znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 345/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnostiPOHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o.,Grösslingová   4,   Bratislava,   prostredníctvom   ktorej   koná   jej   konateľ   a   advokátdoc. JUDr. Branislav   Fridrich,   PhD.,   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   9883/2014,   sp.   zn.Rvp 9884/2014, sp. zn. Rvp 9885/2014, sp. zn. Rvp 9886/2014, sp. zn. Rvp 9887/2014,sp. zn.   Rvp   9888/2014,   sp.   zn.   Rvp   9889/2014,   sp.   zn.   Rvp   9890/2014,   sp.   zn.Rvp 9891/2014, sp. zn. Rvp 9892/2014, sp. zn. Rvp 9893/2014, sp. zn. Rvp 9894/2014,sp. zn.   Rvp   9895/2014,   sp.   zn.   Rvp   9896/2014,   sp.   zn.   Rvp   9897/2014,   sp.   zn.Rvp 9898/2014, sp. zn. Rvp 9899/2014, sp. zn. Rvp 9900/2014, sp. zn. Rvp 9901/2014,sp. zn.   Rvp   9902/2014,   sp.   zn.   Rvp   9903/2014,   sp.   zn.   Rvp   9904/2014,   sp.   zn.Rvp 9905/2014, sp. zn. Rvp 9906/2014, sp. zn. Rvp 9907/2014, sp. zn. Rvp 9908/2014,sp. zn.   Rvp   9909/2014,   sp.   zn.   Rvp   9910/2014,   sp.   zn.   Rvp   9911/2014,   sp.   zn.Rvp 9912/2014, sp. zn. Rvp 9913/2014, sp. zn. Rvp 9914/2014, sp. zn. Rvp 9915/2014,sp. zn.   Rvp   9916/2014,   sp.   zn.   Rvp   9917/2014,   sp.   zn.   Rvp   10532/2014,   sp.   zn.Rvp 10533/2014, sp. zn. Rvp 10534/2014, sp. zn. Rvp 10535/2014, sp. zn. Rvp 10536/2014,sp.   zn.   Rvp   10537/2014,   sp.   zn.   Rvp   10538/2014,   sp.   zn.   Rvp   10539/2014,   sp.   zn.Rvp 10540/2014, sp. zn. Rvp 10541/2014, sp. zn. Rvp 10542/2014, sp. zn. Rvp 10543/2014,sp.   zn.   Rvp   10544/2014,   sp.   zn.   Rvp   10545/2014,   sp.   zn.   Rvp   10546/2014,   sp.   zn.Rvp 10547/2014, sp. zn. Rvp 10548/2014, sp. zn. Rvp 1049/2014, sp. zn. Rvp 10550/2014,sp.   zn.   Rvp   10551/2014,   sp.   zn.   Rvp   10552/2014,   sp.   zn.   Rvp   10553/2014,   sp.   zn.Rvp 10554/2014, sp. zn. Rvp 10555/2014, sp. zn. Rvp 10556/2014, sp. zn. Rvp 10557/2014,sp.   zn.   Rvp   10558/2014,   sp.   zn.   Rvp   10559/2014,   sp.   zn.   Rvp   10560/2014,   sp.   zn.Rvp 10561/2014, sp. zn. Rvp 10562/2014, sp. zn. Rvp 10563/2014, sp. zn. Rvp 10564/2014,sp.   zn.   Rvp   10565/2014,   sp.   zn.   Rvp   10566/2014,   sp.   zn.   Rvp   10567/2014,   sp.   zn.Rvp 10568/2014, sp. zn. Rvp 10569/2014, sp. zn. Rvp 10570/2014, sp. zn. Rvp 10571/2014,sp.   zn.   Rvp   10572/2014,   sp.   zn.   Rvp   10573/2014,   sp.   zn.   Rvp   10574/2014,   sp.   zn.Rvp 10575/2014, sp. zn. Rvp 10576/2014, sp. zn. Rvp 10577/2014, sp. zn. Rvp 10578/2014,sp.   zn.   Rvp   10579/2014,   sp.   zn.   Rvp   10771/2014,   sp.   zn.   Rvp   10772/2014   a   sp.   zn.Rvp 10773/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd uzneseniami   Krajského   súdu   v Trenčínesp. zn.   19   Co   319/2014   z 15.   mája   2014   (Rvp   9883/2014),   sp.   zn.   6   Co   545/2013z 27. mája 2014   (Rvp 9884/2014),   sp.   zn.   17   Co   581/2013   zo   6.   mája   2014(Rvp 9885/2014),   sp.   zn.   6 Co   555/2013   z 27.   mája   2014   (Rvp   9886/2014),sp. zn. 17 Co 463/2013   zo   6.   mája   2014   (Rvp   9887/2014),   sp.   zn.   6   Co   530/2013z 27. mája 2014   (Rvp 9888/2014),   sp.   zn.   17   Co   471/2013   zo   6.   mája   2014(Rvp 9889/2014),   sp.   zn.   17 Co   472/2013   zo   6.   mája   2014   (Rvp   9890/2014),   sp.   zn.5 Co 91/2013 z 21. mája 2014 (Rvp 9891/2014), sp. zn. 6 Co 645/2013 z 27. mája 2014(Rvp 9892/2014),   sp.   zn.   17   Co   461/2013   zo   6.   mája   2014   (Rvp   9893/2014),   sp.   zn.6 Co 493/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp 9894/2014), sp. zn. 5 Co 101/2013 z 21. mája 2014(Rvp   9895/2014),   sp.   zn.   5   Co   31/2013   z 21.   mája   2014   (Rvp 9896/2014),   sp.   zn.6 Co 600/2013 z 27. mája 2014 (Rvp 9897/2014), sp. zn. 6 Co 489/2013 z 30. apríla 2014(Rvp   9898/2014),   sp.   zn.   6   Co   491/2013   z 30.   apríla   2014   (Rvp   9899/2014),   sp.   zn.17 Co 563/2013 zo 6. mája 2014 (Rvp 9900/2014), sp. zn. 8 Co 28/2013 z 30. apríla 2014(Rvp   9901/2014),   sp.   zn.   17 Co   596/2013   zo   6.   mája   2014   (Rvp   9902/2014),   sp.   zn.17 Co 357/2013 zo 6. mája 2014 (Rvp 9903/2014), sp. zn. 17 Co 474/2013 zo 6. mája 2014(Rvp 9904/2014),   sp.   zn.   17   Co   451/2013   zo   6.   mája   2014   (Rvp   9905/2014),   sp.   zn.8 Co 407/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 9906/2014), sp. zn. 8 Co 408/2013 z 28. mája 2014(Rvp   9907/2014),   sp.   zn.   5   Co   111/2013   z 21.   mája   2014   (Rvp 9908/2014),   sp.   zn.5 Co 107/2013 z 21. mája 2014 (Rvp 9909/2014), sp. zn. 17 Co 531/2013 zo 6. mája 2014(Rvp   9910/2014),   sp.   zn.   6   Co   585/2013   z 27.   mája   2014   (Rvp   9911/2014),   sp.   zn.17 Co 397/2013 zo 6. mája 2014 (Rvp 9912/2014), sp. zn. 5 Co 60/2013 z 21. mája 2014(Rvp   9913/2014),   sp.   zn.   8 Co   20/2013   z 30.   apríla   2014   (Rvp   9914/2014),   sp.   zn.17 Co 455/2013 zo 6. mája 2014 (Rvp 9915/2014), sp. zn. 17 Co 403/2013 zo 6. mája 2014(Rvp 9916/2014),   sp.   zn.   17   Co   400/2013   zo   6.   mája   2014   (Rvp   9917/2014),sp. zn. 8 Co 22/2013   z   28.   mája   2014   (Rvp   10532/2014),   sp.   zn.   8   Co   24/2013z 28. mája 2014   (Rvp   10533/2014),   sp.   zn.   6   Co   79/2014   z 27.   mája   2014(Rvp 10534/2014), sp. zn. 6 Co 481/2014 z 27. mája 2014 (Rvp 10535/2014), sp. zn.6 Co 330/2014 z 27. mája 2014 (Rvp 10536/2014), sp. zn. 17 Co 390/2013 zo 6. mája 2014(Rvp   10537/2014),   sp.   zn.   8   Co   231/2013   z 11.   júna   2014   (Rvp 10538/2014),   sp.   zn.5 Co 86/2013 z 11. júna 2014 (Rvp 10539/2014), sp. zn. 4 Co 593/2014 zo 16. júna 2014(Rvp   10540/2014),   sp.   zn.   5   Co   64/2013   z 21.   mája   2014   (Rvp   10541/2014),   sp.   zn.4 Co 488/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10542/2014), sp. zn. 4 Co 418/2013 z 22. mája 2014(Rvp   10543/2014),   sp.   zn.   8 Co   23/2013   z   28.   mája   2014   (Rvp   10544/2014),   sp.   zn.8 Co 389/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 10545/2014), sp. zn. 16 Co 22/2013 z 28. mája 2014(Rvp 10546/2014), sp. zn. 16 Co 16/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 10547/2014), sp. zn.17 Co 469/2013 z 11. júna 2014 (Rvp 10548/2014), sp. zn. 16 Co 14/2013 z 28. mája 2014(Rvp   10549/2014),   sp.   zn.   16   Co   18/2013   z 28.   mája   2014   (Rvp 10550/2014),   sp.   zn.8 Co 399/2013 z 11. júna 2014 (Rvp 10551/2014), sp. zn. 5 Co 26/2013 z 21. mája 2014(Rvp 10552/2014), sp. zn. 4 Co 415/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10553/2014), sp. zn.4 Co 493/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10554/2014), sp. zn. 19 Co 364/2013 z 15. mája 2014(Rvp 10555/2014), sp. zn. 19 Co 368/2013 z 15. mája 2014 (Rvp 10556/2014), sp. zn.4 Co 414/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10557/2014), sp. zn. 4 Co 366/2013 z 22. mája 2014(Rvp 10558/2014), sp. zn. 4 Co 489/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10559/2014), sp. zn.4 Co 479/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10560/2014), sp. zn. 4 Co 370/2013 z 22. mája 2014(Rvp 10561/2014), sp. zn. 4 Co 364/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10562/2014), sp. zn.17 Co 576/2013 z 18. júna 2014 (Rvp 10563/2014), sp. zn. 17 Co 165/2013 z 18. júna 2014(Rvp 10564/2014), sp. zn. 17 Co 467/2013 z 18. júna 2014 (Rvp 10565/2014), sp. zn.17 Co 457/2013 z 18. júna 2014 (Rvp 10566/2014), sp. zn. 17 Co 459/2013 z 18. júna 2014(Rvp 10567/2014), sp. zn. 16 Co 24/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 10568/2014), sp. zn.16 Co 20/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 10569/2014), sp. zn. 4 Co 492/2013 z 22. mája 2014(Rvp 10570/2014), sp. zn. 4 Co 463/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10571/2014), sp. zn.4 Co 420/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10572/2014), sp. zn. 6 Co 628/2013 z 19. mája 2014(Rvp 10573/2014), sp. zn. 17 Co 166/2014 z 18. júna 2014 (Rvp 10574/2014), sp. zn.17 Co 1004/2013   z 11.   júna   2014   (Rvp   10575/2014),   sp.   zn.   17   Co   656/2013z 18. júna 2014   (Rvp 10576/2014),   sp.   zn.   8   Co   401/2013   z 11.   júna   2014(Rvp 10577/2014),   sp.   zn.   5 Co   169/2013   z 25.   júna   2014   (Rvp   10578/2014),   sp.   zn.8 Co 409/2013 z 24. júna 2014 (Rvp 10579/2014), sp. zn. 5 Co 185/2013 z 2. júla 2014(Rvp 10771/2014), sp. zn. 6 Co 451/20014 z 27. mája 2014 (Rvp 10772/2014) a sp. zn.6 Co 117/2014 z 27. mája 2014 (Rvp 10773/2014) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn.Rvp 9883/2014, sp. zn. Rvp 9884/2014, sp. zn. Rvp 9885/2014, sp. zn. Rvp 9886/2014,sp. zn.   Rvp   9887/2014,   sp. zn.   Rvp   9888/2014,   sp.   zn.   Rvp   9889/2014,   sp.   zn.Rvp 9890/2014, sp. zn. Rvp 9891/2014, sp. zn. Rvp 9892/2014, sp. zn. Rvp 9893/2014,sp. zn.   Rvp   9894/2014,   sp. zn.   Rvp   9895/2014,   sp.   zn.   Rvp   9896/2014,   sp.   zn.Rvp 9897/2014, sp. zn. Rvp 9898/2014, sp. zn. Rvp 9899/2014, sp. zn. Rvp 9900/2014,sp. zn.   Rvp   9901/2014,   sp. zn.   Rvp   9902/2014,   sp.   zn.   Rvp   9903/2014,   sp.   zn.Rvp 9904/2014, sp. zn. Rvp 9905/2014, sp. zn. Rvp 9906/2014, sp. zn. Rvp 9907/2014,sp. zn.   Rvp   9908/2014,   sp. zn.   Rvp   9909/2014,   sp.   zn.   Rvp   9910/2014,   sp.   zn.Rvp 9911/2014, sp. zn. Rvp 9912/2014, sp. zn. Rvp 9913/2014, sp. zn. Rvp 9914/2014,sp. zn.   Rvp   9915/2014,   sp.   zn.   Rvp   9916/2014,   sp.   zn.   Rvp   9917/2014,   sp.   zn.Rvp 10532/2014, sp. zn. Rvp 10533/2014, sp. zn. Rvp 10534/2014, sp. zn. Rvp 10535/2014,sp.   zn.   Rvp   10536/2014,   sp.   zn.   Rvp   10537/2014,   sp.   zn.   Rvp   10538/2014,   sp.   zn.Rvp 10539/2014, sp. zn. Rvp 10540/2014, sp. zn. Rvp 10541/2014, sp. zn. Rvp 10542/2014,sp.   zn.   Rvp   10543/2014,   sp.   zn.   Rvp   10544/2014,   sp.   zn.   Rvp   10545/2014,   sp.   zn.Rvp 10546/2014, sp. zn. Rvp 10547/2014, sp. zn. Rvp 10548/2014, sp. zn. Rvp 1049/2014,sp.   zn.   Rvp   10550/2014,   sp.   zn.   Rvp   10551/2014,   sp.   zn.   Rvp   10552/2014,   sp.   zn.Rvp 10553/2014, sp. zn. Rvp 10554/2014, sp. zn. Rvp 10555/2014, sp. zn. Rvp 10556/2014,sp.   zn.   Rvp   10557/2014,   sp.   zn.   Rvp   10558/2014,   sp.   zn.   Rvp   10559/2014,   sp.   zn.Rvp 10560/2014, sp. zn. Rvp 10561/2014, sp. zn. Rvp 10562/2014, sp. zn. Rvp 10563/2014,sp.   zn.   Rvp   10564/2014,   sp.   zn.   Rvp   10565/2014,   sp.   zn.   Rvp   10566/2014,   sp.   zn.Rvp 10567/2014, sp. zn. Rvp 10568/2014, sp. zn. Rvp 10569/2014, sp. zn. Rvp 10570/2014,sp.   zn.   Rvp   10571/2014,   sp.   zn.   Rvp   10572/2014,   sp.   zn.   Rvp   10573/2014,   sp.   zn.Rvp 10574/2014, sp. zn. Rvp 10575/2014, sp. zn. Rvp 10576/2014, sp. zn. Rvp 10577/2014,sp.   zn.   Rvp   10578/2014,   sp.   zn.   Rvp   10579/2014,   sp.   zn.   Rvp   10771/2014,   sp.   zn.Rvp 10772/2014 a sp. zn. Rvp 10773/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. Rvp 9883/2014.

Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., o d m i e t a   ako   zjavneneopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli11. a 25. augusta 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 9883/2014,sp. zn.   Rvp   9884/2014,   sp.   zn.   Rvp   9885/2014,   sp.   zn.   Rvp   9886/2014,   sp.   zn.Rvp 9887/2014, sp. zn. Rvp 9888/2014, sp. zn. Rvp 9889/2014, sp. zn. Rvp 9890/2014,sp. zn.   Rvp   9891/2014,   sp.   zn.   Rvp   9892/2014,   sp.   zn.   Rvp   9893/2014,   sp.   zn.Rvp 9894/2014, sp. zn. Rvp 9895/2014, sp. zn. Rvp 9896/2014, sp. zn. Rvp 9897/2014,sp. zn.   Rvp   9898/2014,   sp.   zn.   Rvp   9899/2014,   sp.   zn.   Rvp   9900/2014,   sp.   zn.Rvp 9901/2014, sp. zn. Rvp 9902/2014, sp. zn. Rvp 9903/2014, sp. zn. Rvp 9904/2014,sp. zn.   Rvp   9905/2014,   sp.   zn.   Rvp   9906/2014,   sp.   zn.   Rvp   9907/2014,   sp.   zn.Rvp 9908/2014, sp. zn. Rvp 9909/2014, sp. zn. Rvp 9910/2014, sp. zn. Rvp 9911/2014,sp. zn.   Rvp   9912/2014,   sp.   zn.   Rvp   9913/2014,   sp.   zn.   Rvp   9914/2014,   sp.   zn.Rvp 9915/2014, sp. zn. Rvp 9916/2014, sp. zn. Rvp 9917/2014, sp. zn. Rvp 10532/2014,sp. zn.   Rvp   10533/2014,   sp.   zn.   Rvp   10534/2014,   sp.   zn.   Rvp   10535/2014,   sp.   zn.Rvp 10536/2014, sp. zn. Rvp 10537/2014, sp. zn. Rvp 10538/2014, sp. zn. Rvp 10539/2014,sp.   zn.   Rvp   10540/2014,   sp.   zn.   Rvp   10541/2014,   sp.   zn.   Rvp   10542/2014,   sp.   zn.Rvp 10543/2014, sp. zn. Rvp 10544/2014, sp. zn. Rvp 10545/2014, sp. zn. Rvp 10546/2014,sp.   zn.   Rvp   10547/2014,   sp.   zn.   Rvp   10548/2014,   sp.   zn.   Rvp   1049/2014,   sp.   zn.Rvp 10550/2014, sp. zn. Rvp 10551/2014, sp. zn. Rvp 10552/2014, sp. zn. Rvp 10553/2014,sp. zn.   Rvp   10554/2014,   sp.   zn.   Rvp   10555/2014,   sp.   zn.   Rvp   10556/2014,   sp.   zn.Rvp 10557/2014, sp. zn. Rvp 10558/2014, sp. zn. Rvp 10559/2014, sp. zn. Rvp 10560/2014,sp.   zn.   Rvp   10561/2014,   sp.   zn.   Rvp   10562/2014,   sp.   zn.   Rvp   10563/2014,   sp.   zn.Rvp 10564/2014, sp. zn. Rvp 10565/2014, sp. zn. Rvp 10566/2014, sp. zn. Rvp 10567/2014,sp.   zn.   Rvp   10568/2014,   sp.   zn.   Rvp   10569/2014,   sp.   zn.   Rvp   10570/2014,   sp.   zn.Rvp 10571/2014, sp. zn. Rvp 10572/2014, sp. zn. Rvp 10573/2014, sp. zn. Rvp 10574/2014,sp.   zn.   Rvp   10575/2014,   sp.   zn.   Rvp   10576/2014,   sp.   zn.   Rvp   10577/2014,   sp.   zn.Rvp 10578/2014, sp. zn. Rvp 10579/2014, sp. zn. Rvp 10771/2014, sp. zn. Rvp 10772/2014a sp. zn. Rvp 10773/2014, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)a práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   uzneseniami   Krajského   súduv Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) označenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len„napadnuté uznesenia“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcuv konaniach vedených Okresným súdom Trenčín, Okresným súdom Prievidza a Okresnýmsúdom   Bánovce   nad   Bebravou   (ďalej   spolu   len   „okresné   súdy“),   predmetom   ktorýchje rozhodovanie   o   náhrade   majetkovej   škody   a   nemajetkovej   ujmy,   ktorá   mala   byťspôsobená   nezákonným   rozhodnutím,   resp.   nesprávnym   úradným   postupom   okresnýchsúdov, ktoré sú teda súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmumali   spôsobiť.   Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   očakávala,   že   dôjde   k   vylúčeniujednotlivých okresných súdov a spory budú prikázané iným vecne príslušným okresnýmsúdom v obvode krajského súdu.

Na základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresné súdysvojimi uzneseniami špecifikovanými v sťažnostiach (ďalej spolu len „uznesenia okresnýchsúdov“)   zaviazali   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   vznesené   námietkyzaujatosti. Na základe odvolaní podaných sťažovateľkou, podstatou ktorých bolo jej tvrdenieo nepodaní námietky zaujatosti, krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdil uzneseniaokresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   uviedla,   že   napadnutými   uzneseniamikrajský súd porušil ňou označené práva, keď:

„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;

b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;

c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;

d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva;

e) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR; a osobitne v spojení s porušením označených justičných práv porušil právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, keď uložil sťažovateľovi povinnosť poskytnúť finančné plnenie štátu bez existencie práva štátu na takéto plnenie, čím nedôvodne znížil majetok sťažovateľa.“

Podľa sťažovateľky krajský súd napadnuté uznesenia založil na nesprávnom právnomposúdení   návrhov   podaných   sťažovateľkou   ako   námietok   zaujatosti,   hoci   tieto   podanianeboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v § 15a zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).Napriek uvedenému okresné súdy aj krajský súd prejavy vôle sťažovateľky obsiahnuté vpodaných žalobách vyhodnotili ako námietky zaujatosti.

Okrem toho sťažovateľka v sťažnostiach namieta, že aj keby v krajnom prípade bol jejprejav vôle vyhodnotený ako námietka zaujatosti, nemala v daných prípadoch platiť za jejpodanie súdny poplatok, keďže už samotné konanie v merite veci je oslobodené od súdnychpoplatkov (t. j. konanie o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pozn.),a teda podľa jej názoru aj všetky konania s ním súvisiace, teda aj námietkové konania bymali byť od súdnych poplatkov automaticky oslobodené.

Sťažovateľka v sťažnostiach tiež poukazuje na rozhodnutia iných všeobecných súdov,ktoré   v   skutkovo   a   právne   zhodných   veciach   rozhodli   odlišne   a nevyhodnotili   podaniasťažovateľky ako námietky zaujatosti.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktoromvysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľačl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajskéhosúdu, zruší napadnuté uznesenia krajského súdu a veci vráti tomuto súdu na ďalšie konaniea prizná jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Súčasne žiada ústavný súdo vydanie dočasných opatrení, ktorými rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutýchuznesení krajského súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutýmiuzneseniami krajského súdu.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho   súdneho   poriadku.   V zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnostikonania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolusúvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitnéustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súdemožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane§ 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.Rvp 9883/2014, sp. zn. Rvp 9884/2014, sp. zn. Rvp 9885/2014, sp. zn. Rvp 9886/2014,sp. zn.   Rvp   9887/2014,   sp.   zn.   Rvp   9888/2014,   sp.   zn.   Rvp   9889/2014,   sp.   zn.Rvp 9890/2014, sp. zn. Rvp 9891/2014, sp. zn. Rvp 9892/2014, sp. zn. Rvp 9893/2014,sp. zn.   Rvp   9894/2014,   sp.   zn.   Rvp   9895/2014,   sp.   zn.   Rvp   9896/2014,   sp.   zn.Rvp 9897/2014, sp. zn. Rvp 9898/2014, sp. zn. Rvp 9899/2014, sp. zn. Rvp 9900/2014,sp. zn.   Rvp   9901/2014,   sp.   zn.   Rvp   9902/2014,   sp.   zn.   Rvp   9903/2014,   sp.   zn.Rvp 9904/2014, sp. zn. Rvp 9905/2014, sp. zn. Rvp 9906/2014, sp. zn. Rvp 9907/2014,sp. zn.   Rvp   9908/2014,   sp.   zn.   Rvp   9909/2014,   sp.   zn.   Rvp   9910/2014,   sp.   zn.Rvp 9911/2014, sp. zn. Rvp 9912/2014, sp. zn. Rvp 9913/2014, sp. zn. Rvp 9914/2014,sp. zn.   Rvp   9915/2014,   sp.   zn.   Rvp   9916/2014,   sp.   zn.   Rvp   9917/2014,   sp.   zn.Rvp 10532/2014, sp. zn. Rvp 10533/2014, sp. zn. Rvp 10534/2014, sp. zn. Rvp 10535/2014,sp.   zn.   Rvp   10536/2014,   sp.   zn.   Rvp   10537/2014,   sp.   zn.   Rvp   10538/2014,   sp.   zn.Rvp 10539/2014, sp. zn. Rvp 10540/2014, sp. zn. Rvp 10541/2014, sp. zn. Rvp 10542/2014,sp.   zn.   Rvp   10543/2014,   sp.   zn.   Rvp   10544/2014,   sp.   zn.   Rvp   10545/2014,   sp.   zn.Rvp 10546/2014, sp. zn. Rvp 10547/2014, sp. zn. Rvp 10548/2014, sp. zn. Rvp 1049/2014,sp.   zn.   Rvp   10550/2014,   sp.   zn.   Rvp   10551/2014,   sp.   zn.   Rvp   10552/2014,   sp.   zn.Rvp 10553/2014, sp. zn. Rvp 10554/2014, sp. zn. Rvp 10555/2014, sp. zn. Rvp 10556/2014,sp.   zn.   Rvp   10557/2014,   sp.   zn.   Rvp   10558/2014,   sp.   zn.   Rvp   10559/2014,   sp.   zn.Rvp 10560/2014, sp. zn. Rvp 10561/2014, sp. zn. Rvp 10562/2014, sp. zn. Rvp 10563/2014,sp.   zn.   Rvp   10564/2014,   sp.   zn.   Rvp   10565/2014,   sp.   zn.   Rvp   10566/2014,   sp.   zn.Rvp 10567/2014, sp. zn. Rvp 10568/2014, sp. zn. Rvp 10569/2014, sp. zn. Rvp 10570/2014,sp.   zn.   Rvp   10571/2014,   sp.   zn.   Rvp   10572/2014,   sp.   zn.   Rvp   10573/2014,   sp.   zn.Rvp 10574/2014, sp. zn. Rvp 10575/2014, sp. zn. Rvp 10576/2014, sp. zn. Rvp 10577/2014,sp.   zn.   Rvp   10578/2014,   sp.   zn.   Rvp   10579/2014,   sp.   zn.   Rvp   10771/2014,   sp.   zn.Rvp 10772/2014 a sp. zn. Rvp 10773/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovúsúvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľkya krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniaccitované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu

Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pripredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a základným   právom   alebo   slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenúpreto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistížiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorejby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II.ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Túto ochranuposkytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tietopráva vyplývajú z ústavnoprocesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46 ažčl. 50 ústavy) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým sudcom,ktorého určuje zákon.

Sťažovateľka   zastáva   názor,   že   krajský   súd   napadnutými   uzneseniami,   ktorýmipotvrdil uznesenia okresných súdov o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanénámietky zaujatosti, porušil ňou označené práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 ústavya čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 1 dodatkového protokolu, pretože, ako vyplýva z jej písomnýchpodaní   v   konaniach   pred   okresnými   súdmi,   ako   aj   z   odvolaní   proti   prvostupňovýmrozhodnutiam, sťažovateľka námietky zaujatosti podľa svojho tvrdenia nepodala.

Okresné súdy svojimi rozhodnutiami uložili sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdnypoplatok za námietku zaujatosti v sume 66 € podľa položky č. 17 písm. a) „sadzobníka súdnych   poplatkov   zákona,   tvoriaceho   prílohu   zákona   č.   71/1992   Zb.“.   Proti   týmtouzneseniam   podala   sťažovateľka   odvolania,   v   ktorých   tvrdila,   že   námietky   zaujatostinepodala,   a   okrem   iného   poukázala   na   skutočnosť: „...   v   úvode   svojej   žaloby   uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 OSP).“

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavaťa posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonovviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmibol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne záveryzo   skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzujena kontrolu   zlučiteľnosti   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou,   prípadnemedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, m. m.II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdomnie   je   chrániť   občana   pred   skutkovými   omylmi   všeobecných   súdov,   ale   chrániť   hopred takými   zásahmi   do   jeho   práv,   ktoré   sú   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľnéa neudržateľné   (I.   ÚS   17/01).   Z   rozdelenia   súdnej   moci   v   ústave   medzi   ústavný   súda všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciachpatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).

Sťažovateľka svoje sťažnosti založila v podstatnom najmä na skutočnosti, že okresnésúdy   nesprávne   posúdili   jej   žalobné   návrhy,   ktorých   súčasťou   boli   aj   upovedomeniao skutočnostiach   týkajúcich   sa   okresných   súdov,   ktoré   majú   v   jej   právnych   veciachrozhodovať a súčasne sú štátnymi orgánmi, ktoré svojím nesprávnym úradným postupomspôsobili sťažovateľke škodu, takže na základe týchto upovedomení podľa jej tvrdenia išloo podania smerujúce k rozhodnutiu o prikázaní veci inému vecne príslušnému súdu podľa§ 12   ods.   1   OSP   z dôvodu,   že   sudcovia   jednotlivých   okresných   súdov   sú   vylúčeníz prejednávania a rozhodovania vo veciach pre ich pomer k veciam a k účastníkom konania,pričom tieto podľa sťažovateľky nemožno posúdiť ako námietky zaujatosti pre nesplnenienáležitostí vyplývajúcich z § 15a OSP.

Podľa § 12 ods. 1 OSP ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcoviasú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.

Podľa § 14 ods. 1 OSP sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, akso   zreteľom   na   ich   pomer   k   veci,   k   účastníkom   alebo   k   ich   zástupcom   možno   maťpochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa § 15 OSP ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámito neodkladne predsedovi súdu...

Podľa   §   12   ods.   2   OSP   vec   možno   prikázať   inému   súdu   toho   istého   stupňa   ajz dôvodu vhodnosti.

Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že vec musí (nutnádelegácia)   alebo   môže   (vhodná   delegácia)   byť   odňatá   príslušnému   súdu   a   prikázanána ďalšie konanie a rozhodovanie inému súdu tohto istého stupňa, avšak v prípade nutnejdelegácie, ktorej sa domáhala aj sťažovateľka (pozri jej odvolania, pozn.), tu musí byťsplnená explicitná zákonná podmienka, a to, že príslušný súd nemôže vo veci konať, pretožejeho sudcovia sú vylúčení podľa § 14 OSP, t. j. ak je tu pochybnosť o nezaujatosti sudcovpríslušného súdu. Pochybnosť o nezaujatosti sudcu môže byť uplatnená buď účastníkmikonania (§ 15a OSP), alebo samotným zákonným sudcom (§ 15 OSP).

V danom prípade, keďže sa teda sťažovateľka domáhala delegácie jej vecí na iné akopríslušné okresné súdy, t. j. domáhala sa odňatia jej vecí z prerokovania okresnými súdmiz dôvodu „nutnosti, a nie vhodnosti“, t. j. z dôvodu, že sú tu pochybnosti o nezaujatostisudcov   jednotlivých   okresných   súdov,   a   keďže   sudcovia   týchto   súdov   sami   svojunezaujatosť nespochybnili (§ 15 OSP), okresné súdy a následne sa s tým stotožniac ajkrajský súd, vyhodnotili skutočnosti uvádzané sťažovateľkou už v jej žalobách ako ňouuplatnenú námietku zaujatosti (§ 15a OSP), ktorej podanie podlieha poplatkovej povinnostipodľa položky č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona Slovenskejnárodnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestovv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).

V konkrétnych okolnostiach sa odôvodnenia napádaných uznesení krajského súdupodľa   názoru   ústavného   súdu   javia   zrozumiteľné   a akceptovateľné.   Krajský   súd,   ktorýtvrdenia uvádzané sťažovateľkou vyhodnotil tak, že v okolnostiach posudzovaných vecí išloo   námietku   zaujatosti,   vec   ústavne   akceptovateľným   spôsobom   právne   posúdil   podľapríslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a zákona o súdnych poplatkoch,pretože miera interpretácie a aplikácie do úvahy prichádzajúcich ustanovení Občianskehosúdneho poriadku nevybočuje z limitov základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. dohovoru. Skutočnosť, ževšeobecné   súdy   neakceptovali   sťažovateľkinu   interpretáciu   dotknutých   ustanoveníObčianskeho   súdneho   poriadku,   ešte   sama   osebe   nezakladá   porušenie   sťažovateľkouoznačených   práv.   Z   pohľadu   ústavného   súdu   je   podstatné   to,   či   krajský   súd   ústavnesúladným   spôsobom   interpretoval   a   aplikoval   na veci   vzťahujúce   sa   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku a zákona o súdnych poplatkoch.

Obdobne   nie   je   žiadny   dôvod   na   prehodnocovanie   námietok   sťažovateľky,   ktorésúvisia s tým, že nemal byť vyrubený súdny poplatok za námietku zaujatosti v tom-ktoromprípade, pretože, ako už ústavný súd aj v minulosti konštatoval (napr. II. ÚS 124/2011),vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1zákona o súdnych poplatkoch nemá automaticky za následok aj oslobodenie od súdnehopoplatku za v tomto konaní vznesenú námietku zaujatosti, na čo v napádaných uzneseniachpoukazuje aj samotný krajský súd.

V súvislosti s námietkami sťažovateľky, podľa ktorých iné súdy rozhodovali v jejobdobných veciach odlišne od krajského súdu, ústavný súd poukazuje na svoj ustálenýprávny názor, podľa ktorého právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiachvo   veci   samej   nemajú   charakter   precedensu,   ktorý   by   ostatných   sudcov   rozhodujúcichv obdobných   veciach   zaväzoval   rozhodnúť   identicky,   napriek   tomu   protichodné   právnezávery   vyslovené   v   analogických   prípadoch   neprispievajú   k   naplneniu   hlavného   účeluprincípu   právnej   istoty   ani   k   dôvere   v   spravodlivé   súdne   konanie   (obdobne   napr.IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).

Z   rozsudku   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   Beian   v.   Rumunsko   (č.   1)zo 6. 12. 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobnýchveciach   je   prirodzenou   súčasťou   vnútroštátneho   súdneho   systému   (v   zásade   každéhosúdneho   systému,   ktorý   nie   je   založený   na   precedensoch   ako   prameňoch   práva).K rozdielnej   judikatúre   prirodzene   dochádza   aj   na   úrovni   najvyššej   súdnej   inštancie.Z hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila akoregulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielneprávne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.

Ústavný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľky považuje za potrebné zopakovaťsvoj   ustálený   právny   názor,   podľa   ktorého   mu   neprislúcha   zjednocovať   in abstractojudikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z. osúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, §22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len„najvyšší súd“), resp. jeho plénu a kolégiám, keď mu okrem iných priznáva aj právomoczaujímať   stanoviská   k   zjednocovaniu   výkladu   zákonov   a   iných   všeobecne   záväznýchprávnych   predpisov   (m.   m.   I.   ÚS   17/01,   IV.   ÚS   267/05).   Práve   plénum   a   kolégiánajvyššieho   súdu   sú   oprávnené   odstraňovať   nejednotnosť   výkladu   zákonov   a   inýchvšeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj legitímneočakávania   účastníkov   súdnych   konaní.   Ústavný   súd   však   vzhľadom   na   to,   že   nie   jesúčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a inýchvšeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ichvýklad   vyznačuje   svojvôľou   a   zjavnou   neodôvodnenosťou   do   tej   miery,   že   to   máza následok porušenie základného práva alebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípadenapadnutých uznesení prejav svojvôle, resp. zjavnej neodôvodnenosti nezistil, nepovažovalargumentáciu sťažovateľky za spôsobilú na to, aby len na jej základe bolo možné tietorozhodnutia hodnotiť ako ústavne neakceptovateľné a neudržateľné.

Vzhľadom   na   uvedené   dospel   ústavný   súd   k   záveru,   že   napadnuté   uzneseniakrajského   súdu   ako   odvolacieho   súdu   sú   ústavne   akceptovateľné   a   ich   odôvodnenie   jedostatočné, nevybočujúce z limitov čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. To, žesťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, neznamená, že došlo aj k porušeniuoznačených   práv   podľa   ústavy   a   dohovoru.   Z   týchto   dôvodov   ústavný   súd   sťažnostisťažovateľky   v   tejto   časti   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnené   (§   25   ods.   2   zákonao ústavnom súde).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského súdu

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právovšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba máprávo   pokojne užívať   svoj   majetok.   Nikoho nemožno zbaviť   jeho majetku   s výnimkouverejného   záujmu   a   za   podmienok,   ktoré   ustanovuje   zákon   a   všeobecné   zásadymedzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktorépovažuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmomalebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   napadnutých   uznesení   dospel   k   záveru,   že   z   ichodôvodnení nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by mohlo dôjsť k neprípustnémuzásahu   do   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   a   do   právana ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže krajský súd v posudzovanýchprípadoch ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval príslušné právne normy. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými uzneseniamikrajského súdu a základným právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 1dodatkového   protokolu   neexistuje   taká   príčinná   súvislosť,   ktorá   by   zakladala   možnosťvysloviť porušenie týchto práv po prijatí   sťažností   na ďalšie konanie, v dôsledku čohopri predbežnom prerokovaní sťažností sťažovateľky ich aj v tejto časti odmietol ako zjavneneopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, bolo preto už bez právneho významuzaoberať   sa   ďalšími   návrhmi   sťažovateľky   uvedenými   v   sťažnostiach   (napr.   návrhomna odklad vykonateľnosti napádaných rozhodnutí).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015