znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 346/2013-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosť P. L., Ž., t. č. vo výkone trestu I., zastúpeného advokátkou JUDr. K. D., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9 C 257/2004   (pôvodne vedenom pod sp. zn. 9 C 187/2003) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. L. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára 2013 doručená sťažnosť P. L., Ž., t. č. vo výkone trestu I. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 257/2004 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 9 C 187/2003).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou doručenou okresnému súdu   23.   decembra   2003   domáha   proti   Generálnemu   riaditeľstvu   Zboru   väzenskej   a justičnej   stráže   Slovenskej   republiky,   Slovenskej   republike,   zastúpenej   Ministerstvom spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky, Ústavu   na   výkon   väzby   Nitra   a Ústavu   na   výkon   väzby   Leopoldov   písomného ospravedlnenia a zaplatenia sumy 10 000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.Sťažovateľ žalobu opiera najmä o tvrdenie, že v ústavoch na výkon väzby, v ktorých bol   v   rámci   trestného   (väzobného)   stíhania   umiestňovaný,   nemal   prístup   k   právnym informáciám (právnej literatúre, právnym publikáciám, súdnej judikatúre), dôsledkom čoho nemohol svoje práva poznať, a tým svoje právo na obhajobu aktívne a účinne realizovať.

V právnej veci žaloby sa toho času na okresnom súde vedie konanie pod sp. zn. 9 C 257/2004.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   po   uvedení   prehľadu   v   danej   právnej   veci vykonaných   procesných   úkonov   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov odôvodňuje okrem iného najmä takto:

«... Z prehľadu súdneho spisu... je zrejmé, že Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 9 C 257/2004 od prijatia návrhu na začatie konania dňa 23. 12. 2003 doposiaľ nevykonal žiadne pojednávanie vo veci samej.

Od 12. 12. 2004, keď súd vydal uznesenie, ktorým návrh na vydanie predbežného opatrenia   odmietol   až   do   zaznamenania   úpravy   súdu   Kancelárii   dňa   20.   1.   2010   na zisťovanie,   kde sa navrhovateľ   v súčasnosti nachádza,   či je vo výkone trestu a kde sa nachádza, sa vecou na Okresnom súde Bratislava I, t. j. viac ako 5 rokov nikto nezaoberal a nebol v toto období vykonaný akýkoľvek úkon súdu.

Samotné konanie trvá už 9 rokov......   súd,   teda   Okresný   súd   Bratislava   I   ako   súd   prvého   stupňa   do   dnešného   dňa nepostupoval tak, aby ochrana sťažovateľovho práva na súdnu ochranu bola zabezpečená v primeranej   lehote.   Prieťahy   v konaní   vykazuje   najmä   skutočnosť,   že   doposiaľ   nebolo vykonané žiadne pojednávanie vo veci samej.

Už v roku 2011 podal sťažovateľ... na Ústavný súd... ústavnú sťažnosť, ktorou sa domáhal ochrany jeho základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 257/2004. Pred podaním uvedenej ústavnej sťažnosti z roku 2011, podal sťažovateľ predsedovi Okresného súdu Bratislava I sťažnosť na prieťahy v konaní 9 C 257/2004 podľa osobitného zákona, ku ktorej sa predseda okresného súdu písomne vyjadril v tom zmysle, že vec bude sledovať. Vyjadrenie predsedu Okresného súdu Bratislava I k tejto sťažnosti bola podľa vyjadrenia sťažovateľa prílohou jeho ústavnej sťažnosti z r. 2011 a je súčasťou spisu...... sťažovateľ má za to, že splnil podmienku prípustnosti konania podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde tým, že sťažovateľ vyčerpal právne prostriedky ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov...

Napriek   tomu,   že   predseda   Okresného   súdu   Bratislava   I   bol   informovaný o prieťahoch v konaní a k sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní podanej sťažovateľom podľa osobitného zákona sa vyjadril v tom zmysle, že bude priebeh veci vec dlhodobo sledovať,   neurobil   žiadne   opatrenia,   ktoré   by   smerovali   k   urýchlenému   prerokovaniu a rozhodnutiu vo veci.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ nie je právnik, že v čase podania návrhu na začatie konania pred Okresným súdom Bratislava I bol vo výkone väzby a v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody, nebol a nie je v konaní zastúpený právnym zástupcom a najmä na skutočnosť, že súd sťažovateľa poučil o jeho procesných právach až po siedmich rokoch,   prípisom   zo   dňa   13.   4.   2011,   ktorým   súd   dodatočne   zaslal   navrhovateľovi „poučenia   o   procesných   právach“   svedčí   o   tom,   že   sťažovateľ   sa   nijakým   spôsobom nepodieľal na prieťahoch súdu. Na výzvy súdu, tak ako to vyplýva zo spisu Okresného súdu Bratislava I, vždy v krátkom čase podával vysvetlenia a návrhy a to i návrhy na pripustenie zmien návrhu na začatie konania...

...   uplatnenú   sumu   primeraného   zadosťučinenia   odôvodňuje   aj   tým,   že   právna neistota, v ktorej sa sťažovateľ dlhodobo nachádza, mu spôsobuje emocionálne utrpenie a stres a trpí pocitom diskriminácie. Prieťahy v konaní spôsobené súdom navyše spôsobujú dôkaznú núdzu na strane navrhovateľa, nakoľko výpovede svedkov, vzhľadom uplynutie dlhej doby budú spochybňované alebo svedkovia si nebudú s odstupom času na niektoré okolnosti pamätať, časť dôkazných prostriedkov v listinnej podobe môže byť skartovaná a tým výsledok konania vedenom pred Okresným súdom Bratislava I môže byť neistý...»

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Ústavné právo P. L... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 257/2004 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 257/2004 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. L... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur..., ktoré je Okresný súd   Bratislava   I   mu   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia...

4.   Okresný   súd   Bratislava   I.   je   povinný   uhradiť   JUDr.   K.   D.,   advokátke   trovy právneho zastupovania podľa tarify.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   pri   konaní   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané niekým zjavne neoprávneným, ako   aj návrhy   podané oneskorene, môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k   porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.   Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľa   je   namietané   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 257/2004 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 9 C 187/2003).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   sťažovateľ   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   257/2004   dvakrát   namietal,   a to sťažnosťami podanými ústavnému súdu 15. júna 2011 a 18. mája 2012.

O prvej z uvedených sťažností ústavný súd rozhodol uznesením č. k. I. ÚS 271/2011-11 z 24. augusta 2011 tak, že ju odmietol ako neprípustnú z dôvodu, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, čo sa javilo byť iba formálnym úkonom, ktorému nebolo možné pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej. Ústavný súd preto konštatoval, že sťažnosť bola podaná predčasne.

Konanie o druhej sťažnosti sťažovateľa (doručenej ústavnému súdu 18. mája 2012) ústavný   súd   uznesením   č.   k.   II.   ÚS   1/2013-44   zo   16.   januára   2013   zastavil,   pretože 7. decembra   2012   bolo   ústavnému   súdu   doručené   späťvzatie   sťažnosti   v celom   rozsahu a sťažovateľ žiadal o zastavenie konania pred ústavným súdom.

Vo vzťahu k aktuálnej sťažnosti podanej ústavnému súdu pre namietané porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd sústredil svoju pozornosť na to, či sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 9 C 257/2004 podaná   jeho   predsedníčke   predstavovala   účinný   prostriedok   nápravy   na   ochranu označeného základného práva sťažovateľa.

Sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní bola okresnému súdu doručená 11. apríla 2011.   Na   túto   odpovedala   predsedníčka   okresného   súdu   listom   sp.   zn.   Spr   2121/2011 z 2. mája 2011, v ktorom konštatovala, že „sťažnosť je dôvodná“, a oznámila sťažovateľovi, že „vyzvala   zákonného   sudcu   a vyššieho   súdneho   úradníka,   aby   neodkladne   prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu“, a že vec bude „priebežne sledovať tak, aby k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu nedochádzalo“.

Po   vybavení   sťažnosti   predsedníčkou   okresného   súdu   okresný   súd   9.   júna   2011 vyzval   dožiadaný   súd   na oznámenie   stavu   vybavenia   dožiadania.   Táto   výzva   bola dožiadanému   súdu   doručená   13.   júna   2013.   Dožiadaný   súd   6.   júla   2011   upovedomil žalovaného,   ako   aj   sťažovateľa   o tom,   že   výsluch   sťažovateľa   vykoná   19.   júla   2011 v Ústave   na   výkon   trestu   odňatia   slobody   Leopoldov,   ktorý   sa   v tento   deň   aj   reálne uskutočnil. Následne 22. júla 2011 bola zápisnica o výsluchu sťažovateľa z 19. júla 2011 doručená   okresnému   súdu   a   2.   augusta   2011   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie sťažovateľa, ktorým okrem iného za ďalších žalovaných označil: 1. Slovenskú republiku, zastúpenú   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   2.   Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 3. Ústav na výkon väzby Nitra a 4. Ústav na výkon väzby Leopoldov, súčasne sťažovateľ upravil žalobný petit tak, že žiada, aby okresný súd uložil žalovanému za porušenie jeho práv povinnosť sa mu písomne ospravedlniť a zaplatiť mu sumu 10 000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, a zároveň požiadal o oslobodenie od súdny poplatkov.

Uznesením z 5. septembra 2011 okresný súd rozhodol o pripustení žalovaných do konania a 6. septembra 2011 okresný súd zaslal sťažovateľovi na vyplnenie tlačivo o jeho osobných,   majetkových   a   zárobkových   pomeroch,   kvôli   rozhodnutiu   o jeho   žiadosti o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   súčasne   ďalším   uznesením   okresný   súd   uložil sťažovateľovi   povinnosť   odstrániť   vady   žaloby,   ako   aj   podania   z 2.   augusta   2011   pod hrozbou jeho odmietnutia. Dňa 22. septembra 2011 sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu   a súčasne   mu   zaslal   vyplnené   tlačivo   o majetkových   pomeroch,   pričom   žiadal o ustanovenie   právneho   zástupcu.   Žalovaný   v 1.   rade   23.   septembra   2011   žiadal o predloženie spisu.

Okresný   súd   uznesením   z   19.   apríla   2012   priznal   sťažovateľovi   oslobodenie   od súdnych poplatkov a súčasne v súvislosti s jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu ho poučil, že osobitným uznesením bude odkázaný na Centrum právnej pomoci, a súčasne žalovanému v 1. rade zaslal žalobu vrátane jej doplnení. Dňa 15. mája 2012 sťažovateľ doplnil   svoju   žalobu.   Uznesením   zo   4.   júla   2012   okresný   súd   odkázal   sťažovateľa   na Centrum právnej pomoci. Okresný súd 9. augusta 2012 vyzval sťažovateľa na spresnenie petitu   žaloby,   resp.   na oznámenie,   či   majú   byť žalovaní   na   plnenie   zaviazaní   spoločne a nerozdielne. Sťažovateľ na túto výzvu reagoval 28. augusta 2012 s tým, že žiadal, aby žalovaní boli na plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne. Sťažovateľ sa   14. septembra 2012   vyjadril   k sporu   a uznesením   z   15.   októbra   2012   okresný   súd   pripustil   zmenu žalobného   petitu,   pričom   záhlavie   tohto   uznesenia   opravil   opravným   uznesením zo 6. novembra 2012.

Uznesením z 22. novembra 2012 okresný súd uložil žalovaným v 2. – 5. rade, aby sa do 15 dní vyjadrili k žalobe, pričom žalovaný vo 4. rade sa vyjadril 27. decembra 2012 a žalovaný v 5. rade sa vyjadril 28. decembra 2012. Opravným uznesením z 28. januára 2013   okresný   súd   opravil   výrokovú   časť   uznesenia   z   15.   októbra   2012   a zároveň sťažovateľovi   zaslal   vyjadrenia   žalovaných   vo 4. a 5. rade.   Sťažovateľ   8.   februára   2013 zaujal   stanovisko   k vyjadreniam   žalovaných   vo 4.   a 5.   rade   a   13.   februára   2013   bolo okresnému súdu bolo doručené aj vyjadrenie žalovaného v 2. a 3. rade k žalobe.

Dňa 20. marca 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 19. apríl 2013, pričom prípisom z 22. marca 2013 okresný súd sťažovateľovi s poukazom na to, že sťažovateľ bol už vo veci vypočutý dožiadaným súdom, oznámil, že jeho účasť na pojednávaní nie je nutná a o jeho priebehu bude vyrozumený zaslaním opisu zápisnice, tiež ho požiadal, aby obratom oznámil,   či   je   zastúpený   Centrom   právnej   pomoci,   resp.   aby   o termíne   pojednávania upovedomil svojho právneho zástupcu. Sťažovateľ 3. apríla 2013 okresnému súdu okrem iného oznámil, že nesúhlasí s tým, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.

Na   okresnom   súde   sa   19.   apríla   2013   v neprítomnosti   sťažovateľa   uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po prerokovaní veci odročené na 17. máj 2013 na účely doplnenia vyjadrení a dokazovania. Okresný súd 22. apríla 2013 zaslal sťažovateľovi opis zápisnice z pojednávania   s poučením   o   možnosti   vyjadriť   sa   a súčasne   požiadal   sťažovateľa o oznámenie,   či   žiada   o svoje   ďalšie   vypočutie   k veci.   Dňa   2.   mája   2013   sťažovateľ oznámil,   že   na   svojej   osobnej   účasti   na   pojednávaniach   naďalej   trvá   a zároveň   proti konajúcej   sudkyni   vzniesol   námietku   zaujatosti.   Okresný   súd   6.   mája   2013   žiadal sťažovateľa, aby oznámil, či vznáša námietku zaujatosti len proti konajúcej sudkyni alebo proti   všetkým   sudcom   okresného   súdu,   aby   uviedol   dôvod   zaujatosti   a kedy   sa   o tom dôvode dozvedel. Dňa 13. mája 2013 žalovaní v 3. a 4. rade zaslali okresnému súdu listinné dôkazy a súčasne žiadali o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní 17. mája 2013. Sťažovateľ   15.   mája   2013   oznámil,   že   námietku   zaujatosti   vznáša   len   proti   konajúcej sudkyni a tiež jej dôvody. Pojednávanie konané 17. mája 2013 bolo po prerokovaní veci odročené na neurčito na účely vypočutia sťažovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu a 20. mája 2013 okresný súd zaslal sťažovateľovi opis zápisnice z pojednávania, pričom mu oznámil, že keďže ním uvádzané dôvody zaujatosti konajúcej sudkyne spočívajú len v jej postupe,   túto   nebude   nadriadenému   súdu   predkladať   na   rozhodnutie,   a tiež   sťažovateľa upovedomil   o tom,   že   prostredníctvom   Okresného   súdu   Trenčín   bude   vykonaný   jeho výsluch, zároveň tomuto súdu zaslal dožiadanie na vykonanie výsluchu sťažovateľa spolu so špecifikáciou predmetu výsluchu.

Podľa judikatúry ústavného súdu ak sa využitie právneho prostriedku na ochranu základných práv a slobôd, na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo (napr. podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších   predpisov),   prejavilo   ako   účinný prostriedok   nápravy,   ústavný   súd   sťažnosť odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (vyplýva   to   napr.   z rozhodnutí   IV. ÚS 186/2013, IV. ÚS 222/2013, III. ÚS 195/2013).

Z prehľadu procesných úkonov vykonaných vo veci po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní ústavný súd   konštatuje,   že   tento   prostriedok   nápravy,   na podanie   ktorého   bol sťažovateľ oprávnený, bol účinný a okresný súd od tohto momentu koná plynule bez toho, aby ústavný súd v jeho postupe zistil kvalifikované zbytočné prieťahy. Okresný súd teda potom,   ako   mu   bola   daná   možnosť   nápravy   vo   vzťahu   k zásahu   do   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, postupuje v súlade s účelom základného   práva   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   t.   j.   tak,   aby   došlo   k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa. Tomuto záveru v konečnom dôsledku nasvedčuje v podstate aj späťvzatie sťažnosti podanej ústavnému súdu 18. mája 2012.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   predbežnom prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   zjavne neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími   požiadavkami   sťažovateľa   (prikázať   okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných prieťahov,   priznať   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie   a náhradu   trov právneho   zastúpenia),   rozhodovanie   o ktorých   je   podmienené   vyslovením   porušenia základného práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013