SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 345/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokátdoc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 9883/2014, sp. zn.Rvp 9884/2014, sp. zn. Rvp 9885/2014, sp. zn. Rvp 9886/2014, sp. zn. Rvp 9887/2014,sp. zn. Rvp 9888/2014, sp. zn. Rvp 9889/2014, sp. zn. Rvp 9890/2014, sp. zn.Rvp 9891/2014, sp. zn. Rvp 9892/2014, sp. zn. Rvp 9893/2014, sp. zn. Rvp 9894/2014,sp. zn. Rvp 9895/2014, sp. zn. Rvp 9896/2014, sp. zn. Rvp 9897/2014, sp. zn.Rvp 9898/2014, sp. zn. Rvp 9899/2014, sp. zn. Rvp 9900/2014, sp. zn. Rvp 9901/2014,sp. zn. Rvp 9902/2014, sp. zn. Rvp 9903/2014, sp. zn. Rvp 9904/2014, sp. zn.Rvp 9905/2014, sp. zn. Rvp 9906/2014, sp. zn. Rvp 9907/2014, sp. zn. Rvp 9908/2014,sp. zn. Rvp 9909/2014, sp. zn. Rvp 9910/2014, sp. zn. Rvp 9911/2014, sp. zn.Rvp 9912/2014, sp. zn. Rvp 9913/2014, sp. zn. Rvp 9914/2014, sp. zn. Rvp 9915/2014,sp. zn. Rvp 9916/2014, sp. zn. Rvp 9917/2014, sp. zn. Rvp 10532/2014, sp. zn.Rvp 10533/2014, sp. zn. Rvp 10534/2014, sp. zn. Rvp 10535/2014, sp. zn. Rvp 10536/2014,sp. zn. Rvp 10537/2014, sp. zn. Rvp 10538/2014, sp. zn. Rvp 10539/2014, sp. zn.Rvp 10540/2014, sp. zn. Rvp 10541/2014, sp. zn. Rvp 10542/2014, sp. zn. Rvp 10543/2014,sp. zn. Rvp 10544/2014, sp. zn. Rvp 10545/2014, sp. zn. Rvp 10546/2014, sp. zn.Rvp 10547/2014, sp. zn. Rvp 10548/2014, sp. zn. Rvp 1049/2014, sp. zn. Rvp 10550/2014,sp. zn. Rvp 10551/2014, sp. zn. Rvp 10552/2014, sp. zn. Rvp 10553/2014, sp. zn.Rvp 10554/2014, sp. zn. Rvp 10555/2014, sp. zn. Rvp 10556/2014, sp. zn. Rvp 10557/2014,sp. zn. Rvp 10558/2014, sp. zn. Rvp 10559/2014, sp. zn. Rvp 10560/2014, sp. zn.Rvp 10561/2014, sp. zn. Rvp 10562/2014, sp. zn. Rvp 10563/2014, sp. zn. Rvp 10564/2014,sp. zn. Rvp 10565/2014, sp. zn. Rvp 10566/2014, sp. zn. Rvp 10567/2014, sp. zn.Rvp 10568/2014, sp. zn. Rvp 10569/2014, sp. zn. Rvp 10570/2014, sp. zn. Rvp 10571/2014,sp. zn. Rvp 10572/2014, sp. zn. Rvp 10573/2014, sp. zn. Rvp 10574/2014, sp. zn.Rvp 10575/2014, sp. zn. Rvp 10576/2014, sp. zn. Rvp 10577/2014, sp. zn. Rvp 10578/2014,sp. zn. Rvp 10579/2014, sp. zn. Rvp 10771/2014, sp. zn. Rvp 10772/2014 a sp. zn.Rvp 10773/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Trenčínesp. zn. 19 Co 319/2014 z 15. mája 2014 (Rvp 9883/2014), sp. zn. 6 Co 545/2013z 27. mája 2014 (Rvp 9884/2014), sp. zn. 17 Co 581/2013 zo 6. mája 2014(Rvp 9885/2014), sp. zn. 6 Co 555/2013 z 27. mája 2014 (Rvp 9886/2014),sp. zn. 17 Co 463/2013 zo 6. mája 2014 (Rvp 9887/2014), sp. zn. 6 Co 530/2013z 27. mája 2014 (Rvp 9888/2014), sp. zn. 17 Co 471/2013 zo 6. mája 2014(Rvp 9889/2014), sp. zn. 17 Co 472/2013 zo 6. mája 2014 (Rvp 9890/2014), sp. zn.5 Co 91/2013 z 21. mája 2014 (Rvp 9891/2014), sp. zn. 6 Co 645/2013 z 27. mája 2014(Rvp 9892/2014), sp. zn. 17 Co 461/2013 zo 6. mája 2014 (Rvp 9893/2014), sp. zn.6 Co 493/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp 9894/2014), sp. zn. 5 Co 101/2013 z 21. mája 2014(Rvp 9895/2014), sp. zn. 5 Co 31/2013 z 21. mája 2014 (Rvp 9896/2014), sp. zn.6 Co 600/2013 z 27. mája 2014 (Rvp 9897/2014), sp. zn. 6 Co 489/2013 z 30. apríla 2014(Rvp 9898/2014), sp. zn. 6 Co 491/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp 9899/2014), sp. zn.17 Co 563/2013 zo 6. mája 2014 (Rvp 9900/2014), sp. zn. 8 Co 28/2013 z 30. apríla 2014(Rvp 9901/2014), sp. zn. 17 Co 596/2013 zo 6. mája 2014 (Rvp 9902/2014), sp. zn.17 Co 357/2013 zo 6. mája 2014 (Rvp 9903/2014), sp. zn. 17 Co 474/2013 zo 6. mája 2014(Rvp 9904/2014), sp. zn. 17 Co 451/2013 zo 6. mája 2014 (Rvp 9905/2014), sp. zn.8 Co 407/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 9906/2014), sp. zn. 8 Co 408/2013 z 28. mája 2014(Rvp 9907/2014), sp. zn. 5 Co 111/2013 z 21. mája 2014 (Rvp 9908/2014), sp. zn.5 Co 107/2013 z 21. mája 2014 (Rvp 9909/2014), sp. zn. 17 Co 531/2013 zo 6. mája 2014(Rvp 9910/2014), sp. zn. 6 Co 585/2013 z 27. mája 2014 (Rvp 9911/2014), sp. zn.17 Co 397/2013 zo 6. mája 2014 (Rvp 9912/2014), sp. zn. 5 Co 60/2013 z 21. mája 2014(Rvp 9913/2014), sp. zn. 8 Co 20/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp 9914/2014), sp. zn.17 Co 455/2013 zo 6. mája 2014 (Rvp 9915/2014), sp. zn. 17 Co 403/2013 zo 6. mája 2014(Rvp 9916/2014), sp. zn. 17 Co 400/2013 zo 6. mája 2014 (Rvp 9917/2014),sp. zn. 8 Co 22/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 10532/2014), sp. zn. 8 Co 24/2013z 28. mája 2014 (Rvp 10533/2014), sp. zn. 6 Co 79/2014 z 27. mája 2014(Rvp 10534/2014), sp. zn. 6 Co 481/2014 z 27. mája 2014 (Rvp 10535/2014), sp. zn.6 Co 330/2014 z 27. mája 2014 (Rvp 10536/2014), sp. zn. 17 Co 390/2013 zo 6. mája 2014(Rvp 10537/2014), sp. zn. 8 Co 231/2013 z 11. júna 2014 (Rvp 10538/2014), sp. zn.5 Co 86/2013 z 11. júna 2014 (Rvp 10539/2014), sp. zn. 4 Co 593/2014 zo 16. júna 2014(Rvp 10540/2014), sp. zn. 5 Co 64/2013 z 21. mája 2014 (Rvp 10541/2014), sp. zn.4 Co 488/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10542/2014), sp. zn. 4 Co 418/2013 z 22. mája 2014(Rvp 10543/2014), sp. zn. 8 Co 23/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 10544/2014), sp. zn.8 Co 389/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 10545/2014), sp. zn. 16 Co 22/2013 z 28. mája 2014(Rvp 10546/2014), sp. zn. 16 Co 16/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 10547/2014), sp. zn.17 Co 469/2013 z 11. júna 2014 (Rvp 10548/2014), sp. zn. 16 Co 14/2013 z 28. mája 2014(Rvp 10549/2014), sp. zn. 16 Co 18/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 10550/2014), sp. zn.8 Co 399/2013 z 11. júna 2014 (Rvp 10551/2014), sp. zn. 5 Co 26/2013 z 21. mája 2014(Rvp 10552/2014), sp. zn. 4 Co 415/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10553/2014), sp. zn.4 Co 493/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10554/2014), sp. zn. 19 Co 364/2013 z 15. mája 2014(Rvp 10555/2014), sp. zn. 19 Co 368/2013 z 15. mája 2014 (Rvp 10556/2014), sp. zn.4 Co 414/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10557/2014), sp. zn. 4 Co 366/2013 z 22. mája 2014(Rvp 10558/2014), sp. zn. 4 Co 489/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10559/2014), sp. zn.4 Co 479/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10560/2014), sp. zn. 4 Co 370/2013 z 22. mája 2014(Rvp 10561/2014), sp. zn. 4 Co 364/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10562/2014), sp. zn.17 Co 576/2013 z 18. júna 2014 (Rvp 10563/2014), sp. zn. 17 Co 165/2013 z 18. júna 2014(Rvp 10564/2014), sp. zn. 17 Co 467/2013 z 18. júna 2014 (Rvp 10565/2014), sp. zn.17 Co 457/2013 z 18. júna 2014 (Rvp 10566/2014), sp. zn. 17 Co 459/2013 z 18. júna 2014(Rvp 10567/2014), sp. zn. 16 Co 24/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 10568/2014), sp. zn.16 Co 20/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 10569/2014), sp. zn. 4 Co 492/2013 z 22. mája 2014(Rvp 10570/2014), sp. zn. 4 Co 463/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10571/2014), sp. zn.4 Co 420/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10572/2014), sp. zn. 6 Co 628/2013 z 19. mája 2014(Rvp 10573/2014), sp. zn. 17 Co 166/2014 z 18. júna 2014 (Rvp 10574/2014), sp. zn.17 Co 1004/2013 z 11. júna 2014 (Rvp 10575/2014), sp. zn. 17 Co 656/2013z 18. júna 2014 (Rvp 10576/2014), sp. zn. 8 Co 401/2013 z 11. júna 2014(Rvp 10577/2014), sp. zn. 5 Co 169/2013 z 25. júna 2014 (Rvp 10578/2014), sp. zn.8 Co 409/2013 z 24. júna 2014 (Rvp 10579/2014), sp. zn. 5 Co 185/2013 z 2. júla 2014(Rvp 10771/2014), sp. zn. 6 Co 451/20014 z 27. mája 2014 (Rvp 10772/2014) a sp. zn.6 Co 117/2014 z 27. mája 2014 (Rvp 10773/2014) a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 9883/2014, sp. zn. Rvp 9884/2014, sp. zn. Rvp 9885/2014, sp. zn. Rvp 9886/2014,sp. zn. Rvp 9887/2014, sp. zn. Rvp 9888/2014, sp. zn. Rvp 9889/2014, sp. zn.Rvp 9890/2014, sp. zn. Rvp 9891/2014, sp. zn. Rvp 9892/2014, sp. zn. Rvp 9893/2014,sp. zn. Rvp 9894/2014, sp. zn. Rvp 9895/2014, sp. zn. Rvp 9896/2014, sp. zn.Rvp 9897/2014, sp. zn. Rvp 9898/2014, sp. zn. Rvp 9899/2014, sp. zn. Rvp 9900/2014,sp. zn. Rvp 9901/2014, sp. zn. Rvp 9902/2014, sp. zn. Rvp 9903/2014, sp. zn.Rvp 9904/2014, sp. zn. Rvp 9905/2014, sp. zn. Rvp 9906/2014, sp. zn. Rvp 9907/2014,sp. zn. Rvp 9908/2014, sp. zn. Rvp 9909/2014, sp. zn. Rvp 9910/2014, sp. zn.Rvp 9911/2014, sp. zn. Rvp 9912/2014, sp. zn. Rvp 9913/2014, sp. zn. Rvp 9914/2014,sp. zn. Rvp 9915/2014, sp. zn. Rvp 9916/2014, sp. zn. Rvp 9917/2014, sp. zn.Rvp 10532/2014, sp. zn. Rvp 10533/2014, sp. zn. Rvp 10534/2014, sp. zn. Rvp 10535/2014,sp. zn. Rvp 10536/2014, sp. zn. Rvp 10537/2014, sp. zn. Rvp 10538/2014, sp. zn.Rvp 10539/2014, sp. zn. Rvp 10540/2014, sp. zn. Rvp 10541/2014, sp. zn. Rvp 10542/2014,sp. zn. Rvp 10543/2014, sp. zn. Rvp 10544/2014, sp. zn. Rvp 10545/2014, sp. zn.Rvp 10546/2014, sp. zn. Rvp 10547/2014, sp. zn. Rvp 10548/2014, sp. zn. Rvp 1049/2014,sp. zn. Rvp 10550/2014, sp. zn. Rvp 10551/2014, sp. zn. Rvp 10552/2014, sp. zn.Rvp 10553/2014, sp. zn. Rvp 10554/2014, sp. zn. Rvp 10555/2014, sp. zn. Rvp 10556/2014,sp. zn. Rvp 10557/2014, sp. zn. Rvp 10558/2014, sp. zn. Rvp 10559/2014, sp. zn.Rvp 10560/2014, sp. zn. Rvp 10561/2014, sp. zn. Rvp 10562/2014, sp. zn. Rvp 10563/2014,sp. zn. Rvp 10564/2014, sp. zn. Rvp 10565/2014, sp. zn. Rvp 10566/2014, sp. zn.Rvp 10567/2014, sp. zn. Rvp 10568/2014, sp. zn. Rvp 10569/2014, sp. zn. Rvp 10570/2014,sp. zn. Rvp 10571/2014, sp. zn. Rvp 10572/2014, sp. zn. Rvp 10573/2014, sp. zn.Rvp 10574/2014, sp. zn. Rvp 10575/2014, sp. zn. Rvp 10576/2014, sp. zn. Rvp 10577/2014,sp. zn. Rvp 10578/2014, sp. zn. Rvp 10579/2014, sp. zn. Rvp 10771/2014, sp. zn.Rvp 10772/2014 a sp. zn. Rvp 10773/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. Rvp 9883/2014.
Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli11. a 25. augusta 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 9883/2014,sp. zn. Rvp 9884/2014, sp. zn. Rvp 9885/2014, sp. zn. Rvp 9886/2014, sp. zn.Rvp 9887/2014, sp. zn. Rvp 9888/2014, sp. zn. Rvp 9889/2014, sp. zn. Rvp 9890/2014,sp. zn. Rvp 9891/2014, sp. zn. Rvp 9892/2014, sp. zn. Rvp 9893/2014, sp. zn.Rvp 9894/2014, sp. zn. Rvp 9895/2014, sp. zn. Rvp 9896/2014, sp. zn. Rvp 9897/2014,sp. zn. Rvp 9898/2014, sp. zn. Rvp 9899/2014, sp. zn. Rvp 9900/2014, sp. zn.Rvp 9901/2014, sp. zn. Rvp 9902/2014, sp. zn. Rvp 9903/2014, sp. zn. Rvp 9904/2014,sp. zn. Rvp 9905/2014, sp. zn. Rvp 9906/2014, sp. zn. Rvp 9907/2014, sp. zn.Rvp 9908/2014, sp. zn. Rvp 9909/2014, sp. zn. Rvp 9910/2014, sp. zn. Rvp 9911/2014,sp. zn. Rvp 9912/2014, sp. zn. Rvp 9913/2014, sp. zn. Rvp 9914/2014, sp. zn.Rvp 9915/2014, sp. zn. Rvp 9916/2014, sp. zn. Rvp 9917/2014, sp. zn. Rvp 10532/2014,sp. zn. Rvp 10533/2014, sp. zn. Rvp 10534/2014, sp. zn. Rvp 10535/2014, sp. zn.Rvp 10536/2014, sp. zn. Rvp 10537/2014, sp. zn. Rvp 10538/2014, sp. zn. Rvp 10539/2014,sp. zn. Rvp 10540/2014, sp. zn. Rvp 10541/2014, sp. zn. Rvp 10542/2014, sp. zn.Rvp 10543/2014, sp. zn. Rvp 10544/2014, sp. zn. Rvp 10545/2014, sp. zn. Rvp 10546/2014,sp. zn. Rvp 10547/2014, sp. zn. Rvp 10548/2014, sp. zn. Rvp 1049/2014, sp. zn.Rvp 10550/2014, sp. zn. Rvp 10551/2014, sp. zn. Rvp 10552/2014, sp. zn. Rvp 10553/2014,sp. zn. Rvp 10554/2014, sp. zn. Rvp 10555/2014, sp. zn. Rvp 10556/2014, sp. zn.Rvp 10557/2014, sp. zn. Rvp 10558/2014, sp. zn. Rvp 10559/2014, sp. zn. Rvp 10560/2014,sp. zn. Rvp 10561/2014, sp. zn. Rvp 10562/2014, sp. zn. Rvp 10563/2014, sp. zn.Rvp 10564/2014, sp. zn. Rvp 10565/2014, sp. zn. Rvp 10566/2014, sp. zn. Rvp 10567/2014,sp. zn. Rvp 10568/2014, sp. zn. Rvp 10569/2014, sp. zn. Rvp 10570/2014, sp. zn.Rvp 10571/2014, sp. zn. Rvp 10572/2014, sp. zn. Rvp 10573/2014, sp. zn. Rvp 10574/2014,sp. zn. Rvp 10575/2014, sp. zn. Rvp 10576/2014, sp. zn. Rvp 10577/2014, sp. zn.Rvp 10578/2014, sp. zn. Rvp 10579/2014, sp. zn. Rvp 10771/2014, sp. zn. Rvp 10772/2014a sp. zn. Rvp 10773/2014, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súduv Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) označenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len„napadnuté uznesenia“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcuv konaniach vedených Okresným súdom Trenčín, Okresným súdom Prievidza a Okresnýmsúdom Bánovce nad Bebravou (ďalej spolu len „okresné súdy“), predmetom ktorýchje rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byťspôsobená nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresnýchsúdov, ktoré sú teda súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmumali spôsobiť. Na základe uvedeného sťažovateľka očakávala, že dôjde k vylúčeniujednotlivých okresných súdov a spory budú prikázané iným vecne príslušným okresnýmsúdom v obvode krajského súdu.
Na základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresné súdysvojimi uzneseniami špecifikovanými v sťažnostiach (ďalej spolu len „uznesenia okresnýchsúdov“) zaviazali sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za vznesené námietkyzaujatosti. Na základe odvolaní podaných sťažovateľkou, podstatou ktorých bolo jej tvrdenieo nepodaní námietky zaujatosti, krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdil uzneseniaokresných súdov ako vecne správne.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii uviedla, že napadnutými uzneseniamikrajský súd porušil ňou označené práva, keď:
„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;
b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;
c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;
d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva;
e) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR; a osobitne v spojení s porušením označených justičných práv porušil právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, keď uložil sťažovateľovi povinnosť poskytnúť finančné plnenie štátu bez existencie práva štátu na takéto plnenie, čím nedôvodne znížil majetok sťažovateľa.“
Podľa sťažovateľky krajský súd napadnuté uznesenia založil na nesprávnom právnomposúdení návrhov podaných sťažovateľkou ako námietok zaujatosti, hoci tieto podanianeboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v § 15a zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).Napriek uvedenému okresné súdy aj krajský súd prejavy vôle sťažovateľky obsiahnuté vpodaných žalobách vyhodnotili ako námietky zaujatosti.
Okrem toho sťažovateľka v sťažnostiach namieta, že aj keby v krajnom prípade bol jejprejav vôle vyhodnotený ako námietka zaujatosti, nemala v daných prípadoch platiť za jejpodanie súdny poplatok, keďže už samotné konanie v merite veci je oslobodené od súdnychpoplatkov (t. j. konanie o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pozn.),a teda podľa jej názoru aj všetky konania s ním súvisiace, teda aj námietkové konania bymali byť od súdnych poplatkov automaticky oslobodené.
Sťažovateľka v sťažnostiach tiež poukazuje na rozhodnutia iných všeobecných súdov,ktoré v skutkovo a právne zhodných veciach rozhodli odlišne a nevyhodnotili podaniasťažovateľky ako námietky zaujatosti.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktoromvysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľačl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajskéhosúdu, zruší napadnuté uznesenia krajského súdu a veci vráti tomuto súdu na ďalšie konaniea prizná jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Súčasne žiada ústavný súdo vydanie dočasných opatrení, ktorými rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutýchuznesení krajského súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutýmiuzneseniami krajského súdu.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnostikonania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolusúvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitnéustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súdemožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane§ 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 9883/2014, sp. zn. Rvp 9884/2014, sp. zn. Rvp 9885/2014, sp. zn. Rvp 9886/2014,sp. zn. Rvp 9887/2014, sp. zn. Rvp 9888/2014, sp. zn. Rvp 9889/2014, sp. zn.Rvp 9890/2014, sp. zn. Rvp 9891/2014, sp. zn. Rvp 9892/2014, sp. zn. Rvp 9893/2014,sp. zn. Rvp 9894/2014, sp. zn. Rvp 9895/2014, sp. zn. Rvp 9896/2014, sp. zn.Rvp 9897/2014, sp. zn. Rvp 9898/2014, sp. zn. Rvp 9899/2014, sp. zn. Rvp 9900/2014,sp. zn. Rvp 9901/2014, sp. zn. Rvp 9902/2014, sp. zn. Rvp 9903/2014, sp. zn.Rvp 9904/2014, sp. zn. Rvp 9905/2014, sp. zn. Rvp 9906/2014, sp. zn. Rvp 9907/2014,sp. zn. Rvp 9908/2014, sp. zn. Rvp 9909/2014, sp. zn. Rvp 9910/2014, sp. zn.Rvp 9911/2014, sp. zn. Rvp 9912/2014, sp. zn. Rvp 9913/2014, sp. zn. Rvp 9914/2014,sp. zn. Rvp 9915/2014, sp. zn. Rvp 9916/2014, sp. zn. Rvp 9917/2014, sp. zn.Rvp 10532/2014, sp. zn. Rvp 10533/2014, sp. zn. Rvp 10534/2014, sp. zn. Rvp 10535/2014,sp. zn. Rvp 10536/2014, sp. zn. Rvp 10537/2014, sp. zn. Rvp 10538/2014, sp. zn.Rvp 10539/2014, sp. zn. Rvp 10540/2014, sp. zn. Rvp 10541/2014, sp. zn. Rvp 10542/2014,sp. zn. Rvp 10543/2014, sp. zn. Rvp 10544/2014, sp. zn. Rvp 10545/2014, sp. zn.Rvp 10546/2014, sp. zn. Rvp 10547/2014, sp. zn. Rvp 10548/2014, sp. zn. Rvp 1049/2014,sp. zn. Rvp 10550/2014, sp. zn. Rvp 10551/2014, sp. zn. Rvp 10552/2014, sp. zn.Rvp 10553/2014, sp. zn. Rvp 10554/2014, sp. zn. Rvp 10555/2014, sp. zn. Rvp 10556/2014,sp. zn. Rvp 10557/2014, sp. zn. Rvp 10558/2014, sp. zn. Rvp 10559/2014, sp. zn.Rvp 10560/2014, sp. zn. Rvp 10561/2014, sp. zn. Rvp 10562/2014, sp. zn. Rvp 10563/2014,sp. zn. Rvp 10564/2014, sp. zn. Rvp 10565/2014, sp. zn. Rvp 10566/2014, sp. zn.Rvp 10567/2014, sp. zn. Rvp 10568/2014, sp. zn. Rvp 10569/2014, sp. zn. Rvp 10570/2014,sp. zn. Rvp 10571/2014, sp. zn. Rvp 10572/2014, sp. zn. Rvp 10573/2014, sp. zn.Rvp 10574/2014, sp. zn. Rvp 10575/2014, sp. zn. Rvp 10576/2014, sp. zn. Rvp 10577/2014,sp. zn. Rvp 10578/2014, sp. zn. Rvp 10579/2014, sp. zn. Rvp 10771/2014, sp. zn.Rvp 10772/2014 a sp. zn. Rvp 10773/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovúsúvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľkya krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniaccitované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pripredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenúpreto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistížiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorejby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II.ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Túto ochranuposkytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tietopráva vyplývajú z ústavnoprocesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46 ažčl. 50 ústavy) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým sudcom,ktorého určuje zákon.
Sťažovateľka zastáva názor, že krajský súd napadnutými uzneseniami, ktorýmipotvrdil uznesenia okresných súdov o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanénámietky zaujatosti, porušil ňou označené práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 ústavya čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 1 dodatkového protokolu, pretože, ako vyplýva z jej písomnýchpodaní v konaniach pred okresnými súdmi, ako aj z odvolaní proti prvostupňovýmrozhodnutiam, sťažovateľka námietky zaujatosti podľa svojho tvrdenia nepodala.
Okresné súdy svojimi rozhodnutiami uložili sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdnypoplatok za námietku zaujatosti v sume 66 € podľa položky č. 17 písm. a) „sadzobníka súdnych poplatkov zákona, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.“. Proti týmtouzneseniam podala sťažovateľka odvolania, v ktorých tvrdila, že námietky zaujatostinepodala, a okrem iného poukázala na skutočnosť: „... v úvode svojej žaloby uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 OSP).“
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavaťa posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonovviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmibol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne záveryzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzujena kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadnemedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, m. m.II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdomnie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť hopred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľnéa neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súda všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciachpatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).
Sťažovateľka svoje sťažnosti založila v podstatnom najmä na skutočnosti, že okresnésúdy nesprávne posúdili jej žalobné návrhy, ktorých súčasťou boli aj upovedomeniao skutočnostiach týkajúcich sa okresných súdov, ktoré majú v jej právnych veciachrozhodovať a súčasne sú štátnymi orgánmi, ktoré svojím nesprávnym úradným postupomspôsobili sťažovateľke škodu, takže na základe týchto upovedomení podľa jej tvrdenia išloo podania smerujúce k rozhodnutiu o prikázaní veci inému vecne príslušnému súdu podľa§ 12 ods. 1 OSP z dôvodu, že sudcovia jednotlivých okresných súdov sú vylúčeníz prejednávania a rozhodovania vo veciach pre ich pomer k veciam a k účastníkom konania,pričom tieto podľa sťažovateľky nemožno posúdiť ako námietky zaujatosti pre nesplnenienáležitostí vyplývajúcich z § 15a OSP.
Podľa § 12 ods. 1 OSP ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcoviasú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.
Podľa § 14 ods. 1 OSP sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, akso zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno maťpochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 15 OSP ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámito neodkladne predsedovi súdu...
Podľa § 12 ods. 2 OSP vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa ajz dôvodu vhodnosti.
Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že vec musí (nutnádelegácia) alebo môže (vhodná delegácia) byť odňatá príslušnému súdu a prikázanána ďalšie konanie a rozhodovanie inému súdu tohto istého stupňa, avšak v prípade nutnejdelegácie, ktorej sa domáhala aj sťažovateľka (pozri jej odvolania, pozn.), tu musí byťsplnená explicitná zákonná podmienka, a to, že príslušný súd nemôže vo veci konať, pretožejeho sudcovia sú vylúčení podľa § 14 OSP, t. j. ak je tu pochybnosť o nezaujatosti sudcovpríslušného súdu. Pochybnosť o nezaujatosti sudcu môže byť uplatnená buď účastníkmikonania (§ 15a OSP), alebo samotným zákonným sudcom (§ 15 OSP).
V danom prípade, keďže sa teda sťažovateľka domáhala delegácie jej vecí na iné akopríslušné okresné súdy, t. j. domáhala sa odňatia jej vecí z prerokovania okresnými súdmiz dôvodu „nutnosti, a nie vhodnosti“, t. j. z dôvodu, že sú tu pochybnosti o nezaujatostisudcov jednotlivých okresných súdov, a keďže sudcovia týchto súdov sami svojunezaujatosť nespochybnili (§ 15 OSP), okresné súdy a následne sa s tým stotožniac ajkrajský súd, vyhodnotili skutočnosti uvádzané sťažovateľkou už v jej žalobách ako ňouuplatnenú námietku zaujatosti (§ 15a OSP), ktorej podanie podlieha poplatkovej povinnostipodľa položky č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona Slovenskejnárodnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestovv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).
V konkrétnych okolnostiach sa odôvodnenia napádaných uznesení krajského súdupodľa názoru ústavného súdu javia zrozumiteľné a akceptovateľné. Krajský súd, ktorýtvrdenia uvádzané sťažovateľkou vyhodnotil tak, že v okolnostiach posudzovaných vecí išloo námietku zaujatosti, vec ústavne akceptovateľným spôsobom právne posúdil podľapríslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a zákona o súdnych poplatkoch,pretože miera interpretácie a aplikácie do úvahy prichádzajúcich ustanovení Občianskehosúdneho poriadku nevybočuje z limitov základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. dohovoru. Skutočnosť, ževšeobecné súdy neakceptovali sťažovateľkinu interpretáciu dotknutých ustanoveníObčianskeho súdneho poriadku, ešte sama osebe nezakladá porušenie sťažovateľkouoznačených práv. Z pohľadu ústavného súdu je podstatné to, či krajský súd ústavnesúladným spôsobom interpretoval a aplikoval na veci vzťahujúce sa ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku a zákona o súdnych poplatkoch.
Obdobne nie je žiadny dôvod na prehodnocovanie námietok sťažovateľky, ktorésúvisia s tým, že nemal byť vyrubený súdny poplatok za námietku zaujatosti v tom-ktoromprípade, pretože, ako už ústavný súd aj v minulosti konštatoval (napr. II. ÚS 124/2011),vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1zákona o súdnych poplatkoch nemá automaticky za následok aj oslobodenie od súdnehopoplatku za v tomto konaní vznesenú námietku zaujatosti, na čo v napádaných uzneseniachpoukazuje aj samotný krajský súd.
V súvislosti s námietkami sťažovateľky, podľa ktorých iné súdy rozhodovali v jejobdobných veciach odlišne od krajského súdu, ústavný súd poukazuje na svoj ustálenýprávny názor, podľa ktorého právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiachvo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcichv obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právnezávery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účeluprincípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr.IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).
Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko (č. 1)zo 6. 12. 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobnýchveciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade každéhosúdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva).K rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej inštancie.Z hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila akoregulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielneprávne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.
Ústavný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľky považuje za potrebné zopakovaťsvoj ustálený právny názor, podľa ktorého mu neprislúcha zjednocovať in abstractojudikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z. osúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, §22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len„najvyšší súd“), resp. jeho plénu a kolégiám, keď mu okrem iných priznáva aj právomoczaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväznýchprávnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05). Práve plénum a kolégiánajvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu zákonov a inýchvšeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj legitímneočakávania účastníkov súdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom na to, že nie jesúčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a inýchvšeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ichvýklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to máza následok porušenie základného práva alebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípadenapadnutých uznesení prejav svojvôle, resp. zjavnej neodôvodnenosti nezistil, nepovažovalargumentáciu sťažovateľky za spôsobilú na to, aby len na jej základe bolo možné tietorozhodnutia hodnotiť ako ústavne neakceptovateľné a neudržateľné.
Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že napadnuté uzneseniakrajského súdu ako odvolacieho súdu sú ústavne akceptovateľné a ich odôvodnenie jedostatočné, nevybočujúce z limitov čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. To, žesťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, neznamená, že došlo aj k porušeniuoznačených práv podľa ústavy a dohovoru. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnostisťažovateľky v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnené (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského súdu
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právovšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba máprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkouverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásadymedzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktorépovažuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmomalebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.
Ústavný súd po preskúmaní napadnutých uznesení dospel k záveru, že z ichodôvodnení nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by mohlo dôjsť k neprípustnémuzásahu do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a do právana ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže krajský súd v posudzovanýchprípadoch ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval príslušné právne normy. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými uzneseniamikrajského súdu a základným právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 1dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala možnosťvysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažností na ďalšie konanie, v dôsledku čohopri predbežnom prerokovaní sťažností sťažovateľky ich aj v tejto časti odmietol ako zjavneneopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, bolo preto už bez právneho významuzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnostiach (napr. návrhomna odklad vykonateľnosti napádaných rozhodnutí).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2015