znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 345/2014-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Lajosa   Mészárosa,   zo   sudkyne   Ivetty   Macejkovej   (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť E. T., zastúpenej advokátom   JUDr.   Mariánom   Ďurinom,   Advokátska   kancelária,   Sibírska   4,   Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 39 Er 1104/2001, EX 94/2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. T., o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 27. decembra   2013   doručená   sťažnosť   E.   T.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Advokátska kancelária, Sibírska 4, Bratislava, vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 1104/2001, EX 94/2001.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou exekučného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 39 Er 1104/2001, EX 94/2001 v procesnom postavení oprávnenej z exekúcie.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: «Sťažovateľka je občanom Slovenskej republiky. Dňa   16.   11.   2007   z   Okresného   súdu   Bratislava   -   III   prevzala   UZNESENIE čís. k.: 39 Er 1104/2001, EX 94/2001, o zastavení exekúcie a určení výšky trov konania. Voči   nemu   podala   sťažovateľka   včas   odvolanie,   ale   Krajský   súd   v   Bratislave,   svojim UZNESENÍM, čís. k.: 15 CoE/12/2012-96 zo dňa 28. 9. 2012, uznesenie Okresného súdu Bratislava-3   potvrdil.   O   týchto   dvoch   posledných   úkonoch   Váš   Ústavný   súd   SR   ešte nevedel,   pretože   menovaná   podala   ústavnú   sťažnosť   7.   1.   2008   (pozri   UZNESENIE II. ÚS 423/08 15 zo dňa 20. 11. 2008 pán JUDr. S. Kohút) a riadila sa Vašim usmernením. Čo   ju   viedlo   k   napísaniu   tejto   druhej   ústavnej   sťažnosti?   Sami   posúďte. Dňa 30. 8. 1993 totiž podpísala „Zmluvu o sprostredkovaní“ s obchodnou spoločnosťou... Dňa 16. 11. 1993 jej... vypovedala predmetnú zmluvu o sprostredkovaní k termínu 31. 12. 1993. V tejto súvislosti si zdvorilo dovoľujeme upriamiť pozornosť Ústavného súdu SR na „Prehľad   žalôb,   odvolaní,   uznesení   a   vydaných   rozsudkov   Okresného,   Krajského a Najvyššieho   súdu   SR“,   ktoré   predchádzali   tomuto   podaniu   a   zjavne   svedčili o špekulatívnom konaní štatutárnych orgánov...»

Sťažovateľka ďalej uvádza prehľad žalôb, odvolaní, uznesení a vydaných rozsudkov všeobecných súdov v rôznych súdnych konaniach, v ktorých bola účastníčkou a ktoré mali predchádzať   namietanému   exekučnému   konaniu.   Súčasne   uvádza   popis   skutkových okolností predchádzajúcich súdnych konaní.

  «Návrh na exekúciu bol podpísaný dňa 23. 5. 2001. Nemôžeme predsa všetci iba bezmocne zatvárať oči nad očividnou benevolenciou a ľahostajnosťou Okresného súdu Bratislava - III a Exekútorského úradu, ktorý si vyššie uvedené okolnosti vyše 6 1/2 roka nevšímal, nariadenej exekúcii nevenoval náležitú pozornosť a predchádzajúce dispozície s budovou   ignoroval.   Boli   to   však   jasné   signály,   ktoré   nebolo   možné   si   nevšimnúť a nevenovať im náležitú pozornosť. Ostražitosť a obozretnosť v tomto prípade poriadne absentovala, dialo sa tak na úkor sťažovateľky.

Štatutárny   orgán...,   konateľ   obchodnej   spoločnosti...   totiž   niekoľko   rokov   pred podaním súdnych návrhov i predmetného exekučného návrhu a tiež s prihliadnutím na jeho dlhodobo negatívne a špekulatívne správanie, spoločne robil všetky negatívne reštrikcie, aby   E.   T.   nevyplatil   žiadnu   sprostredkovateľskú   odmenu   t.j.   istinu   501   040,09   Sk s príslušenstvom   a   nezaplatil   trovy   súdneho   a   exekučného   konania.   Robil   to   úmyselne a cielene,   za   výdatnej   právnej   pomoci   advokáta   JUDr.   Jána   LEGERSKÉHO, pravdepodobne príbuzného M. L. (štatutárny orgán), ktorý celých 5 rokov vytrvalo podával nezmyselné odvolania a súdne návrhy s cieľom - získať potrebný časový priestor a poslať..., do   likvidácie   (a   výmazu   z   OR).   Počas   prejednávania   veci   cca   na   ôsmych   (!)   súdnych sporoch sa mu to nakoniec aj podarilo. Tým sa mal vyhnúť zaplateniu sprostredkovateľskej odmeny   sťažovateľke.   Natíska   sa   otázka,   či práve   toto   konanie   je   v   súlade   s   právnym poriadkom SR, alebo ide o absurdnú anomáliu, aká sa na Slovensku stále toleruje? Sťažovateľka je nespokojná s UZNESENÍM Okresného súdu Bratislava - III, zo dňa 19. 10. 2007 o zastavení exekučného konania. Návrh na vykonanie exekúcie bol podľa jej názoru naozaj dôvodný a oprávnený. Podľa jej názoru samotná exekúcia však nebola vykonaná dôsledne, resp. nebola vykonávaná vôbec.

Sťažovateľka   je   nespokojná   s   UZNESENÍM   Krajského   súdu   v   Bratislave, čís.k.: 15 CoE/12/2012-96   zo   dňa   28.   9.   2012   o   potvrdení   uznesenia   OS   BA-3.   Takto si poskytnutie právnej ochrany nepredstavovala.

...Domnievame sa, že došlo k porušeniu povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon včas, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. že orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci, bol nečinný. Osobám sa táto možnosť zaručuje článkom 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

...Domnievame   sa,   že   došlo   k   zanedbaniu   povinností   orgánu   štátnej   moci a aj k „nesprávnemu   úradnému   postupu“   z   obsahu   tohto   pojmu   ale   vyplýva,   že   podľa konkrétnych   okolností   toho-ktorého   prípadu   môže   ísť   o   akúkoľvek   činnosť   spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.... Domnievame sa, že bezzubé exekučné konanie v dĺžke 6 1/2 roka bolo zjavne pridlhé a svedčilo o skôr nečinnosti a nezáujmu Okresného súdu Bratislava - III, ktorý dôsledne   nekontroloval   činnosť   Exekútorského   úradu   a   nestaral   sa   o   priebeh   a   stav vykonávanej exekúcie.»

3.   Sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   návrhu   na   ďalšie   konanie rozhodol týmto nálezom:

„Slovenská   republika,   zastúpená   Okresným   súdom   Bratislava   -   III.,   v   konaní vedeného na Okresnom súde Bratislava - III., pod sp. zn.: 39 Er 1104/2001 a EX 94/2001, porušila právo sťažovateľky E. T., upravené v čl. 48., ods. 2., Ústavy SR a v čl. 6., ods. 1., Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   pretože   kompetentné   orgány   štátnej   moci   vyčkávali   a   nekonali v rozhodnom čase tak, ako mali.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 18 321,72 € (t.j. 551 960.- Sk), ktoré je Okresný súd Bratislava - III povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   Bratislava   -   III   je   povinný   nahradiť   do   15   dní   od   právoplatnosti rozhodnutia... trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 547, 70 € (t.j.16 500.-Sk)...“

II.

4. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa § 53 ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

9. Podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru   každý   má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

10. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 1104/2001, EX 94/2001.

11. Ústavný   súd   sa   najskôr   zaoberal   posúdením   splnenia   procesných   podmienok konania o sťažovateľkinej sťažnosti.

12. Ako vyplýva z príloh sťažnosti, predmetné konanie bolo uznesením okresného súdu sp. zn. 39 Er 1104/2001, EX 94/2001 z 19. októbra 2007 zastavené. Proti označenému uzneseniu   podala   sťažovateľka   odvolanie,   o ktorom   rozhodol   Krajský   súd   v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 15 CoE 12/2012 z 28. septembra 2012 tak, že uznesenie okresného súdu o zastavení konania potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na predchádzajúce rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 423/08 z 20. novembra 2008 týkajúce sa predmetného konania na okresnom súde. Uznesením sp. zn. II. ÚS 423/08 z 20. novembra 2008 ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 1104/2001 a EX 94/2001 pre zjavnú neopodstatnenosť. Ústavný súd   odmietol   sťažnosť   z dôvodu,   že   v čase   jej   podania   už   bolo   sťažovateľke   doručené uznesenie   okresného   súdu   o zastavení   predmetného   exekučného   konania   a   namietané porušenie   jej práva   už netrvalo.   Ústavný   súd   v   označenom   uznesení   ako   obiter   dictum uviedol,   že v prípade   zrušenia   uznesenia   okresného   súdu   sp.   zn.   39   Er   1104/2001, EX 94/2001   z 19. októbra   2007   odvolacím   súdom   a   vrátenia   veci   na   nové   konanie a rozhodnutie   zostáva   sťažovateľke   zachovaná   možnosť   domáhať   sa   ochrany jej označených   základných   práv   a slobôd   kvalifikovaným   návrhom   na   začatie   konania pred ústavným súdom.

13. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 15 CoE 12/2012 z 28. septembra 2012 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn. 39 Er 1104/2001, EX 94/2001 z 19. októbra 2007 nadobudlo právoplatnosť 18. októbra 2013.

Z citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyplýva, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Sťažovateľka podala sťažnosť na poštovú dopravu 20. decembra 2013 a sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 27. decembra 2013. Posledným dňom na podanie sťažnosti v súlade   s   ustanovením   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   bol   18.   december   2013. Preto sťažnosť podaná ústavnému súdu 20. decembra 2013 bola podaná zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

14.   Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   proti   postupu   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 1104/2001, EX 94/2001 odmietol pre oneskorenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

15. Keďže   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   ako   celok,   o   ďalších   nárokoch sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014