, sp. zn. Rvp 11980/2014, sp. zn. Rvp 11981/2014, sp. zn. Rvp 11982/2014,sp. zn. Rvp 11983/2014, sp. zn. Rvp 11984/2014, sp. zn. Rvp 11985/2014, sp. zn.Rvp 11986/2014, sp. zn. Rvp 11987/2014, sp. zn. Rvp 11988/2014, sp. zn. Rvp 11989/2014,sp. zn. Rvp 11990/2014, sp. zn. Rvp 11991/2014, sp. zn. Rvp 11992/2014, sp. zn.Rvp 11993/2014, sp. zn. Rvp 11994/2014, sp. zn. Rvp 11995/2014, sp. zn. Rvp 11996/2014,sp. zn. Rvp 11997/2014, sp. zn. 11998/2014, sp. zn. Rvp 11999/2014, sp. zn.Rvp 12000/2014, sp. zn. Rvp 12001/2014, sp. zn. Rvp 12002/2014, sp. zn. Rvp 12003/2014,sp. zn. Rvp 12004/2014, sp. zn. Rvp 12005/2014, sp. zn. Rvp 12006/2014, sp. zn.Rvp 12007/2014, sp. zn. Rvp 12008/2014, sp. zn. Rvp 12009/2014, sp. zn. Rvp 12010/2014,sp. zn. Rvp 12011/2014, sp. zn. Rvp 12012/2014, sp. zn. Rvp 12013/2014, sp. zn.Rvp 12014/2014, sp. zn. Rvp 12015/2014, sp. zn. Rvp 12016/2014, sp. zn. Rvp 12017/2014,sp. zn. Rvp 12018/2014, sp. zn. Rvp 12019/2014, sp. zn. Rvp 12020/2014, sp. zn.Rvp 12021/2014, sp. zn. Rvp 12022/2014, sp. zn. Rvp 12023/2014, sp. zn. Rvp 12024/2014,sp. zn. Rvp 12025/2014, sp. zn. Rvp 12026/2014 a sp. zn. Rvp 12027/2014 s p á j a naspoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 10741/2014.
Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e : I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. augustaa 16. septembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 10741/2014,sp. zn. Rvp 10742/2014, sp. zn. Rvp 10743/2014, sp. zn. Rvp 10744/2014, sp. zn.Rvp 10745/2014, sp. zn. Rvp 10746/2014, sp. zn. Rvp 10747/2014, sp. zn. Rvp 10748/2014,sp. zn. Rvp 10749/2014, sp. zn. Rvp 10750/2014, sp. zn. Rvp 10751/2014, sp. zn.Rvp 10752/2014, sp. zn. Rvp 10753/2014, sp. zn. Rvp 10754/2014, sp. zn. Rvp 10755/2014,sp. zn. Rvp 10756/2014, sp. zn. Rvp 10757/2014, sp. zn. Rvp 10758/2014, sp. zn.Rvp 10759/2014, sp. zn. Rvp 10760/2014, sp. zn. Rvp 10761/2014, sp. zn. Rvp 10762/2014,sp. zn. Rvp 10763/2014, sp. zn. Rvp 10764/2014, sp. zn. Rvp 10765/2014, sp. zn.Rvp 10766/2014, sp. zn. Rvp 10767/2014, sp. zn. Rvp 10768/2014, sp. zn. Rvp 10769/2014,sp. zn. Rvp 10770/2014, sp. zn. Rvp 11974/2014, sp. zn. Rvp 11975/2014, sp. zn.Rvp 11976/2014, sp. zn. Rvp 11977/2014, sp. zn. Rvp 11978/2014, sp. zn. Rvp 11979/2014,sp. zn. Rvp 11980/2014, sp. zn. Rvp 11981/2014, sp. zn. Rvp 11982/2014, sp. zn.Rvp 11983/2014, sp. zn. Rvp 11984/2014, sp. zn. Rvp 11985/2014, sp. zn. Rvp 11986/2014,sp. zn. Rvp 11987/2014, sp. zn. Rvp 11988/2014, sp. zn. Rvp 11989/2014, sp. zn.Rvp 11990/2014, sp. zn. Rvp 11991/2014, sp. zn. Rvp 11992/2014, sp. zn. Rvp 11993/2014,sp. zn. Rvp 11994/2014, sp. zn. Rvp 11995/2014, sp. zn. Rvp 11996/2014, sp. zn.Rvp 11997/2014, sp. zn. 11998/2014, sp. zn. Rvp 11999/2014, sp. zn. Rvp 12000/2014,sp. zn. Rvp 12001/2014, sp. zn. Rvp 12002/2014, sp. zn. Rvp 12003/2014, sp. zn.Rvp 12004/2014, sp. zn. Rvp 12005/2014, sp. zn. Rvp 12006/2014, sp. zn. Rvp 12007/2014,sp. zn. Rvp 12008/2014, sp. zn. Rvp 12009/2014, sp. zn. Rvp 12010/2014, sp. zn.Rvp 12011/2014, sp. zn. Rvp 12012/2014, sp. zn. Rvp 12013/2014, sp. zn. Rvp 12014/2014,sp. zn. Rvp 12015/2014, sp. zn. Rvp 12016/2014, sp. zn. Rvp 12017/2014, sp. zn.Rvp 12018/2014, sp. zn. Rvp 12019/2014, sp. zn. Rvp 12020/2014, sp. zn. Rvp 12021/2014,sp. zn. Rvp 12022/2014, sp. zn. Rvp 12023/2014, sp. zn. Rvp 12024/2014, sp. zn.Rvp 12025/2014, sp. zn. Rvp 12026/2014 a sp. zn. Rvp 12027/2014, ktorými namietaporušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) označenými v záhlavítohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté uznesenia“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcuv konaniach vedených Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd“), predmetomktorých je rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byťspôsobená nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresnéhosúdu, t. j. súdu, ktorý mal sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu spôsobiť.Na základe uvedeného sťažovateľka očakávala, že dôjde k vylúčeniu sudcov okresného súduz rozhodovania jej vecí a spory budú prikázané inému vecne príslušnému okresnému súduv obvode krajského súdu.
Na základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresný súdsvojimi uzneseniami špecifikovanými v sťažnostiach (ďalej spolu len „uznesenia okresnýchsúdov“) zaviazal sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za vznesené námietkyzaujatosti. Na základe odvolaní podaných sťažovateľkou, podstatou ktorých bolo, ženámietky zaujatosti nepodala, krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdil uzneseniaokresného súdu ako vecne správne.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii uviedla, že napadnutými uzneseniamikrajský súd porušil ňou označené práva, keď:
„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;
b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;
c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;
d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva;
e) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR; a osobitne v spojení s porušením označených justičných práv porušil právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, keď uložil sťažovateľovi povinnosť poskytnúť finančné plnenie štátu bez existencie práva štátu na takéto plnenie, čím nedôvodne znížil majetok sťažovateľa.“
Podľa sťažovateľky krajský súd napadnuté uznesenia založil na nesprávnom právnomposúdení jej návrhov ako námietok zaujatosti, hoci tieto podania neboli dostatočne určité anespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v § 15a zákona č. 99/1963 Zb. Občianskysúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Napriek uvedenému okresnýsúd aj krajský súd prejavy vôle sťažovateľky obsiahnuté v podaných žalobách vyhodnotiliako námietky zaujatosti.
Okrem toho sťažovateľka v sťažnostiach namieta, že aj keby v krajnom prípade bol jejprejav vôle vyhodnotený ako námietka zaujatosti, nemala v daných prípadoch platiť za jejpodanie súdny poplatok, keďže už samotné konanie v merite veci je oslobodené od súdnychpoplatkov (t. j. konanie o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pozn.),a teda podľa jej názoru aj všetky konania s ním súvisiace, teda aj námietkové konania bymali byť od súdnych poplatkov automaticky oslobodené.
Sťažovateľka v sťažnostiach tiež poukazuje na rozhodnutia iných všeobecných súdov,ktoré v skutkovo a právne zhodných veciach rozhodli odlišne a nevyhodnotili podaniasťažovateľky ako námietky zaujatosti.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktoromvysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľačl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajskéhosúdu, zruší napadnuté uznesenia krajského súdu, veci vráti tomuto súdu na ďalšie konaniea prizná jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Súčasne žiada ústavný súdo vydanie dočasných opatrení, ktorými rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutýchuznesení krajského súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutýmiuzneseniami krajského súdu.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnostikonania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolusúvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitnéustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súdemožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane§ 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 10741/2014, sp. zn. Rvp 10742/2014, sp. zn. Rvp 10743/2014, sp. zn. Rvp 10744/2014,sp. zn. Rvp 10745/2014, sp. zn. Rvp 10746/2014, sp. zn. Rvp 10747/2014, sp. zn.Rvp 10748/2014, sp. zn. Rvp 10749/2014, sp. zn. Rvp 10750/2014, sp. zn. Rvp 10751/2014,sp. zn. Rvp 10752/2014, sp. zn. Rvp 10753/2014, sp. zn. Rvp 10754/2014, sp. zn.Rvp 10755/2014, sp. zn. Rvp 10756/2014, sp. zn. Rvp 10757/2014, sp. zn. Rvp 10758/2014,sp. zn. Rvp 10759/2014, sp. zn. Rvp 10760/2014, sp. zn. Rvp 10761/2014, sp. zn.Rvp 10762/2014, sp. zn. Rvp 10763/2014, sp. zn. Rvp 10764/2014, sp. zn. Rvp 10765/2014,sp. zn. Rvp 10766/2014, sp. zn. Rvp 10767/2014, sp. zn. Rvp 10768/2014, sp. zn.Rvp 10769/2014, sp. zn. Rvp 10770/2014, sp. zn. Rvp 11974/2014, sp. zn. Rvp 11975/2014,sp. zn. Rvp 11976/2014, sp. zn. Rvp 11977/2014, sp. zn. Rvp 11978/2014, sp. zn.Rvp 11979/2014, sp. zn. Rvp 11980/2014, sp. zn. Rvp 11981/2014, sp. zn. Rvp 11982/2014,sp. zn. Rvp 11983/2014, sp. zn. Rvp 11984/2014, sp. zn. Rvp 11985/2014, sp. zn.Rvp 11986/2014, sp. zn. Rvp 11987/2014, sp. zn. Rvp 11988/2014, sp. zn. Rvp 11989/2014,sp. zn. Rvp 11990/2014, sp. zn. Rvp 11991/2014, sp. zn. Rvp 11992/2014, sp. zn.Rvp 11993/2014, sp. zn. Rvp 11994/2014, sp. zn. Rvp 11995/2014, sp. zn. Rvp 11996/2014,sp. zn. Rvp 11997/2014, sp. zn. 11998/2014, sp. zn. Rvp 11999/2014, sp. zn.Rvp 12000/2014, sp. zn. Rvp 12001/2014, sp. zn. Rvp 12002/2014, sp. zn. Rvp 12003/2014,sp. zn. Rvp 12004/2014, sp. zn. Rvp 12005/2014, sp. zn. Rvp 12006/2014, sp. zn.Rvp 12007/2014, sp. zn. Rvp 12008/2014, sp. zn. Rvp 12009/2014, sp. zn. Rvp 12010/2014,sp. zn. Rvp 12011/2014, sp. zn. Rvp 12012/2014, sp. zn. Rvp 12013/2014, sp. zn.Rvp 12014/2014, sp. zn. Rvp 12015/2014, sp. zn. Rvp 12016/2014, sp. zn. Rvp 12017/2014,sp. zn. Rvp 12018/2014, sp. zn. Rvp 12019/2014, sp. zn. Rvp 12020/2014, sp. zn.Rvp 12021/2014, sp. zn. Rvp 12022/2014, sp. zn. Rvp 12023/2014, sp. zn. Rvp 12024/2014,sp. zn. Rvp 12025/2014, sp. zn. Rvp 12026/2014 a sp. zn. Rvp 12027/2014 a z tohto obsahuvyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúcna totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode lvýroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú pretomožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV.ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Túto ochranuposkytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tietopráva vyplývajú z ústavnoprocesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46 ažčl. 50 ústavy) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým sudcom,ktorého určuje zákon.
Sťažovateľka zastáva názor, že krajský súd napadnutými uzneseniami, ktorýmipotvrdil uznesenia okresného súdu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanénámietky zaujatosti, porušil ňou označené základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, pretože, akovyplýva z jej písomných podaní v konaniach pred okresným súdom, ako aj z odvolaní protiprvostupňovým rozhodnutiam, sťažovateľka námietky zaujatosti podľa jej názoru nepodala.
Okresný súd svojimi rozhodnutiami uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdnypoplatok za námietku zaujatosti v sume 66 € podľa položky č. 17 písm. a) „sadzobníka súdnych poplatkov zákona, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.“. Proti týmtouzneseniam podala sťažovateľka odvolania, v ktorých tvrdila, že námietky zaujatostinepodala, a okrem iného poukázala na skutočnosť: „... v úvode svojej žaloby uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 OSP).“
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavaťa posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonovviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmibol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne záveryzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzujena kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadnemedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, m. m.II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdomnie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť hopred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľnéa neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súda všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciachpatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).
Sťažovateľka svoje sťažnosti založila v podstatnom najmä na skutočnosti, že okresnýsúd nesprávne posúdil jej žalobné návrhy, ktorých súčasťou boli aj upovedomeniao skutočnostiach týkajúcich sa okresného súdu, ktorý má v jej právnych veciach rozhodovaťa súčasne je štátnym orgánom, ktorý svojím nesprávnym úradným postupom spôsobilsťažovateľke škodu, takže na základe týchto upovedomení podľa jej tvrdenia išlo o podaniasmerujúce k rozhodnutiu o prikázaní veci inému vecne príslušnému súdu podľa § 12 ods. 1OSP z dôvodu, že sudcovia okresného súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovaniavo veciach pre ich pomer k veciam a k účastníkom konania, pričom tieto podľa sťažovateľkynemožno posúdiť ako námietky zaujatosti pre nesplnenie náležitostí vyplývajúcich z § 15aOSP.
Podľa § 12 ods. 1 OSP ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcoviasú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.
Podľa § 14 ods. 1 OSP sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, akso zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno maťpochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 15 OSP ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámito neodkladne predsedovi súdu...
Podľa § 12 ods. 2 OSP vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa ajz dôvodu vhodnosti.
Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že vec musí (nutnádelegácia) alebo môže (vhodná delegácia) byť odňatá príslušnému súdu a prikázanána ďalšie konanie a rozhodovanie inému súdu tohto istého stupňa, avšak v prípade nutnejdelegácie, ktorej sa domáhala aj sťažovateľka (pozri jej odvolania, pozn.), tu musí byťsplnená explicitná zákonná podmienka, a to, že príslušný súd nemôže vo veci konať, pretožejeho sudcovia sú vylúčení podľa § 14 OSP, t. j. ak je tu pochybnosť o nezaujatosti sudcovpríslušného súdu. Pochybnosť o nezaujatosti sudcu môže byť uplatnená buď účastníkmikonania (§ 15a OSP), alebo samotným zákonným sudcom (§ 15 OSP).
V danom prípade, keďže sa teda sťažovateľka domáhala delegácie jej vecí na iný akopríslušný okresný súd, t. j. domáhala sa odňatia jej vecí z prerokovania okresným súdomz dôvodu „nutnosti, a nie vhodnosti“, t. j. z dôvodu, že sú tu pochybnosti o nezaujatostisudcov okresného súdu, a keďže sudcovia tohto súdu sami svoju nezaujatosť nespochybnili(§ 15 OSP), okresný súd a následne sa s tým stotožniac aj krajský súd, vyhodnotiliskutočnosti uvádzané sťažovateľkou už v jej žalobách ako ňou uplatnenú námietkuzaujatosti (§ 15a OSP), ktorej podanie podlieha poplatkovej povinnosti podľa položkyč. 17a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona Slovenskej národnej radyč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).
Odôvodnenia napádaných uznesení krajského súdu sa v konkrétnych okolnostiachposudzovaných vecí podľa názoru ústavného súdu javia ako zrozumiteľné a akceptovateľné.Krajský súd, ktorý tvrdenia uvádzané sťažovateľkou vyhodnotil tak, že v okolnostiachposudzovaných vecí išlo o námietku zaujatosti, vec ústavne akceptovateľným spôsobomprávne posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a zákonao súdnych poplatkoch, keďže miera interpretácie a aplikácie do úvahy prichádzajúcichustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevybočuje z limitov základného práva na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1dohovoru. Skutočnosť, že všeobecné súdy neakceptovali sťažovateľkinu interpretáciudotknutých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ešte sama osebe nezakladáporušenie sťažovateľkou označených práv. Z pohľadu ústavného súdu je podstatné to, čikrajský súd ústavne súladným spôsobom interpretoval a aplikoval na veci vzťahujúce saustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a zákona o súdnych poplatkoch.
Obdobne nie je žiadny dôvod na prehodnocovanie námietok sťažovateľky, ktorésúvisia s tým, že nemal byť vyrubený súdny poplatok za námietku zaujatosti v tom-ktoromprípade, pretože, ako už ústavný súd aj v minulosti konštatoval (napr. sp. zn.II. ÚS 124/2011), vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatkupodľa § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch nemá automaticky za následok ajoslobodenie od súdneho poplatku za v tomto konaní vznesenú námietku zaujatosti,na čo v napádaných uzneseniach poukazoval aj samotný krajský súd.
V súvislosti s námietkami sťažovateľky, podľa ktorých iné súdy rozhodovali v jejobdobných veciach odlišne od krajského súdu, ústavný súd poukazuje na svoj právny názor,podľa ktorého právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samejnemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobnýchveciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovenév analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istotyani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).
Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko (č. 1)zo 6. 12. 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobnýchveciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade každéhosúdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva).K rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej inštancie.Z hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila akoregulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielneprávne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.
Ústavný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľky považuje za potrebné zopakovaťsvoj ustálený právny názor, podľa ktorého mu neprislúcha zjednocovať in abstractojudikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z. osúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, §22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len„najvyšší súd“), resp. jeho plénu a kolégiám, keď mu okrem iných priznáva aj právomoczaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväznýchprávnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05). Práve plénum a kolégiánajvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu zákonov a inýchvšeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj legitímneočakávania účastníkov súdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom na to, že nie jesúčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a inýchvšeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ichvýklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to máza následok porušenie základného práva alebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípadenapadnutých uznesení prejav svojvôle, resp. zjavnej neodôvodnenosti nezistil, nepovažovalargumentáciu sťažovateľky za spôsobilú na to, aby len na jej základe bolo možné tietorozhodnutia hodnotiť ako ústavne neakceptovateľné a neudržateľné.
Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že napadnuté uzneseniakrajského súdu ako odvolacieho súdu sú ústavne akceptovateľné a ich odôvodnenieje dostatočné, nevybočujúce z limitov čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. To, žesťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, neznamená, že došlo aj k porušeniuoznačených práv podľa ústavy a dohovoru. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnostisťažovateľky v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnené (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského súdu
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právovšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba máprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkouverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásadymedzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktorépovažuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmomalebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.
Ústavný súd po preskúmaní napadnutých uznesení dospel k záveru, že z ichodôvodnení nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by mohlo dôjsť k neprípustnémuzásahu do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a do práva naochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže krajský súd v posudzovanýchprípadoch ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval príslušné právne normy.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými uzneseniamikrajského súdu a základným právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 1dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala možnosťvysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažností na ďalšie konanie, v dôsledku čohopri predbežnom prerokovaní sťažností sťažovateľky ich aj v tejto časti odmietol ako zjavneneopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, bolo preto už bez právneho významuzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnostiach (napr. návrhomna odklad vykonateľnosti napádaných rozhodnutí).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2015