znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 346/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra 2012   predbežne   prerokoval   sťažnosť   G.,   P.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   H.   S.,   P., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v   konaní vedenom   Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 15 CoPr 3/2012, 15 CoPr 4/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   G.,   P.,   o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2012 doručená sťažnosť G., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 15 CoPr 3/2012, 15 CoPr 4/2012. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 6. júla 2012.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 8 C 20/2010-532 z 13. októbra 2011 bolo určené, že výpoveď z pracovného pomeru, ktorú dal sťažovateľ ako žalovaný PhDr. D. H. (ďalej len „žalobkyňa“), je neplatná. Rozsudkom krajského súdu č. k. 15 CoPr 3/2012-575, 15 CoPr 4/2012 z 25. apríla 2012 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Proti rozsudku krajského   súdu   podal   sťažovateľ   15.   júna   2012   dovolanie,   o ktorom   do   dňa   spísania sťažnosti (6. júla 2012) nebolo rozhodnuté. Sťažovateľ nesúhlasí so záverom krajského súdu,   podľa   ktorého jeho ponuka rozsahu vyučovacej   činnosti   pre   žalobkyňu mala byť v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku   čoho   výpoveď z pracovného pomeru   nemôže požívať právnu ochranu s tým, že ide o neplatný právny úkon. Ďalej všeobecné súdy odňali sťažovateľovi   možnosť   konať   pred   súdom   tým,   že   nevenovali   pozornosť   viacerým dôkazom,   na   ktoré   poukazoval.   Sťažovateľ   je   presvedčený,   že   výpoveď   z   pracovného pomeru, ktorú žalobkyni doručil 28. augusta 2009, je platná, pretože spĺňa tak formálne, ako aj materiálne záležitosti.

Sťažovateľ   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 15 CoPr 3/2012, 15 CoPr 4/2012, a to v spojení s konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn. 8 C 20/2010, pričom sťažovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom s tým, aby boli rozsudky krajského súdu z 25. apríla 2012 a okresného súdu z 13. októbra 2011 zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Požaduje tiež náhradu trov právneho zastúpenia advokátkou vo výške 132,64 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Sťažovateľ   sám   uvádza,   že   proti   rozsudku   krajského   súdu   podal   15.   júna   2012 dovolanie,   o   ktorom   v   čase   spísania   sťažnosti   (6.   júla   2012)   nebolo   ešte   rozhodnuté. Zároveň   sťažovateľ   v   podanej   sťažnosti   (a   to   dokonca   priamo   a   výslovne   aj   v   petite) namieta, že rozsudkami všeobecných súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Zo skutkového stavu uvedeného sťažovateľom možno urobiť záver, že v súčasnosti je v právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aby v rámci dovolacieho konania poskytol ochranu označeným právam sťažovateľa podľa ústavy a dohovoru. Tým je zároveň v danej etape vylúčená právomoc ústavného súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2012