SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 345/2018-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2018 predbežne prerokoval sťažnosť Výskumného ústavu chemických vlákien, a. s., Štúrova 2, Svit, zastúpeného spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária s. r. o., Námestie sv. Egídia 93, Poprad, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 176/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Výskumného ústavu chemických vlákien, a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2018 doručená sťažnosť Výskumného ústavu chemických vlákien, a. s. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 176/2012.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že sa „... žalobou zo dňa 14.06.2012 voči právnemu predchodcovi žalovaného, podanou dňa 18.06.2012 na Okresný súd Bratislava I, domáhal vydania platobného rozkazu o zaplatenie 33.379,50 € s prísl.
Okresný súd Bratislava I pod sp.zn. 27Rob/131/2012 vydal dňa 01.08.2012 platobný rozkaz v zmysle žalobného petitu. Platobný rozkaz bol zrušený z dôvodu podania odporu žalovaným. K odporu sa žalobca vyjadril dňa 09.04.2013 a zároveň požiadal o vytýčenie termínu pojednávania. Prvý termín pojednávania bol vytýčený až na deň 12.09.2016, avšak z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu bol následne zrušený.
Žalobca podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu a to dňa 27.09.2017. Predseda súdu podaním doručeným žalobcovi dňa 30.10.2017 upovedomil žalobcu o vybavená sťažnosti s tým, že túto považoval za dôvodnú v období od 30.08.2016. Konajúci súd následne vytýčil pojednávanie na termín 05.12.2017, na ktorom pojednávaní rozhodol rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Rozsudok č.k. 30Cb/176/2012-111 zo dňa 05.12.2017 bol žalobcovi doručený dňa 14.12.2017. Na dopyt žalobcu o nadobudnutí právoplatnosti predmetného rozsudku súd žalobcu e- mailom zo dňa 16.03.2018 informoval, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz dňa 09.05.2016 a z tohto dôvodu sa konanie vedené pod sp.zn. 30Cb/176/2012 prerušuje.
Z uvedeného je zrejmé, že Okresný súd Bratislava I od zrušenia platobného rozkazu odporom žalovaného podaným súdu dňa 31.08.2012 a následne od vyjadrenia žalobcu k odporu podaním daným na poštovú prepravu dňa 09.04.2013 až do vytýčenia prvého termínu pojednávania dňa 10.05.2016 na deň 12.09.2016, ktorý bol následne dňa 30.08.2016 zrušený - teda po dobu 37 mesiacov - nekonal.
Následne po zrušení termínu pojednávania vytýčeného na 12.09.2016 oznámením súdu zo dňa 30.08.2016 súd až podaním zo dňa 09.11.2017 vytýčil nový termín pojednávania na deň 05.12.2017, na ktorom následne aj rozhodol. Teda od zrušenia pojednávania podaním zo dňa 30.08.2016 až do 09.11.2017 súd opätovne po dobu vyše 14 mesiacov nekonal.
... Hoci súdu prvej inštancie najmä po zrušení platobného rozkazu nič nebránilo v tom, aby konal vo veci. Prvé pojednávanie, ktoré sa napokon pre práceneschopnosť zákonného sudcu nekonalo, bolo vytýčené po viac ako 3 rokoch od zrušenia platobného rozkazu, hoci už v tom čase bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz...
Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov...
Dotknuté základné právo zakotvené v Ústave SR zakladá povinnosť súdu aj sudcu organizovať si prácu takým spôsobom, aby sa uvedené ústavné právo aj objektívne realizovalo. Z tohto vyplýva aj jedna zo základných povinností sudcu uvedená vo vyššie citovanom ustanovení § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. a tou je povinnosť vyvíjať činnosť na odstránenie stavu právnej neistoty vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania a konať plynulo a bez zbytočných prieťahov. Porušenie tejto povinnosti nemôže byť na ujmu žiadnemu z účastníkov konania.
... rozhodnutie o žalobe o zaplatenie žalovanej sumy, pričom nárok žalobcu bol nesporný a bol preukázaný ním predloženými listinnými dôkazmi, nemožno označiť za mimoriadne náročný spor, ktorý by kládol zvlášť osobitné nároky na dokazovanie, právne posúdenie veci a rozhodnutie o žalobe.
... má sťažovateľ za to, že svojim správaním, konaním, úkonmi nedal žiadnym spôsobom dôvod na vznik prieťahov. Je síce pravdou, že vyjadrenie k odporu žalovaného doložil po uplynutí súdom poskytnutej 15-dňovej lehoty, keď lehota uplynula dňa 27.09.2012 a vyjadrenie bolo súdu zaslané až dňa 09.04.2013. Avšak v uvedenom postupe, keď došlo k zmeškaniu sudcovskej lehoty, nemožno vidieť (najmä vzhľadom na trojročnú nečinnosť súdu) také konanie či správanie sťažovateľa, ktoré by významným spôsobom ovplyvnilo celkovú dĺžku tohto konania, a to aj najmä s ohľadom na obsah vyjadrenia žalobcu, keď sťažovateľ len poukázal na doterajšie vyjadrenie a nenavrhoval žiadne nové dôkazy.
... zo súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli spôsobené výlučne postupom, resp. nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I.“.
3. Na žiadosť ústavného súdu okresný súd vo svojom vyjadrení z 8. júna 2018 uviedol chronológiu úkonov v namietanom konaní, z ktorej vyplýva:
„Dňa 20.06.2012 bol súdu doručený návrh na vydanie platobného rozkazu. Vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni Mgr. Nine Kollárovej.
Súd výzvou zo dňa 04.07.2012 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Súdny poplatok bol zaplatený dňa 16.07.2012.
Súd výzvou zo dňa 04.07.2012 vyzval žalobcu na predloženie originálu alebo úradne osvedčenej kópie splnomocnenia právneho zástupcu žalobcu, na predloženie fotokópie osvedčenia advokáta o registrácii platiteľa DPH a na opravu sumy náhrady trov konania v petite návrhu na začatie konania.
Dňa 19.07.2012 bola súdu doručená oprava sumy náhrady trov konania v návrhu na vydanie platobného rozkazu s originálom plnomocenstva na zastupovanie v konaní a fotokópiou osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.
Dňa 01.08.2012 bol vo veci vydaný platobný rozkaz.
Dňa 31.08.2012 bol súdu doručený odpor žalovaného voči platobnému rozkazu. Súd výzvou zo dňa 05.09.2012 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k odporu v lehote 15 dní. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 12.09.2012.
Dňa 19.09.2012 bola vec prevedená z oddelenia Rob do oddelenia Cb a vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. Emílii Szullovej.
Súd výzvou zo dňa 09.10.2012 vyzval žalovaného na doloženie dokladov za účelom rozhodnutia o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 11.04.2013 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu s urgenciou na nariadenie pojednávania.
Súd výzvou zo dňa 02.04.2013 vyzval žalovaného na doloženie dokladov za účelom rozhodnutia o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalovaný doručil súdu doklady dňa 03.05.2013.
Súd uznesením zo dňa 30.07.2013 nepriznal žalovanému oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Dňa 02.09.2013 bolo súdu doručené odvolanie žalovaného voči uzneseniu zo dňa 30.07.2013.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 17.10.2013 potvrdil uznesenie zo dňa 30.07.2013. Uznesenie zo dňa 17.10.2013 bolo doručené žalovanému dňa 06.12.2013. Súd uznesením zo dňa 03.02.2014 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor. Uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 10.02.2014.
Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že žalovaný - obchodná spoločnosť, zanikla dňa 29.03.2014 v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou
,.
Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že právny nástupca žalovaného - obchodná spoločnosť, zanikla dňa 29.05.2015 v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou
,.
Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že právny nástupca žalovaného - obchodná spoločnosť, zanikla dňa 16.12.2015 v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou
,.
Súd dňa 10.05.2016 vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 12.09.2016 o 12,30 hod. Termín pojednávania bol následne zrušený z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.
Na základe Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2017 bola dňa 04.04.2017 namietaná vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. Miriam Repákovej.
Súd dňa 09.11.2017 vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 05.12.2017 o 11,45 hod.
Dňa 05.12.2017 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Následne súd z obchodného vestníka zistil, že na žalovaného - obchodnú spoločnosť bol uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.05.2016 č.k. 8K/53/2015 vyhlásený konkurz. Z uvedeného dôvodu súd výzvou zo dňa 16.03.2018 vyzval správcu úpadcu na vyjadrenie, či navrhuje v konaní pokračovať v súlade s ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dňa 28.03.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie správcu úpadcu, že nenavrhuje pokračovať v konaní. Súd oznámením zo dňa 09.05.2018 oznámil žalobcovi, že konanie je prerušené odo dňa vyhlásenia konkurzu. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 18.05.2018.“
4. Ústavný súd porovnaním chronológie úkonov predloženej okresným súdom so spisovým materiálom vo veci dospel k záveru, že okresný súd konal koncentrovane od začiatku konania do vydania uznesenia z 3. februára 2014, ktorým uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok za odpor a ktoré bolo žalovanému doručené 10. februára 2014.Ďalším úkonom bolo až nariadenie pojednávania vo veci z 10. mája 2016 na 12. september 2016, ktoré bolo napokon zrušené upovedomením o zrušení pojednávania z 30. augusta 2016. Zároveň výpismi z obchodného registra z 10. mája 2016 okresný súd zistil, že právnym nástupcom žalovaného je spoločnosť,. Výpisom z obchodného registra z 3. októbra 2017 (s. 96) okresný súd zjavne zisťoval údaje o konateľovi spoločnosti, no v tomto výpise už bolo uvedené, že na túto spoločnosť bol vyhlásený konkurz uznesením okresného súdu sp. zn. 8 K 53/2015 z 9. mája 2016.
Dňa 29. septembra 2017 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní, na ktorú reagovala predsedníčka súdu upovedomením zo 6. októbra 2017, ktorým jeho sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú a uviedla, že prijala opatrenia smerujúce k náprave. Následne 9. novembra 2017 okresný súd nariadil pojednávanie na 5. december 2017 a na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože okresný súd z Obchodného vestníka zistil, že na žalovaného bol vyhlásený konkurz uznesením okresného súdu z 9. mája 2016 a keďže správca nenavrhol v konaní pokračovať, je konanie ex lege prerušené. Oznámenie o prerušení konania bolo sťažovateľovi doručené 18. mája 2018, pričom sťažnosť na ústavnom súde podal na poštovú prepravu až 22. mája 2018 a ústavnému súdu bola doručená 24. mája 2018.
5. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a vyslovil tento nález: „Základné právo sťažovateľa Výskumný ústav chemických vlákien, a.s.,, Štúrova 2, 059 21 Svit, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn. 30Cb/176/2012 bolo porušené.
Sťažovateľovi Výskumnému ústavu chemických vlákien, a.s.,, Štúrova 2, 059 21 Svit, priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000 €, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Okresnému súdu Bratislava I ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo výške 390,50 € na účet vedený v
do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podstata sťažnosti spočíva v tvrdení sťažovateľa, že okresný súd svojou nečinnosťou zasiahol do jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
9. Ústavný súd, vychádzajúc z chronológie úkonov a spisového materiálu vo veci, eviduje dva časové úseky, v ktorých okresný súd nevykonal žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej. Od uznesenia z 3. februára 2014, ktorým žalovanému uložil zaplatiť súdny poplatok za odpor, do 10. mája 2016, kedy nariadil pojednávanie na 12. september 2016, uplynulo 27 mesiacov. Druhý časový úsek, počas ktorého bol okresný súd pasívny, je ohraničený upovedomením o zrušení pojednávania z 30. augusta 2016 a doručením sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu 27. septembra 2017, čo predstavuje obdobie 13 mesiacov. Ústavný súd podotýka, že zmeny v rozvrhu práce súdu sú úkonmi organizačno-technickej povahy, a nie úkonmi smerujúcimi k rozhodnutiu vo veci samej.
10. Ústavný súd uvádza, že keďže sa sťažovateľ obrátil so sťažnosťou na prieťahy v konaní na predsedníčku okresného súdu, ktorá jeho sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú a uviedla, že prijala opatrenia smerujúce k bezprieťahovému postupu v konaní, čo potvrdzuje aj chronológia úkonov okresného súdu, je nutné konštatovať, že zásah do základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov už v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu netrval.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie označených práv už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, dospel ústavný súd k záveru o odmietnutí sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
12. Ústavný súd, prihliadajúc na obsah sťažnosti, príloh k sťažnosti týkajúcich sa predmetnej veci, ako aj spisového materiálu vo veci, pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júla 2018