znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 344/08-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   16.   decembra   2008 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa o sťažnosti E. H., P. zastúpenej advokátom JUDr. J. Ch., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 119/2008 (pôvodne vedenom pod   sp.   zn.   12   C   133/03   a neskôr   vedenom   na   Okresnom   súde   Trnava   pod   sp.   zn.PN–12 C 133/03), takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 119/2008 (pôvodne vedenom pod   sp.   zn.   12   C   133/03   a neskôr   vedenom   na   Okresnom   súde   Trnava   pod   sp.   zn.PN-12 C 133/03) p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Piešťany p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom   pod   sp. zn. 6 C 119/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. E.   H. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   60 000 Sk   (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Piešťany p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e   p o v i n n ý   nahradiť E. H. trovy právneho zastúpenia v sume   6   732   Sk   (slovom   šesťtisícsedemstotridsaťdva   slovenských   korún)   na účet   jej právneho zástupcu JUDr. J. Ch., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 344/08-16 z 24. septembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť E. H., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Okresného   súdu Piešťany   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   6 C 119/2008   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn. 12 C 133/03 a neskôr vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. PN–12 C 133/03, ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že je navrhovateľkou vo veci o náhradu škody na zdraví spôsobenej ublížením na zdraví pôvodne podanej 22. mája 2003 na Okresnom súde Piešťany, ktorá bola vedená pod sp. zn. 12 C 133/03. Po zrušení tohto súdu bola vec vedená na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. PN–12 C 133/03 a opäť po obnovení Okresného súdu Piešťany je konanie vedené pod sp. zn. 6 C 119/2008.

Podaním z 22. decembra 2003 upravila žalobný petit tak, že žiadala vyššiu náhradu. Dňa 27.   júna   2005   sťažovateľka   požiadala   Okresný   súd   Trnava   o   nariadenie pojednávania z dôvodu, že konanie v označenej veci trvalo už viac ako dva roky. Ďalšiu žiadosť   o nariadenie   pojednávania   sťažovateľka   podala 8.   decembra   2005 prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu. Okresný súd Trnava na sťažnosti nereagoval, na 12. apríl 2006 však bolo nariadené pojednávanie. Okresný súd Trnava na tomto pojednávaní vypočul účastníkov s tým, že na návrh právneho zástupcu sťažovateľky konštatoval, že „... bude   vo veci   rozhodnuté   o   pribratí   vedľajšieho   účastníka   na strane   žalovaného...“, a pojednávanie odročil na neurčito. Keďže Okresný súd Trnava aj naďalej nekonal, sťažovateľka opätovne podala 3. októbra 2006 žiadosť, aby vo veci konal.

Dňa   6.   februára   2007   sťažovateľka   prostredníctvom   svojho splnomocneného právneho   zástupcu   žiadala,   aby   jej   Okresný   súd   Trnava doručil   uznesenie   o   pribratí vedľajšieho účastníka spolu s návrhom na ustanovenie znalca na vypracovanie posudku na účely sťaženia jej spoločenského uplatnenia. Okresný súd Trnava nariadil pojednávanie na 14. marec 2007. Pojednávanie odročil na neurčito „... s tým, že vo veci bude ustanovený znalec (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia)“, a od tohto dňa Okresný súd Trnava vo veci nekoná.

Sťažovateľka sa domnieva, že Okresný súd Piešťany a Okresný súd Trnava svojou nečinnosťou nespochybniteľne porušujú jej práva priznané v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Navrhuje, aby jej ústavný súd priznal aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk, pričom návrh odôvodňuje tým, že z dôvodu zavineného konania tretej osoby utrpela závažný úraz s trvalými zdravotnými následkami, niekoľko mesiacov bola pripútaná na lôžko, musela mať opatrovateľa a prišla o zamestnanie. V dôsledku trvalých následkov zranenia,   ktoré   utrpela   pri dopravnej   nehode,   je   pri   bežných   úkonoch   v   domácnosti (upratovanie, nákupy a pod.) odkázaná na výpomoc inej osoby, tieto práce plne nezvláda vykonávať,   resp.   na   základe   odporúčaní   lekárov nesmie vykonávať (zdvíhanie ťažkých predmetov a pod.). Navyše sa sťažovateľka musí plne starať o manžela, a to pri poskytovaní pomoci   manželovi   pri   nevyhnutých   životných   úkonoch   a   zabezpečení   kontaktu so spoločenským   prostredím   (návšteva   lekára   a   pod.),   pričom   aj   pri každodennej starostlivosti   o   manžela   potrebuje   pomoc   inej   osoby.   Z   dôvodu   nečinnosti   súdu   však sťažovateľka nemá možnosť právnymi prostriedkami a v primeranej lehote získať finančné plnenie, ktoré jej patrí a ktorého zaplatenia sa domáha v konaní na súde, aby tak sčasti dosiahla finančné zadosťučinenie,   ale hlavne preto,   že peniaze,   vzhľadom   na jej   vek   a zdravotné ťažkosti bude môcť použiť na úhradu výpomoci inej osobe, starajúcej sa o ňu a o jej manžela. Vzhľadom   na   uvedené okolnosti   prípadu,   najmä   na   dlhodobú   a   bezdôvodnú   nečinnosť súdov, sťažovateľka považuje za primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v jej veci rozhodol týmto nálezom:„Základné   právo   sťažovateľky   E.   H... na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní pod sp. zn. 12 C 133/03, postupom Okresného súdu Trnava v konaní pod sp. zn. PN-12 C 133/03 a postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 119/2008 porušené bolo.

Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 119/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke E. H... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk, ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný   súd   Piešťany   je   povinný   uhradiť   sťažovateľke   E.   H... trovy   právneho zastúpenia   v   sume   podľa   vyčíslenia   jej   právneho zástupcu   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Okresný   súd   Piešťany   sa   na základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti podaním doručeným ústavnému súdu 15. októbra 2008, v ktorom sa uviedol:

„Sťažovateľka E. H. podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresnom súde Piešťany ako žalobkyňa dňa 22. 05. 2003 proti žalovanému V. P. žalobu o náhradu škody   na   zdraví   spôsobenej   ublížením   na   zdraví.   Veci   bola   pridelená   spisová   značka 12 C/133/03.

Zákonný sudca Mgr. J. M. dal kancelárii dňa 23. 05. 2003 pokyn na doručenie žaloby žalovanému s výzvou, aby sa do 15 dni písomne vyjadril. Dňa 7. 8. 2003 zákonný sudca vyzval žalovaného na vyjadrenie sa, či uznáva nárok žalovanej čo do dôvodu a výšky. Žalovaný na výzvy súdu nereagoval.

Dňa 22. 12. 2003 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zmenila petit žaloby Zákonný sudca vytýčil dňa 15. 2. 2006 termín pojednávania na deň 12. 4. 2006. Tohto   pojednávania   sa   zúčastnili   účastníci   a   právny   zástupca   žalobkyne,   pričom pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   rozhodnutia   o   pribratí   do   konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

Dňa   5.   10.   2006   právny   zástupca   žalobkyne   písomne   žiadal   o   konanie   vo   veci s poukazom na dĺžku konania.

Zákonný sudca dňa 17. 1. 2007 vytýčil termín pojednávania na deň 14. 3. 2007. Na tomto pojednávaní pripustil zmenu petitu žaloby, vypočul účastníkov a pojednávanie odročil na neurčito s tým, že vo veci bude ustanovený znalec.

Dňa 16. 4. 2007 vedľajší účastník doručil súdu otázky na znalca. S účinnosťou od 01. 01. 2008 došlo k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Trnava   na   Okresný   súd   Piešťany,   predmetnej   veci   bola   pridelená   spisová   značka 6 C/119/2008 a vec bola pridelená na vybavenie Mgr. I. Š. Vzhľadom ku skutočnosti, že Mgr. I. Š. bola vymenovaná do funkcie... súdu, v zmysle dodatku k rozvrhu práce na rok 2008 č. 6 zo dňa 27. 03. 2008 bola predmetná vec náhodným výberom pridelená na ďalšie konanie Mgr. K. A. a ďalším dodatkom k rozvrhu práce č. 9 JUDr. O. K.

K obdobiu od podania návrhu do 31. 12. 2007 sa nedokážem adekvátne vyjadriť, pretože   bývalý   zákonný   sudca   Mgr.   J.   M.   nie   je   sudcom   Okresného   súdu   Piešťany. Od 1. 1. 2008 Okresný súd Piešťany vo veci nekonal, nakoľko v súvislosti s prechodom výkonu   súdnictva   z   Okresného   súdu   Trnava   boli   na   tunajší   súd   odovzdávané   značné množstvá spisov, pričom civilnú agendu vybavovali len štyria sudcovia medzí ktorými bola aj sudkyňa Mgr. I. Š, ktorá bola vymenovaná dňa 20. 02. 2008 do funkcie... súdu, preto bola vec dňa 1. 4. 2008 pridelená ďalšej zákonnej sudkyni Mgr. K. A. a následne dňa 23. 6. 2008 JUDr. O. K., ktorý doposiaľ neurobil žiaden procesný úkon.“

Predsedníčka   okresného   súdu   Piešťany   zároveň   oznámila,   že   súhlasí   s   tým,   aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania v zmysle ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd si zadovážil s vecou súvisiaci spis Okresného súdu Piešťany, pričom zistil,   že   úkony   uvedené   v   jeho   vyjadrení   sú   totožné.   Ústavný   súd   preto   v ďalšom   len poukazuje na úkony uvedené v tomto vyjadrení, ktoré považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zároveň   namietala   aj   porušenie   čl. 6   ods. 1 dohovoru,   podľa   ktorého   každý   má   právo   na to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo, verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci (1), správanie účastníka (2) a postup súdu   (3).   Ústavný   súd   (obdobne   ako   Európsky   súd   pre   ľudské   práva)   pritom   prihliada aj na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.   I. ÚS 54/02,   II. ÚS 32/02,   IV. ÚS 86/08).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom konania pred Okresným súdom Piešťany je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky   na   náhradu   škody   v sume   68   400   Sk   spôsobenej   ublížením   na   zdraví následkom dopravnej nehody. Podľa názoru ústavného súdu uvedené konanie netvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Na vecnú ani právnu zložitosť, ktorá by mala vplyv na predĺženie napadnutého konania, nepoukázala ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 15. októbra 2008.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžka konania, ako aj   stav,   v akom   sa   vec   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   nachádza,   nie   sú zapríčinené právnou alebo faktickou zložitosťou veci, ale skutočnosťami, ktoré sa týkajú samotného postupu okresných súdov vo veci konajúcich.

2. Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd z obsahu súvisiaceho spisu okresného súdu nezistil žiadne osobitné skutočnosti, ktoré by bolo možné pripísať na ťarchu   sťažovateľky   v súvislosti   s prieťahmi   alebo   spomalením   priebehu   napadnutého konania. Za také nemožno považovať ani doplnenie žaloby s návrhom na zmenu petitu doručené okresnému súdu 22. decembra 2003.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd skúmal, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

V súvislosti   s uvedeným   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   podľa   príslušných ustanovení   zákona   č. 511/2007   Z. z.,   ktorým   sa   mení a dopĺňa   zákon   č. 371/2004   Z. z. o sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a   o   zmene   zákona   č. 99/1963   Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   a dopĺňa   zákon   Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších   predpisov,   s účinnosťou   od   1.   januára   2008   prešiel   výkon   súdnictva v danej   veci   z Okresného   súdu   Trnava   (odovzdávajúci   súd)   na   Okresný   súd   Piešťany (nadobúdajúci súd).

Neoddeliteľnou   súčasťou   prechodu   súdnictva   v danej   veci   je   aj   prenesenie zodpovednosti   za   prieťahy   v konaní,   a preto   treba   v tomto   zmysle   hodnotiť   napadnuté konanie ako celok.

V doterajšom priebehu napadnutého konania ústavný súd zistil tieto obdobia úplnej nečinnosti:

- od   22.   decembra   2003   do   12. apríla 2006,   keď   sa   vo   veci   uskutočnilo   prvé pojednávanie,

- od 13. apríla 2006 do 14. marca 2007, keď sa uskutočnilo druhé pojednávanie, na ktorom   Okresný   súd   Trnava   pripustil   zmenu   petitu   žaloby   a pojednávanie   odročil na neurčito z dôvodu pribratia znalca do konania, a

- od 15. marca 2007 do 15. októbra 2008.

Celková doba nečinnosti v doterajšom priebehu napadnutého konania je viac ako štyri roky.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom vo veci konajúceho Okresného súdu Trnava a Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod   sp. zn.   6   C   119/2008   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Piešťany   pod sp.   zn. 12 C 133/03 a Okresným súdom Trnava pod sp. zn. PN-12 C 133/03) došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   Okresným   súdom   Piešťany, prikázal   mu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov   a odstránil   tak   stav   právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   žiadala   aj   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia 200 000 Sk. Poukázala najmä na sťaženie kvality života následkom úrazu. V dôsledku dlhodobého neriešenia jej sporu sa stále viac komplikuje jej finančná situácia, pretože v dôsledku úrazu prišla aj o zamestnanie.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   deklarovanie   porušenia,   prípadne   príkaz   na ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, právnu i faktickú zložitosť veci, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie sumy   60   000   Sk   za   primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   § 56   ods. 4   zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky, ktoré   jej   vznikli   v dôsledku   jej   právneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom advokátom JUDr. J. Ch.

Ústavný   súd   pri   priznaní   úhrady   trov   konania   sťažovateľky   vychádzal   z výšky priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk, a to vzhľadom na skutočnosť, že relevantné úkony právnej   služby   boli   právnym   zástupcom   sťažovateľky   vykonané   v roku   2008.   Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade   s § 1 ods. 3,   § 11   ods. 2   a   § 14   ods. 1   písm.   a)   a c)   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to jeden   úkon   po 3 176 Sk,   čo   spolu   s režijným   paušálom   dvakrát 190   Sk   (§ 16 ods.   3 vyhlášky) predstavuje sumu 6 732 Sk.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008