znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 346/09-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. októbra 2009 prerokoval sťažnosť Ľ. D., Z., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   prípisom   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 23146/09-61/d/133 z 18. júna 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. D.   o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta 2009 doručená sťažnosť Ľ. D., Z. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) prípisom Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) č. 23146/09-61/d/133 z 18. júna 2009.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   ministerstvu   spravodlivosti 22. októbra 2005 podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona rozsudkom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 T 115/96 z 27. novembra 1997.

Ministerstvo spravodlivosti mu prípisom z 18. júna 2009 odpovedalo, že zamieta jeho   podnet   na   podanie   mimoriadneho   opravného   prostriedku   proti   ním   napadnutému rozsudku okresného súdu s odôvodnením, že okresný súd postupoval správne a v zmysle zákona pri uznaní jeho viny z trestného činu, ako aj pri uložení trestu odňatia slobody. Sťažovateľ   toto   stanovisko   považuje   za   protiústavné   a   došlo   ním   k   porušeniu   ním označených práv. Poukazoval na jednotlivé body obžaloby, ktoré vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia daňových orgánov a nimi vedených správnych konaní, toto si osvojil aj ústredný   daňový   orgán,   príslušný   súd   a   ani   generálny   prokurátor   Slovenskej   republiky nezohľadnil   ním   uvedené   tvrdenia,   keď   odložil   jeho   podnety,   ktorými   sa   domáhal správneho   posúdenia   veci.   Z   obsahu   podania   vyplývalo,   že   rozsudok   okresného   súdu sťažovateľ nenapadol odvolaním na príslušnom krajskom súde.

Sťažovateľ navrhol, aby vo veci ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Bolo porušené základné právo a sloboda zaručené čl. 17 ods. 2 ústavy.

2.   Bolo porušené právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy.

3.   Bolo   porušené   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručené   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4. V dôsledku porušenia ľudských práv a slobôd zaručených ústavou a porušenia Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   žiadam   aby   ústavný   súd napadnuté stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR č. 23146/09-61/d/133 zo dňa 18. júna 2009 zrušil a vrátil vec porušovateľovi na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. V dôsledku porušenia ľudských práv a slobôd zaručených ústavou a porušenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR(...)“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom a prípisom ministerstva spravodlivosti č. 23146/09-61/d/l33 z 18. júna 2009 došlo k porušeniu jeho základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 17 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažnosť   sťažovateľa   treba   považovať   za   podanú   zjavne   neoprávnenou   osobou. Z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy totiž treba vyvodiť, že aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti   majú   iba   tie   osoby   (fyzické   alebo   právnické),   ktorých   základné   právo   alebo sloboda boli porušené. V danom prípade z obsahu spisu ministerstva spravodlivosti ústavný súd zistil, že sťažnosť bola podaná 21. októbra 2005 M. K., Č., ktorou sa domáhala podania sťažnosti pre porušenie zákona rozsudkom okresného súdu sp. zn. 5 T 115/96. Sťažovateľ pripojeným podaním z toho istého dňa uviedol, že „s podnetom M. K. na podanie sťažnosti pre porušenie zákona rozsudkom sp. zn. 5T 115/96 Okresného súdu vo Zvolene súhlasím, čo potvrdzujem svojim podpisom“.

M. K. bola tou osobou, ktorá podávala podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona na ministerstve spravodlivosti, preto tento orgán prípisom z 18. júna 2009 odpovedal na ňou podaný podnet iba jej. Nie však sťažovateľovi, pretože ten podnet na uvedený orgán nepodával. Za týchto okolnosti ústavný súd nemá žiadnu pochybnosť o tom, že sťažovateľ nie   je   vecne   legitimovaný   na   podanie   takejto   sťažnosti   proti   postupu   ministerstva spravodlivosti,   aj   keď   sa   podnet   M.   K.   týkal   jeho.   V   dôsledku   toho   základné   práva sťažovateľa, ako ich označil, nemohli byť porušené.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2009