SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 345/2014-18
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť E. T., zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Advokátska kancelária, Sibírska 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 1104/2001, EX 94/2001 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť E. T., o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra 2013 doručená sťažnosť E. T. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Advokátska kancelária, Sibírska 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 1104/2001, EX 94/2001.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou exekučného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 39 Er 1104/2001, EX 94/2001 v procesnom postavení oprávnenej z exekúcie.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: «Sťažovateľka je občanom Slovenskej republiky. Dňa 16. 11. 2007 z Okresného súdu Bratislava - III prevzala UZNESENIE čís. k.: 39 Er 1104/2001, EX 94/2001, o zastavení exekúcie a určení výšky trov konania. Voči nemu podala sťažovateľka včas odvolanie, ale Krajský súd v Bratislave, svojim UZNESENÍM, čís. k.: 15 CoE/12/2012-96 zo dňa 28. 9. 2012, uznesenie Okresného súdu Bratislava-3 potvrdil. O týchto dvoch posledných úkonoch Váš Ústavný súd SR ešte nevedel, pretože menovaná podala ústavnú sťažnosť 7. 1. 2008 (pozri UZNESENIE II. ÚS 423/08 15 zo dňa 20. 11. 2008 pán JUDr. S. Kohút) a riadila sa Vašim usmernením. Čo ju viedlo k napísaniu tejto druhej ústavnej sťažnosti? Sami posúďte. Dňa 30. 8. 1993 totiž podpísala „Zmluvu o sprostredkovaní“ s obchodnou spoločnosťou... Dňa 16. 11. 1993 jej... vypovedala predmetnú zmluvu o sprostredkovaní k termínu 31. 12. 1993. V tejto súvislosti si zdvorilo dovoľujeme upriamiť pozornosť Ústavného súdu SR na „Prehľad žalôb, odvolaní, uznesení a vydaných rozsudkov Okresného, Krajského a Najvyššieho súdu SR“, ktoré predchádzali tomuto podaniu a zjavne svedčili o špekulatívnom konaní štatutárnych orgánov...»
Sťažovateľka ďalej uvádza prehľad žalôb, odvolaní, uznesení a vydaných rozsudkov všeobecných súdov v rôznych súdnych konaniach, v ktorých bola účastníčkou a ktoré mali predchádzať namietanému exekučnému konaniu. Súčasne uvádza popis skutkových okolností predchádzajúcich súdnych konaní.
«Návrh na exekúciu bol podpísaný dňa 23. 5. 2001. Nemôžeme predsa všetci iba bezmocne zatvárať oči nad očividnou benevolenciou a ľahostajnosťou Okresného súdu Bratislava - III a Exekútorského úradu, ktorý si vyššie uvedené okolnosti vyše 6 1/2 roka nevšímal, nariadenej exekúcii nevenoval náležitú pozornosť a predchádzajúce dispozície s budovou ignoroval. Boli to však jasné signály, ktoré nebolo možné si nevšimnúť a nevenovať im náležitú pozornosť. Ostražitosť a obozretnosť v tomto prípade poriadne absentovala, dialo sa tak na úkor sťažovateľky.
Štatutárny orgán..., konateľ obchodnej spoločnosti... totiž niekoľko rokov pred podaním súdnych návrhov i predmetného exekučného návrhu a tiež s prihliadnutím na jeho dlhodobo negatívne a špekulatívne správanie, spoločne robil všetky negatívne reštrikcie, aby E. T. nevyplatil žiadnu sprostredkovateľskú odmenu t.j. istinu 501 040,09 Sk s príslušenstvom a nezaplatil trovy súdneho a exekučného konania. Robil to úmyselne a cielene, za výdatnej právnej pomoci advokáta JUDr. Jána LEGERSKÉHO, pravdepodobne príbuzného M. L. (štatutárny orgán), ktorý celých 5 rokov vytrvalo podával nezmyselné odvolania a súdne návrhy s cieľom - získať potrebný časový priestor a poslať..., do likvidácie (a výmazu z OR). Počas prejednávania veci cca na ôsmych (!) súdnych sporoch sa mu to nakoniec aj podarilo. Tým sa mal vyhnúť zaplateniu sprostredkovateľskej odmeny sťažovateľke. Natíska sa otázka, či práve toto konanie je v súlade s právnym poriadkom SR, alebo ide o absurdnú anomáliu, aká sa na Slovensku stále toleruje? Sťažovateľka je nespokojná s UZNESENÍM Okresného súdu Bratislava - III, zo dňa 19. 10. 2007 o zastavení exekučného konania. Návrh na vykonanie exekúcie bol podľa jej názoru naozaj dôvodný a oprávnený. Podľa jej názoru samotná exekúcia však nebola vykonaná dôsledne, resp. nebola vykonávaná vôbec.
Sťažovateľka je nespokojná s UZNESENÍM Krajského súdu v Bratislave, čís.k.: 15 CoE/12/2012-96 zo dňa 28. 9. 2012 o potvrdení uznesenia OS BA-3. Takto si poskytnutie právnej ochrany nepredstavovala.
...Domnievame sa, že došlo k porušeniu povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon včas, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. že orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci, bol nečinný. Osobám sa táto možnosť zaručuje článkom 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
...Domnievame sa, že došlo k zanedbaniu povinností orgánu štátnej moci a aj k „nesprávnemu úradnému postupu“ z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.... Domnievame sa, že bezzubé exekučné konanie v dĺžke 6 1/2 roka bolo zjavne pridlhé a svedčilo o skôr nečinnosti a nezáujmu Okresného súdu Bratislava - III, ktorý dôsledne nekontroloval činnosť Exekútorského úradu a nestaral sa o priebeh a stav vykonávanej exekúcie.»
3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí návrhu na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:
„Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom Bratislava - III., v konaní vedeného na Okresnom súde Bratislava - III., pod sp. zn.: 39 Er 1104/2001 a EX 94/2001, porušila právo sťažovateľky E. T., upravené v čl. 48., ods. 2., Ústavy SR a v čl. 6., ods. 1., Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože kompetentné orgány štátnej moci vyčkávali a nekonali v rozhodnom čase tak, ako mali.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 18 321,72 € (t.j. 551 960.- Sk), ktoré je Okresný súd Bratislava - III povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd Bratislava - III je povinný nahradiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia... trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 547, 70 € (t.j.16 500.-Sk)...“
II.
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 53 ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
III.
10. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 1104/2001, EX 94/2001.
11. Ústavný súd sa najskôr zaoberal posúdením splnenia procesných podmienok konania o sťažovateľkinej sťažnosti.
12. Ako vyplýva z príloh sťažnosti, predmetné konanie bolo uznesením okresného súdu sp. zn. 39 Er 1104/2001, EX 94/2001 z 19. októbra 2007 zastavené. Proti označenému uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 15 CoE 12/2012 z 28. septembra 2012 tak, že uznesenie okresného súdu o zastavení konania potvrdil.
Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na predchádzajúce rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 423/08 z 20. novembra 2008 týkajúce sa predmetného konania na okresnom súde. Uznesením sp. zn. II. ÚS 423/08 z 20. novembra 2008 ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 1104/2001 a EX 94/2001 pre zjavnú neopodstatnenosť. Ústavný súd odmietol sťažnosť z dôvodu, že v čase jej podania už bolo sťažovateľke doručené uznesenie okresného súdu o zastavení predmetného exekučného konania a namietané porušenie jej práva už netrvalo. Ústavný súd v označenom uznesení ako obiter dictum uviedol, že v prípade zrušenia uznesenia okresného súdu sp. zn. 39 Er 1104/2001, EX 94/2001 z 19. októbra 2007 odvolacím súdom a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie zostáva sťažovateľke zachovaná možnosť domáhať sa ochrany jej označených základných práv a slobôd kvalifikovaným návrhom na začatie konania pred ústavným súdom.
13. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 15 CoE 12/2012 z 28. septembra 2012 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn. 39 Er 1104/2001, EX 94/2001 z 19. októbra 2007 nadobudlo právoplatnosť 18. októbra 2013.
Z citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyplýva, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.
Sťažovateľka podala sťažnosť na poštovú dopravu 20. decembra 2013 a sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 27. decembra 2013. Posledným dňom na podanie sťažnosti v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde bol 18. december 2013. Preto sťažnosť podaná ústavnému súdu 20. decembra 2013 bola podaná zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
14. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 1104/2001, EX 94/2001 odmietol pre oneskorenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
15. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, o ďalších nárokoch sťažovateľky nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júla 2014