znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 346/2010-52

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2011 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Sergeja Kohuta o sťažnosti R. B. a Š. B., T., zastúpených advokátom JUDr. R. K., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 69/1997 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo R. B. a Š. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Levice   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 69/1997   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 69/1997   p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. R. B. a Š. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume každému po 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Levice p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. R. B. a Š. B. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 239,47 € (slovom dvestotridsaťdeväť   eur   a   štyridsaťsedem   centov),   ktorú j e   Kancelária   Ústavného   súdu Slovenskej republiky p o v i n n á   vyplatiť na účet ich ustanovenému právnemu zástupcovi JUDr.   R.   K.,   Advokátska   kancelária,   K.,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Levice j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume 239,47   €   (slovom   dvestotridsaťdeväť   eur   a   štyridsaťsedem   centov)   na   účet   Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.... vedený v... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn. II. ÚS   346/2010   z   9.   septembra   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť R. B. (ďalej len „sťažovateľka“) a Š. B. (ďalej len „sťažovateľ“, alebo aj „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Levice   (ďalej   aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 69/1997.

Sťažovatelia   v   podaní   vypracovanom   ustanoveným   právnym   zástupcom   uviedli: «Podanie sťažnosti odôvodňujú najmä tým, že v dôsledku neefektívneho postupu Okresného súdu Levice..., nesmerujúceho k včasnému rozhodnutiu vo veci, došlo k neodôvodneným prieťahom, nezavineným sťažovateľmi.... tento postup porušovateľa spočíval predovšetkým v prerušení konania uznesením sp. zn.: 8 C 69/97-132 zo dňa 19.10.2004, odôvodneným prebiehajúcim dedičským konaním po poručiteľovi Š. K., zomrelému dňa..., vedeným na Okresnom súde Levice pod sp. zn. D 3342/92, v ktorom konaní mali byť podľa názoru súdu „prejednané   i   hnuteľné   veci,   ktorých   náhrady   škody   sa   navrhovatelia   od   odporcov domáhajú.“...

Uvedené uznesenie nasvedčuje tomu, že porušovateľ nijakým spôsobom neskúmal, či je hnuteľný majetok, o ktorý ide v konaní sp. zn.: 8 C 69/97, naozaj predmetom prejednania v spomínanom dedičskom konaní. Potvrdzuje to rozsudok porušovateľa sp. zn. 8 C 69/1997- 205 zo dňa 4.4.2007, z ktorého vyplýva, že až po žiadosti sťažovateľov zo dňa 20.3.2006 porušovateľ pristúpil k preštudovaniu spisu, týkajúceho sa vyššie uvedenej dedičskej veci, pričom   zistil,   že   žiadny   hnuteľný   majetok,   za   ktorý   sťažovatelia   žiadajú   náhradu,   sa v dotknutom   dedičskom   konaní   neprejednáva.   Porušovateľ   teda   do   r.   2006   nevykonal žiadne vhodné opatrenia, aby konanie nemuselo byť prerušené a aby mohol vo veci konať, Vzhľadom   na   neefektívnosť   spomínaného   postupu   porušovateľa   je   obdobie   od prerušenia konania dňa 19.10.2004 do vykonania ďalšieho procesného úkonu, obdobím, v ktorom dochádzalo k zbytočným prieťahom, čo malo v konečnom dôsledku za následok porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a   práva   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.

O neefektívnosti a nesústredenosti postupu porušovateľa v konaní však svedčí aj uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.9.2003, ktorým bol spis vzťahujúci sa na vyššie uvedenú právnu vec z dôvodu predčasného predloženia vrátený porušovateľovi v zmysle ust. § 209 a ust. § 211 OSP, následkom čoho vznikol ďalší prieťah nezavinený sťažovateľmi.... Dôkazom o prieťahoch v konaní je aj samotná skutočnosť, že od vydania uznesenia Krajského súdu v Nitre, sp, zn.: 9 Co 83/2008 zo dňa 19.6.2008, minimálne do podania ústavnej sťažnosti sťažovateľmi dňa 7.7.2010 nebolo v konaní meritórne rozhodnuté. Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z ust. § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP"),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z ust. § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, Sudca je podľa ust. § 117 OSP povinný robiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa   zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a   úspešné vykonanie dôkazov.

Je zrejmé, že porušovateľ nepostupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami, a to   vzhľadom   na   to,   že   porušovateľ   nebol   schopný   ani   po   trinástich   rokoch   odo   dňa podania žaloby zo strany sťažovateľov vo veci právoplatne rozhodnúť. Pritom predmetná vec   nie   je   takticky   ani   právne   zložitá   a   tvorí   súčasť   bežnej   rozhodovacej   agendy všeobecných súdov.

Vzhľadom na vyššie uvedené (nečinnosť porušovateľa) a na skutočnosť, že v danom prípade ide o sťažnosť na prieťahy v konaní, kedy nie je možné jednoznačne určiť, kedy sa sťažovatelia   o   existencii   prieťahov   dozvedeli,   je   zrejmé,   že   táto   sťažnosť   je   podaná v zákonnej lehote.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nečinnosťou porušovateľa došlo k porušeniu práva sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu a že neexistuje iný súd, či iný štátny orgán, ktorý by mohol v danej veci zjednať nápravu, že táto sťažnosť je prípustná a bola podaná v zákonom stanovenej lehote, a teda, že je daná právomoc ústavného súdu v danej veci konať a rozhodnúť.

Podľa č1. 127 ods. 3 ústavy, ústavný súd môže svojim rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Z vyššie uvedeného je pritom zrejmé, že nečinnosťou porušovateľa bolo porušené základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy. Sťažovatelia... úplne stratili dôveru, že v prípade akéhokoľvek porušenia práva je tu garancia   nápravy   zo   strany   autority,   akou   by   súd   mal   byť,   že   tento   bude   rozhodovať v súlade s ústavou a zákonmi, a že o ich právnom nároku bude rozhodnuté v primeranej lehote tak, aby bola zabezpečená jej právna istota, čo sa však v opisovanom prípade vôbec nestalo. Keďže je právna istota jedným zo základných atribútov právneho štátu a nakoľko bola dôvera sťažovateľov v právnu istotu závažným spôsobom narušená, sťažovateľom tak vznikla morálna ujma spočívajúca v pocitoch nedôvery v súdny systém a jeho účinnosť. Sťažovatelia   preto   žiadajú,   aby   ústavný   súd   rozhodol   o   priznaní   primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľom, ako náhrady ich vyššie uvedenej nemajetkovej ujmy, pričom za primerané finančné zadosťučinenie považuje sumu 2000,- €.»

Sťažovatelia   navrhli,   aby   ústavný   súd   po   prerokovaní   veci   a   po   vykonanom dokazovaní o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné   právo   sťažovateľov   podľa   čl.   48   ods.   2,   prvá   veta   Ústavy   Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   ktorým   je   Slovenská   republika   viazaná, nečinnosťou porušovateľa - Okresného súdu Levice v konaní sp. zn. 8 C 69/1997 porušené bolo. Ústavný súd prikazuje, aby porušovateľ v konaní sp. zn. 8 C 69/1997 bezodkladne konal. Sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2000,- Eur, ktoré je Okresný súd Levice povinný vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od Kancelárii Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   ukladá   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľa v sume 303,31 € ustanovenému právnemu zástupcovi sťažovateľa JUDr. R. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Levice   je   povinný   uhradiť   Štátu   trovy   právneho   zastúpenia   v sume 303,31   €   na   účet   Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   vedený   v   štátnej pokladnici do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila jeho podpredsedníčka listom sp. zn. Spr. 1472/10 z 24. novembra 2010.

V podrobnej chronológii   popísala doterajší priebeh konania v označenom   konaní a k tomu uviedla:

„Poukazujem   na   to,   že   zo   strany   účastníkov   konania   dochádzalo   už   v   r.   1998 k určitým   prieťahom,   kedy   súd   po   vypočutí   účastníkov   na   T:   20.02.1998,   ďalšie pojednávanie   vytýčené   na   T:   30.10.1998   musel   odročiť   z   dôvodu   PN   navrhovateľov. Na ďalšie pojednávanie na T: 26.1.1999 sa ospravedlnili odporcovia z dôvodu PN. Na T: 4.5.1999 sa opätovne nedostavili odporcovia, ktorí boli vypočutí pred dožiadaným súdom. V r. 2000 na T: 22.09.2000 ( predtým sa pojednávanie uskutočnilo 14.3.2000 a 19.10.1999) sa znovu ospravedlnili navrhovatelia z dôvodu PN a ďalšie pojednávanie súd mohol vytýčiť po   zistení   zdrav.   stavu   navrhovateľov až   na   T:   4.5.2001,   na   ktorom prvýkrát rozhodol vo veci.

Dňa 19. 10. 2004 pod č.k. 8C/69/1997-132 prerušil konanie na základe zistenia, že prebieha náhradné dedičské konanie po neb. Š. K. pod č.k. D 500/02 ( predtým D 3342/92), ktoré v tom čase nebolo ukončené.

Žiadosť   o   náhradné   dedičské   konanie   pod   sp.   zn.   D   500/02   bola   zapísaná 06. 03. 2002 a právoplatne bola skončená 08.09.2008 ; Krajský súd v Nitre uznesením pod č.k. 7CoD/2/2008-354 zo dňa 30. mája 2008 potvrdil uznesenie I. st. súdu č.k. D 500/02-316 zo dňa 18.12.2007, voči ktorému sa odvolala dedička R. B..

Zákonná   sudkyňa   nadobudnutie   právoplatnosti   dňom   8.9.2008   vyznačila   dňa 16. 9. 2008.

Podotýkam, že za prieťahy spôsobené vo veci D 500/02 (D 3342/92) ÚS SR pod číslom : II. ÚS 132/05-38 dňa 14.9.2006 rozhodol, že základné právo R. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo a priznal jej fin. zadosťučinenie 70 000,- Sk ako aj trovy právn. zast. v sume 5.302,- Sk.

Ďalším Nálezom ÚS SR pod č. II. ÚS 129/07-40 zo dňa 21.02.2008 rozhodol, že vo veci vo veci D 500/02 (D 3342/92) základné právo Ing. A. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo a priznal jej fin. zadosťučinenie 60 000,- Sk ako aj trovy právn. zast. v sume 7.425,- Sk.

Po   prerušení   konania   ďalšie   pojednávanie   súd   vytýčil   dňa   31.01.2007   na T: 04. 04.2007,   keď   medzičasom   sústavne   zisťoval   stav   dedičského   konania;   spis   sa nachádzal aj na KS Nitra ( od 29.09.2005 - 09.11.2005), ktorý rozhodoval o odvolaní voči uzneseniu o prerušení konania; odvolanie bolo vzaté na výsluchu dňa 18. 05. 2005 späť. Záverom   je   možné   konštatovať,   že   aj   po   zmene   zákonného   sudcu,   ktorou   je   od 21.10.2009 JUDr. Ľ. C., táto koná bez zbytočných prieťahov a vykonáva úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu vo veci v súlade s právnym názorom a pokynmi odvolacieho súdu na str. 4-5 uznesenia č.k. 9Co 83/2008-241, ktorým napadnutý rozsudok OS Levice zo dňa 04.04.2007 č.k. 8C/69/97-205 zrušil.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti, z predloženého súvisiaceho spisu okresného súdu a z vyjadrení účastníkov konania ústavný súd konštatuje takýto priebeh a stav konania:

- 30. júna 1997 podali na okresnom súde „žalobu na náhradu škody 39 218 Sk“ proti odporcovi J. R.. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 8 C 69/97.

- 21. júla 1997 okresný súd vyzval sťažovateľov na doplnenie návrhu.

- 29. júla 1997 sťažovatelia doplnili návrh a súčasne požiadali o odpustenie súdneho poplatku.

- 4. augusta 1997 okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

- 21. augusta 1997 sťažovatelia opäť požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov.

-   29.   septembra   1997   sťažovatelia   oznámili,   že   súhlasia   so   zaplatením   súdneho poplatku, každý v polovici.

- 20. februára 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli účastníci prítomní. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že súd vyžiada dedičský spis po poručiteľovi Š. K..

- 27. marca 1998 okresný súd požiadal notárku JUDr. I. o zaslanie dedičského spisu.

- 6. apríla 1998 notárka oznámila, že dedičský spis sp. zn. D 3342/92 sa nachádza na Okresnom súde Levice.

- 26. septembra 1998 sťažovatelia ospravedlnili neúčasť na pojednávaní nariadenom na 30. október 1998.

- 30. októbra 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom účastníci neboli prítomní. Sťažovatelia neúčasť odôvodnili zdravotnými problémami. Pojednávanie bolo odročené na 26. január 1999.

- 22. januára 1999 sťažovatelia ospravedlnili neúčasť na pojednávaní nariadenom na 26. január 1999.

-   26.   januára   1999   okresný   súd   odporcov   vyzval,   aby   doručili   doklad o práceneschopnosti.

- 4. februára 1999 odporcovia doručili potvrdenie od praktického lekára a oznámili, že ich „ochorenie potrvá cca 2-3 týždne“.

- 3. marca 1999 odporcovia podali návrh na prerušenie konania.

- 4. mája 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovatelia boli prítomní. Bolo   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   odporcovia   budú   vypočutí   dožiadaným   súdom v Banskej Bystrici.

- 21. mája 1999 bol spis doručený Okresnému súdu Banská Bystrica.

- 7. júna 1999 Okresný súd Banská Bystrica vypočul odporcov.

- 9. júna 1999 bol spis doručený Okresnému súd Levice.

- 19. októbra 1999 sa uskutočnilo pojednávanie na Okresnom súde Levice, na ktorom boli sťažovatelia prítomní. Pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu vypočutia svedka Š. B. dožiadaným Okresným súdom Dolný Kubín.

- 26. októbra 1999 bol spis zaslaný Okresnému súdu Dolný Kubín.

- 16. novembra 1999 bol vypočutý Š. B., nar....

- 18. novembra 1999 bol spis vrátený Okresnému súdu Levice.

- 14. marca 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli sťažovatelia prítomní. Pojednávanie   bolo   odročené   s   tým,   že   bude   urobený   dopyt   na   Obvodné   oddelenie policajného zboru Tlmače (ďalej len „OO PZ“) zaslanie trestného spisu týkajúceho sa toho, ako si odporcovia v 1. a 2. rade brali svoje osobné veci a sťahovali sa z domu.

- 14. apríla 2000 okresný súd na OO PZ Tlmače urgoval zaslanie spisu týkajúceho sa účastníkov konania.

- 5. apríla 2000 OO PZ Tlmače oznámil, že spis sp. zn. ČTS: ORP-136/T-95 nemôže zaslať, pretože bol postúpený Obvodnému úradu Banská Bystrica.

- 12. apríla 2000 okresný súd požiadal Obvodný úrad Banská Bystrica o zapožičanie spisu OO PZ Tlmače sp. zn. ČTS: ORP-136/T-95.

- 19. apríla 2000 Okresný úrad v Banskej Bystrici doručil okresnému súdu žiadaný spis.

-   22.   septembra   2000   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   účastníci   neboli prítomní   (sťažovatelia   neúčasť   ospravedlnili   práceneschopnosťou).   Pojednávanie   bolo odročené na neurčito s tým, že MUDr. F. bude zaslaný dopyt, aby oznámil, dokedy bude sťažovateľka práceneschopná.

-   25.   októbra   2000   okresný   súd   požiadal   sťažovateľku   o   predloženie   správy o zdravotnom stave a o oznámenie adresy ošetrujúceho lekára.

- 4. mája 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovatelia boli prítomní, a bol vyhlásený rozsudok. Súd návrh zamietol.

- 1. augusta 2001 sťažovatelia doručili odvolanie proti rozsudku.

- 5. septembra 2001 bol spis sp. zn. 6 Co 354/01 doručený Krajskému súdu v Nitre (ďalej aj „krajský súd“).

-   24. septembra   2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie na krajskom   súde,   na ktorom sťažovatelia   neboli   prítomní.   Bol   vyhlásený   rozsudok,   ktorým   odvolací   súd   rozsudok okresného súdu zrušil.

-   21.   novembra   2002   bol   spis   doručený   okresnému   súdu   s   rozsudkom   sp.   zn. 6 Co 354/01.

-   17.   septembra   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   sťažovatelia   boli prítomní.   Pojednávanie   bolo   odročené   z   dôvodu   rozhodovania   o   doručenej   námietke zaujatosti konajúcej sudkyne.

- 23. septembra 2003 bol spis doručený krajskému súdu sp. zn. 5 NcC 27/2003.

- 17. októbra 2003 bol spis vrátený okresnému súdu ako predčasne predložený.

- 27. januára 2004 bol spis opäť predložený krajskému súdu sp. zn. 5 NcC 1/2004.

- 30. januára 2004 krajský súd uznesením sp. zn. 5 NcC 1/2004 rozhodol, že sudkyňa nie je vylúčená.

-   12.   júla   2007   okresný   súd   uznesením   vyzval   sťažovateľov   doplniť   podanie z 30. júna 1997.

- 29. júla 2004 sťažovatelia doručili doplnenie podania.

- 19.   októbra   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci   neboli   prítomní.   Súd konanie uznesením sp. zn. 8 C 69/1997 prerušil.

- 19. decembra 2004 sťažovatelia podali odvolanie.

-   3.   januára   2005   okresný   súd   doručil   odvolanie   sťažovateľov   na   vyjadrenie odporcom.

- 18. januára doručili odporcovia vyjadrenie.

- 29. septembra 2005 bol spis sp. zn. 9 Co 234/2005 doručený krajskému súdu.   - 9. novembra 2005 bol spis doručený okresnému súdu s uznesením krajského súdu sp. zn.   9   Co   234/2005,   ktorým   vo   vzťahu   k   sťažovateľke   rozhodnutie   okresného   súdu potvrdil a vo vzťahu k sťažovateľovi odvolacie konanie zastavil.

- 1. marca 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 15 dní oznámila, či trvá na návrhu.

- 4. apríla 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovatelia neboli prítomní. Súd návrh zamietol.

- 6. júla 2007 sťažovatelia doručili odvolanie.

- 28. augusta 2007 okresný súd vyzval sťažovateľov na doplnenie odvolania.

- 1. októbra 2007 sťažovatelia doplnili odvolanie.

- 7. apríla 2008 bol spis sp. zn. 6 Co 72/2008 doručený krajskému súdu.

- 17. apríla 2008 predsedníčka senátu 6 Co predložila spis predsedovi krajského súdu ako spis nesprávne zapísaný do registra C.

- 17. apríla 2008 pokynom predsedu krajského súdu bola vec prevedená do registra 9 Co. Ďalej bola vedená pod sp. zn. 9 Co 83/2008.

- 19. júna 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli sťažovatelia prítomní. Uznesením sp. zn. 9 Co 83/2008 krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

- 24. septembra 2008 bol spis vrátený okresnému súdu.

- 18. novembra 2008 boli sťažovatelia vypočutí na okresnom súde.

- 8. decembra 2008 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby doručili doklad o výmene okien a doklad o zapožičaní 25 000 Sk na výmenu okien.

- 8. decembra 2008 okresný súd vyzval Správu katastra L. aj T., aby zaslal LV sťažovateľov, Obecný úrad B. požiadal o zaslanie informácie, či sťažovatelia vlastnia v obci nehnuteľnosť a S. o zaslanie správy o ich dôchodkoch.

- 13. januára 2009 Správa katastra L. oznámila, že objednávku je potrebné doplniť o údaje – rodné čísla.

- 15. januára 2009 Obecný úrad B. oznámil, že sťažovateľ vlastní v obci rozostavaný rodinný dom.

-   19.   januára   2009   okresný   súd   požiadal   Správu   katastra   N.   a   opätovne   Správu katastra L. o informáciu o vlastníctve nehnuteľnosti.

- 19. januára 2009 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby obratom oznámili, či berú návrh v časti 688 € späť.

- 4. februára 2009 sťažovatelia oznámili, že návrh v časti 688 € berú späť.

- 9. februára 2009 Správa katastra N. oznámila LV sťažovateľov.

-   18.   marca   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   neboli   sťažovatelia prítomní. Uznesením č. k. 8 C 69/1997-313 okresný súd konanie v časti o zaplatenie 688 € zastavil.

- 14. mája 2009 okresný súd uznesením č. k. 8 C 69/1997-315 zamietol žiadosť sťažovateľov o oslobodenie od súdnych poplatkov.

- 2. júna 2009 sťažovatelia doručili odvolanie proti uzneseniu zo 14. mája 2009.

- 17. júna 2009 bol spis doručený Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov.

- 30. júla 2009 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením krajského súdu sp. zn. 9 Co 156/2009 z 10. júla 2009, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu zo 14. mája 2009.

- 30. októbra 2009 Okresný súd Levice uznesením č. k. 8 C 69/1997-366 vyzval sťažovateľov na doplnenie podania z 29. decembra 2008.

- 13. novembra 2009 sťažovatelia požiadali o predĺženie lehoty.

- 28. decembra 2009 sťažovatelia doručili doplnenie návrhu.

-   29.   decembra   2009   okresný   súd   požiadal   Okresný   súd   Banská   Bystrica o informáciu, či vedie dedičské konanie po zomrelej Ing. A. R., ktorá zomrela v r. 2009.

- 15. januára 2010 Okresný súd Banská Bystrica doručil osvedčenie o dedičstve po Ing. A. R. sp. zn. 25 D 355/2009.

- 16. apríla 2010 udelila právna nástupkyňa po poručiteľke – odporkyni v 1. rade Ing. A. R., J. D. plnú moc na zastupovanie Ing. R.– odporcovi v 2. rade.

- 26. apríla 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovatelia boli prítomní. Pojednávanie   bolo   odročené   s   tým,   že   účastníci   majú   do   10   dní   oznámiť   návrhy   na dokazovanie. Súd mal OO PZ Tlmače zaslať dopyt týkajúci sa vlámania.

- 23. júna 2010 sťažovatelia doručili „upresnenie svojich výpovedí“.

- 3. júla 2010 splnomocnila sťažovateľka svojho manžela zastupovaním v konaní na okresnom súde.

- 6. júla 2010 splnomocnil Ing. J. R., právny nástupca po poručiteľke Ing. A. R., svojho otca Ing. J. R.

-   6.   júla   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   sťažovateľ,   tiež   odporca v 1. rade a odporkyňa J. D. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že súd zistí adresu P. T. a predvolá svedka Š. B. ml.

- 27. júla 2010 okresný súd požiadal Obec V. o oznámenie, či sa v obci zdržiava P. T.,   prípadne   oznámiť   jeho   adresu.   Súčasne   požiadal   register   obyvateľov   Slovenskej republiky o oznámenie adresy bydliska P. T.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 69/1997, ktorého predmetom je zaplatenie 613 € z titulu náhrady škody, došlo k porušeniu označeného základného práva sťažovateľov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom posudzovaného   konania   pred   okresným   súdom   je   rozhodovanie   o   náhrade   škody. Namietané   konanie   nemožno   hodnotiť   ako   právne   zložité.   Tento   druh   konania   tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov. Paralelne prebiehajúce dedičské konanie, ktorého výsledok bol dôležitý pre namietané konanie, však prispelo k faktickej zložitosti veci.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania,   ústavný   súd konštatuje, že aj sťažovatelia sami prispeli k doterajšej dĺžke konania. Súdny poplatok za návrh zaplatili až po výzve okresného súdu, ich podania neboli úplné a okresný súd ich musel na ich doplnenie vyzývať. Pojednávaní sa pravidelne nezúčastňovali. Inak ústavný súd nezistil   žiadne závažné skutočnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ich ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a   z   akých   dôvodov   došlo   v   predmetnom   konaní k prieťahom.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, je postup samotného okresného súdu. Z priebehu celého doterajšieho   konania   je   zrejmé,   že   okresný   súd   nepostupoval   tak,   ako   mu to   prikazuje ustanovenie § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa   ktorého súdy v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania musia postupovať tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z ustanovenia § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého, len čo sa konanie   začalo,   postupuje   v   ňom   súd   i   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie   prejednaná   a rozhodnutá.   Sudca   je   podľa   ustanovenia   § 117   OSP   povinný robiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa   zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a   úspešné vykonanie dôkazov.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   skoro   celé   13   rokov   trvajúce   konanie   je   poznačené neefektívnym postupom okresného súdu (prvé pojednávanie vo veci okresný súd nariadil po 8 mesiacoch od podania žaloby. Toto pojednávanie odročil s úpravou priložiť dedičský spis   po   poručiteľovi   Š.   K.,   pričom   tento   si   mohol   konajúci   súd   zabezpečiť   už   do   dňa konania pojednávania. Viackrát po vrátení spisu z krajského súdu okresný súd ďalší úkon vo   veci   uskutočnil   až   po   uplynutí   niekoľkých   mesiacov   a   podobne.   Ku kontinuálne najdlhšie trvajúcej nečinnosti okresného súdu došlo v období od 1. marca 2006 do 4. apríla 2007 – 13 mesiacov).

Ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, v konaní podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

K   vysvetľujúcej   poznámke   konajúceho   súdu   o   tom,   že   v   konaní   dochádzalo k zmenám   v   osobe   zákonného   sudcu,   je   potrebné   poznamenať,   že   ústavný   súd už v podobných   súvislostiach   viackrát   vyslovil   (napr.   I.   ÚS   23/03   a   v   ňom   citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že podobné objektívne prekážajúce okolnosti, nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď   nie   všetky   nástroje   na   vyriešenie   tzv.   objektívnych   okolností   sa   nachádzajú v dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich   práva zaručeného v   čl.   48   ods.   2   ústavy   oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené   personálne   kapacity   príslušných   súdov   (pozri   napr.   I.   ÚS   119/03).   Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľov na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov, posudzoval   postup súdu,   a   nie   to,   či   toto   právo   bolo   porušené   činnosťou   (nečinnosťou)   alebo   postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval v súlade s účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2 000   €,   ktoré   odôvodnili   tým,   že „úplne   stratili   dôveru,   že   v   prípade   akéhokoľvek porušenia práva je tu garancia nápravy zo strany autority, akou by súd mal byť, že tento bude rozhodovať v súlade s ústavou a zákonmi, a že o ich právnom nároku bude rozhodnuté v primeranej lehote tak, aby bola zabezpečená jej právna istota, Čo sa však v opisovanom prípade vôbec nestalo. Keďže je právna Istota jedným zo základných atribútov právneho štátu a nakoľko bola dôvera sťažovateľov v právnu istotu závažným spôsobom narušená, sťažovateľom tak vznikla morálna ujma spočívajúca v pocitoch nedôvery v súdny systém a jeho účinnosť.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   im   aj   finančné   zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad spravodlivosti, s prihliadnutím najmä na dĺžku trvania nečinnosti okresného súdu považuje za primerané v sume každému po 500 €. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   (I.   ÚS   19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05), teda na to, o čo v konaní pred okresným súdom ide. Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným   súdom   ustanoveným   advokátom   JUDr.   R.   K.   Advokát   vykonal   tri   úkony právnych   služieb,   a   to   prevzatie   a   prípravu   zastupovania,   spísanie   a   podanie   sťažnosti 1. októbra 2010 a doplnenie sťažnosti 29. októbra 2010. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu 721,40 €. Odmena za jeden právny úkon je teda 120,23 €. Odmena za tri úkony právnej služby 360,69 € bola znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky), čo predstavuje sumu 179,65 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 3 x 7,21 € (21,63 €) predstavuje sumu 201,28 €. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 19 %, t. j. o 38,19 €, podľa § 18 ods. 3 vyhlášky   a   podľa   §   27   zákona   č.   222/2004   Z.   z.   o   dani   z   pridanej   hodnoty   v   znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia dvoch sťažovateľov vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli teda priznané v celkovej sume 239,47 €, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že advokát bol ustanovený ústavným súdom a úhradu trov právneho zastúpenia advokátovi vyplatí podľa bodu 4 výroku tohto rozhodnutia Kancelária ústavného súdu, ústavný súd prikázal porušovateľovi práva uhradiť náhradu trov konania sťažovateľov na   účet   Kancelárie   ústavného   súdu   tak,   ako   to   je   uvedené   v   bode   5   výroku   tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2011