znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 344/2014-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   9.   decembra   2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta v konaní o sťažnosti K. R., zastúpenej advokátkou JUDr.   Vladimírou   Běhalovou, Advokátska   kancelária, Rastislavova   68, Košice,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 34/2005 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné právo K. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 34/2005 p o r u š e n é   b o l o.

2.   K. R. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Košice   I   p o v i n n ý   zaplatiť jej   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

3. K. R. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 418 € (slovom štyristoosemnásť eur), ktorú j e   Okresný súd Košice I   p o v i n n ý   zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Vladimíry Běhalovej, Advokátska kancelária, Rastislavova 68, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 21. novembra   2013   doručená   sťažnosť K.   R. (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 34/2005.

2.   Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla: «K   porušeniu   práva   sťažovateľky   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Košice I došlo v doposiaľ právoplatne neskončenom trestnom konaní proti obžalovaným 1./Mgr. J. N., 2./ E. N. vedenom pod sp. zn. 6T/34/2005. K porušeniu vyššie uvedeného práva sťažovateľky došlo tým, že pojednávania boli opakovane odročované pre neprítomnosť obžalovaných, resp. ich obhajcu, resp. náhradného obhajcu. Viackrát vo veci došlo k zmene zákonného sudcu.   Sťažovateľka   príkladmo   uvádza,   v   ktorých   obdobiach   súd   nekonal,   resp.   konal a nariadil pojednávania, avšak na týchto sa nepojednávalo a tak tieto úkony súdu neviedli k odstráneniu prieťahov vo veci.

- pojednávanie nariadené na deň 31. 11. 2006 bolo odročené bez prejednania veci, ďalšie pojednávanie bolo nariadené až na deň 26. 6. 2007

- pojednávanie nariadené na 11. 11. 2008 bolo odročené a ďalšie pojednávanie bolo nariadené až na deň 23. 6. 2009

-   od   pojednávania   nariadeného   na   23.   6.   2009   do   ďalšieho   pojednávania nariadeného na deň 5. 2. 2010 uplynulo takmer osem mesiacov

- od 15. 8. 2011, kedy krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, boli všetky nariadené pojednávania odročené bez prejednania veci: prvé pojednávanie nariadené po vrátení veci na deň 24. 8. 2012 bolo bez prejednania veci odročené až na 10. 6. 2013

- pojednávanie nariadené na deň dňa 10. 6. 2013 bolo bez prejednania veci odročené na 7. 8. 2013

- pojednávanie nariadené na deň 7. 8. 2013 bolo bez prejednania veci odročené na 23. 9. 2013 pojednávanie nariadené na deň 23. 9. 2013 bolo bez prejednania veci odročené na 28. 10. 2013.

- pojednávanie nariadené na deň 28. 10. 2013 bolo bez prejednania veci odročené na 9. 12. 2013 a to z dôvodu neprítomnosti súdom ustanoveného náhradného obhajcu.... A. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania pred Okresným súdom   Košice   I   je   konanie   o   obžalobe   zo   spáchania   trestného   činu   podvodu   formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona účinného v čase spáchania   trestného   činu.   Sťažovateľka   si   je   vedomá   toho,   že   rozhodovanie o trestnoprávnych záležitostiach predstavuje vždy určitý stupeň faktickej zložitosti súvisiaci s rozsahom potrebného dokazovania, avšak sťažovateľka poznamenáva, že v tomto prípade ide o neobyčajne zdĺhavý priebeh konania, ktorý nie je možné pripísať faktickej zložitosti veci. V tomto prípade je nepochopiteľné, že vo veci samej nebolo právoplatne rozhodnuté ani za viac ako osem rokov od doručenia obžaloby súdu.

B. Pokiaľ ide o správanie sa sťažovateľky ako účastníčky konania, ktoré je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   sťažovateľka   má   za   to,   že   ona   žiadne   prieťahy   v   konaní nespôsobila.   Sťažovateľka   sa   osobne   aktívne   zúčastnila   na   každom   nariadenom pojednávaní v tejto trestnej veci. Nakoľko bola spáchaným trestným činom poškodená, má eminentný záujem na výsledku sporu, nakoľko jej trestným činom vznikla škoda.

C. Sťažovateľka sa domnieva, že k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy došlo v dôsledku nekonania súdu, pričom neexistovala zákonná prekážka, aby súd vo veci nekonal ako i jeho konaním, ktoré však nesmerovalo k odstráneniu jej právnej neistoty /tretie hodnotiace kritérium/. V období odkedy bola vec vrátená späť na konanie na prvostupňovom súde sa z dôvodu neprítomnosti obžalovaných   alebo   ich   obhajcu,   resp.   náhradného   obhajcu   neuskutočnilo   ani   jedno nariadené pojednávanie.

Absencia   obžalovaných   na   nariadených   pojednávaniach   nezbavuje   súd zodpovednosti   za   prieťahy   v   konaní,   pretože   súd   má   k   dispozícii   prostriedky   na zabezpečenie plynulosti konania a jeho primeraný rýchly priebeh /III. ÚS 136/02/. Aj keď bolo vo veci nariadených viacero pojednávaní, možno konanie Okresného súdu Košice I považovať za neefektívne a nevedúce k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. K doterajšej dĺžke konania nepochybne prispela aj viacnásobná zmena zákonného sudcu, ktorá   znamenala   predĺženie   konania   pre   potrebu   naštudovania   si   spisu   a   opakované vykonanie úkonov /I. ÚS 172/2010/.

Sťažovateľka vidí neefektívnosť konania na Okresnom súde Košice I i v tom, že mu odvolací súd nariadil opakovať dokazovanie. Uvedené v sťažovateľke vyvoláva pocit, že predchádzajúce konanie na súde bolo úplne zbytočné.

Dňa 23. 9. 2013 sťažovateľka adresovala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Košice I, v ktorej poukázala na prieťahy v konaní vo veci 6 T/34/2005. V odpovedi   na   sťažnosť   sťažovateľky   predseda   Okresného   súdu   Košice   I   uviedol,   že „S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na citované zákonné ustanovenia som dospel k záveru, že od februára 2013, kedy došlo k zmene zákonného sudcu v predmetnej veci nedochádza k zbytočným prieťahom v konaní, spôsobenými okolnosťami, ktoré sú na strane súdu.“

Nakoľko   sťažnosť   sťažovateľky   na   prieťahy   v   konaní   k   náprave   zjavne   neviedla a k prieťahom dochádza i naďalej /opätovným odročením pojednávania bez prejednania veci   nariadeného   na   28.   10.   2013   pre   neprítomnosť   súdom   ustanoveného   náhradného obhajcu na deň 9. 12. 2013 vidí sťažovateľka jedinú možnosť dovolať sa spravodlivosti touto ústavnou sťažnosťou.»

3.   Sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   návrhu   na   ďalšie   konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Právo K. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   SR   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Košice I porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T/34/2005 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. K. R. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,-eur, ktoré je Okresný súd Košice I povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania...“

4. Ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 344/2014 z 9. júla 2014 prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

5. Ústavný súd po prijatí sťažnosti vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti a k tomu, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

6. Predseda okresného súdu na výzvu reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 24. septembra 2014, v ktorom k veci uviedol: „Obžaloba Okresnej prokuratúry Košice I bola tunajšiemu súdu dourčená dňa 26. 7. 2014 (správne má byť 26. 7. 2005, pozn.). Vec bola   náhodným   výberom   pridelená   sudcovi   JUDr.   Martinovi   Michalanskému.   Zákonný sudca JUDr.   Martin   Michalanský od   20.   11.   2006 do   19.   11.   2007 vykonával   stáž na Krajskom   súde   v   Košiciach,   preto   bol   predmetný   spis   dňa   29.   11.   2006   na   základe Opatrenia   predsedu   Okresného   súdu   Košice   I   pridelený   JUDr.   Svetlane   Šupovej   ako zákonnej sudkyni.

Dňa 9. 2. 2010 bol vo veci vynesený rozsudok, na základe ktorého boli obžalovaní uznaní   vinnými.   Proti   tomuto   rozsudku   podali   obžalovaní   dňa   22.   7.   2010   odvolanie. Odvolací súd uznesením zo dňa 15. 8. 2011 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu opätovne vrátil na prejednanie a rozhodnutie.

V dôsledku zmeny v personálnom obsadení súdu bol predmetný spis dňa 6. 2. 2013 Opatrením   predsedu   Okresného   súdu   Košice   I   pridelený   do   súdneho   oddelenia   10T a zákonným   sudcom   sa   stal   JUDr.   Jozef   Mikluš.   Následne   tento   zákonný   sudca   vytýčil termín hlavného pojednávania na 10. 6. 2013, ktoré bolo odročené na 7. 8. 2013 z dôvodu neprítomnosti obžalovaných a ich obhajcu, ako aj náhradného obhajcu. Súd súčasne zistil, že náhradný obhajca JUDr. Gerhard Zvolánek je príbuzným jednej z poškodených a z tohto dôvodu   bola   opatrením   zo   dňa   14.   6.   2013   zrušená   obhajoba   JUDr.   Zvoláneka   a   za náhradného obhajcu bol ustanovený dňa 14. 6. 2013 JUDr. Roman Fulka.

Súd následne vytýčil termín pojednávania na 23. 9. 2013, ktoré bolo odročené pre neprítomnosť   obžalovaných,   u   ktorých   nebolo   riadne   vykázané   doručenie   v   mieste   ich bydliska. Novú adresu obžalovaných pre doručovanie oznámil obhajca JUDr. Romža dňa 27. 9. 2013. Hlavné pojednávanie zo dňa 23. 9. 2013 súd odročil na deň 28. 10. 2013. Aj toto pojednávanie bolo odročené na 9. 12. 2013. Následne boli určené termíny hlavných pojednávaní   na   deň   5.   2.   2014,   12.   2.   2014   a   31.   3.   2014,   na   ktorom   bol   vyhlásený oslobodzujúci rozsudok.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ponechávam na úvahu ústavného súdu, či v danej veci došlo k neodôvodneným prieťahom v konaní. Je nepochybné, že od podania obžaloby na súd v roku 2005 až po konečné rozhodnutie súdu uplynula značne dlhá doba. K tejto okolnosti prispela aj častá vynútená zmena v osobách zákonných sudcov, i keď samotná táto okolnosť nemôže byť na ujmu zúčastnených osôb.“

7. Predseda okresného súdu v závere podania z 24. septembra 2014 uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

8. Sťažovateľka vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 16. októbra 2014 uviedla, že súhlasí s rozhodnutím ústavného súdu bez nariadenia pojednávania, zotrvala na svojich doterajších stanoviskách vo veci a vyčíslila výšku uplatnených trov právneho zastúpenia.

9. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

13.   Podľa   §   30   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   od   ústneho   pojednávania   môže ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

15. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného zákona   alebo   medzinárodnej   zmluvy   sa   porušili,   a   akým   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Podľa   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   sťažnosti vyhovie,   môže   prikázať,   aby   ten,   kto   základné   právo   alebo   slobodu   porušil   svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu....

18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy, ako aj práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.   Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 305/2010).

19. Zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 6   T   34/2005 vyplývajú   tieto   rozhodné skutočnosti:

- 26. júl 2005 – podanie obžaloby na obvinených,

- 11. október 2005 – hlavné pojednávanie, odročené na 29. november 2005,

- 10. november 2005 – žiadosť o vypátranie pobytu obžalovaných,

- 20. október 2005 – uplatnenie si nároku na náhradu škody sťažovateľkou,

- 29. november 2005 – hlavné pojednávanie odročené na 24. január 2006,

- 24. január 2006 – hlavné pojednávanie odročené na 24. február 2006,

- 24. február 2006 – hlavné pojednávanie odročené z dôvodu zmeny obhajcu na strane obžalovaných, neúčasť obžalovaných,

- 11. apríl 2006 – hlavné pojednávanie s výsluchom poškodených a obžalovaných – odročené na 2. jún 2006,

-   2.   jún   2006   –   hlavné pojednávanie,   výsluchy   poškodených   a   obžalovaných   – odročené na 22. august 2006,

-   22.   august   2006   –   hlavné   pojednávanie   –   výsluchy   svedkov   –   odročené   na 31. október 2006,

- 31. október 2006 – hlavné pojednávanie – neprítomnosť člena senátu – odročené na neurčito s tým, že vec bude pridelená do iného senátu,

-   26.   jún   2007   –   hlavné pojednávanie   nového   senátu   (zmena   zloženia   senátu)   – výsluch obžalovaných a svedkov – odročené na 12. október 2007,

- 12. október 2007 – hlavné pojednávanie,

-   18.   december   2007   –   hlavné   pojednávanie   –   výsluch   svedkov   –   odročené   na 26. február 2008,

- 26. február 2008 – hlavné pojednávanie – odročené na 8. apríl 2008,

- 8. apríl 2008 – hlavné pojednávanie – ospravedlnenie obhajcu obžalovaných – odročené na 29. apríl 2008,

- 29. apríl 2008 – hlavné pojednávanie – neprítomnosť prísediaceho – odročené na 13. jún 2008,

-   13.   jún   2008   –   hlavné   pojednávanie   –   neprítomnosť   svedkýň   a   obhajcu obžalovaných – odročené na 23. september 2008,

- 23. september 2008 – hlavné pojednávanie – výsluch   svedkyne – odročené na 11. november 2008,

- 11. november 2008 – hlavné pojednávanie – odročené pre neprítomnosť svedkyne na 20. január 2009,

- 20. január 2009 – hlavné pojednávanie – odročené pre neprítomnosť svedkyne na 17. marec 2009,

- 17. marec 2009 –   hlavné pojednávanie – odročené z dôvodu práceneschopnosti sudkyne na 22. máj 2009,

-   22.   máj   2009   –   hlavné   pojednávanie   –   odročené   z   dôvodu   neprítomnosti prísediacich na 23. jún 2009,

- 23. jún 2009 – hlavné pojednávanie – výsluch svedkov – odročené na 11. september 2009,

- 11. september – 2009 hlavné pojednávanie – odročené z dôvodu neprítomnosti prísediacej na 10. november 2009 – odročené na 24. november 2009,

- 24. november 2009 – hlavné pojednávanie – neprítomnosť obhajcu obžalovaných – odročené na 5. február 2010,

- 5. február 2010 – hlavné pojednávanie – vyjadrenia obžalovaných k výpovediam svedkov a záverečné reči – odročené na účely vyhlásenia rozsudku na 9. február 2010,

- 9. február 2010 – hlavné pojednávanie s vyhlásením rozsudku o vine obžalovaných s povinnosťou nahradiť škodu aj sťažovateľke,

- 14. jún 2011 – predkladacia správa – predloženie odvolania obžalovaných proti uzneseniu z 9. februára 2010 Krajskému súdu v Košiciach,

- 22. júl 2010 – odvolanie obžalovaných proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu,

- 26. júl 2010 – odvolanie sťažovateľky proti úroku z omeškania,

- 1. október 2010 – opatrenie predsedu Okresného súdu Košice I k sťažnosti voči prieťahom v konaní,

- 15. august 2011 – uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 To 54/2011 – zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu a vrátenie veci súdu prvého stupňa,

- 15. jún 2012 – hlavné pojednávanie okresného súdu sp. zn. 6 T 34/05 – odročené pre neprítomnosť obžalovaných a obhajcu,

- 21. jún 2012 – podnet poškodeného J. F. na ustanovenie náhradného obhajcu pre obžalovaných,

-   8.   august   2012   –   opatrenie,   ktorým   sa   ustanovil   náhradný   obhajca   pre obžalovaných,

- 24. august 2012 – hlavné pojednávanie – odročené pre neprítomnosť prísediacej na 2. november 2012,

- 2. november 2012 – hlavné pojednávanie – výpovede obžalovaných a poškodených – odročené na 10. december 2012,

-   10.   december   2012   –   hlavné pojednávanie   –   výpoveď   svedkov   –   odročené   na 4. február 2013,

- 4. február 2013 – hlavné pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu zmeny v zložení senátu,

- 10. jún 2013 – hlavné pojednávanie – odročené na 7. august 2013,

- 14. jún 2013 – opatrenie, ktorým bolo zrušené ustanovenie náhradného obhajcu JUDr. Zvoláneka

- 2. júl 2013 – sťažnosť poškodeného L. V. predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní,

- 7. august 2013 – hlavné pojednávanie – odročené na 23. september 2013,

-   23.   september   2013   –   hlavné   pojednávanie   –   odročené   pre   neprítomnosť obžalovaných na 28. október 2013,

-   23.   september   2013   –   sťažnosť   sťažovateľky   predsedovi   okresného   súdu   na prieťahy v konaní,

- 28. október 2013 – hlavné pojednávanie – odročené pre neprítomnosť náhradného obhajcu na 9. december 2013,

- 28. október 2013 – uznesenie o uložení poriadkovej pokuty náhradnému obhajcovi z dôvodu, že sa bez ospravedlnenia nezúčastnil hlavného pojednávania,

-   9.   december   2013   –   hlavné   pojednávanie   –   návrhy   poškodených   a   výpovede obžalovaných – odročené na 5. február 2014,

-   5.   február   2014   –   hlavné pojednávanie –   výpovede   poškodených   a   svedkov   – odročené na 12. február 2014,

- 12. február 2014 – hlavné pojednávanie – výpovede poškodených – odročené na 31. marec 2014,

- 19. február 2014 – zrušenie ustanovenia náhradného obhajcu obžalovaných,

- 31. marec 2014 – hlavné pojednávanie – skončené dokazovanie a záverečné reči – vyhlásenie rozsudku.

20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníkov súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

20.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, predmetom konania na okresnom súde je rozhodovanie o obžalobe z trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2   §   250   ods.   1   a   ods.   4   písm.   b)   zákona   č.   140/1961   Zb.   Trestný   zákon   v znení neskorších   predpisov.   Po   právnej   stránke   ide   o   vec,   ktorá   patrí   k   štandardnej   agende všeobecných súdov, a teda sa nevymyká bežnej rozhodovacej činnosti. Konanie sa taktiež nevyznačuje faktickou zložitosťou veci.

20.2   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanom   konaní,   ústavný   súd   nezistil   významné   okolnosti,   ktoré   by   mali   byť osobitne zohľadnené na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

20.3   Napokon   sa   ústavný   súd zaoberal   postupom   okresného súdu   v napadnutom konaní.

V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v namietanom konaní ústavný súd považoval za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale   aj   jeho   neefektívnou   činnosťou,   teda   takým   konaním,   ktoré   nevedie   efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Ústavný súd konštatuje, že primeranosť dĺžky konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 6 T 34/2005 bola predmetom preskúmania ústavného súdu vo veci sp. zn. III. ÚS 201/2014 na základe sťažnosti iného sťažovateľa. Ústavný súd nálezom vo veci sp. zn. III. ÚS 201/2014 10. júna 2014 konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 34/2005.

Ústavný súd poukazuje na to, že trvanie napadnutého trestného konania viac ako 8 rokov na okresnom súde je už samo osebe neprimerané. I keď v konaní okresného súdu neboli zistené dlhšie obdobia nečinnosti a okresný súd konal vo veci v zásade plynulo, zisteným nedostatkom v činnosti okresného súdu je predovšetkým jeho neefektívny postup.Aj s ohľadom na závery nálezu sp. zn. III. ÚS 201/2014 neefektívny postup vyplýva predovšetkým zo samotnej dĺžky trvania konania, ako aj z toho, že rozsudok okresného súdu sp. zn. 6 T 34/2005 z 9. februára 2010 bol odvolacím súdom 15. augusta 2011 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okresný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho   postupu,   ktorý   mal   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa sťažovateľka   v   predmetnej   veci   počas   trestného   konania   nachádzala,   čo   je   základným účelom   práva   zaručeného   v   citovanom   článku   ústavy,   pričom   neefektívna   činnosť okresného súdu mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   uviedol   (napr.   I.   ÚS   23/03,   I.   ÚS   141/03),   že personálne   problémy   (nedostatočné   obsadenie   súdu,   zaťaženosť   sudcov)   a   nadmerné množstvo   vecí,   v   ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len   dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne   opatrenia.   Okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   neuviedol   žiadne   konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že v danej veci ide o takýto prípad. Postup okresného súdu a jeho nesústredené konanie ústavný súd hodnotil tak, že nesmeroval k nastoleniu právnej istoty vo veci, čo môže len právoplatné rozhodnutie.

Na   uvedenej   skutočnosti   nemení   nič   ani   to,   že   v čase   rozhodovania   veci   pred ústavným súdom okresný súd vydal rozsudok sp. zn. 6 T 34/2005 z 31. marca 2014, ktorý podľa informácie z okresného súdu nadobudol právoplatnosť 2. júla 2014, keďže sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená ešte 21. novembra 2013, tade pred vydaním označeného rozsudku.

21.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   preto   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že doterajším postupom okresného súdu v trestnom konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 6 T 34/2005, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

22. Vzhľadom   na skutočnosť,   že 2.   júla 2014   nadobudol   právoplatnosť rozsudok okresného súdu sp. zn. 6 T 34/2005 z 31. marca 2014, ktorým bolo rozhodnuté v merite veci, a právna neistota   sťažovateľky bola odstránená, ústavný súd neprikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ďalej konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

23.   Sťažovateľka   sa   domáhala   priznania   finančného   zadosťučinenia   vo výške 10 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky,   najmä vzhľadom na dobu zistenej nečinnosti okresného súdu, celkovo dlhé trvanie napadnutého konania a na povahu veci považuje za primerané v sume 2 000 €.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

24. Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva   úkony   právnej   služby   v roku   2013   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia,   spísanie sťažnosti) a jeden úkon právnej služby v roku 2014 (vyjadrenie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods.   3,   §   14   ods.   1   písm.   a)   a   b)   a   §   18   ods. 3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Odmena za jeden úkon   právnej   služby   v   roku   2013   predstavuje   sumu   130,16   €   a   režijný   paušál   7,81   €, odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2014 predstavuje sumu 134 € a režijný paušál 8,04 €, t. j. trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 418 €.

Keďže si sťažovateľka uplatnila trovy konania vo výške 418 €, ústavný súd priznal sťažovateľke trovy právneho zastúpenia v ňou uplatnenej výške.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o   uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

25. Vzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Podľa   čl.   133   ústavy   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu   nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

V Košiciach 9. decembra 2014