znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 344/06-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. októbra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 42/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. mája 2006 doručené podanie J. Š., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., B., ktoré bolo označené ako „Sťažnosť Proti porušovaniu základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“. Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 42/05 o žalobe o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, v ktorom je sťažovateľ žalobcom. Na základe výzvy ústavného súdu sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 13. júla 2006 odstránil nedostatok náležitosti týkajúci sa jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:„Dňa   14.   02.   2005   doručil   sťažovateľ   na   Okresný   súd   Bratislava   II   žalobu   na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej Katastrálnym úradom v B.... na LV č. 27   vedenú   ako   záhrada,   parc.   č.   2781   o výmere   528   m2,   a parc.   č.   2780   vedená   ako zastavané plochy o výmere 20 m2, kat. územie V. Spolu s touto žalobou doručil sťažovateľ dňa   14.   02.   2005   na   Okresný   súd   Bratislava   II.   tiež   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia,   ktorým   sa   malo   žalovanému   A.   Š.,   zakázať   nakladať   s predmetnou nehnuteľnosťou.   Konanie   je   vedené   na   Okresnom   súde   Bratislava   II.,   pod   sp.   zn.   9   C 42/2005.

Podaním zo dňa 29. 06. 2005, ktoré bolo súdu doručené dňa 06. 07. 2005 na základe výzvy súdu, doplnil sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoje podanie, a to v časti identifikácie nehnuteľnosti a petitu.

Uznesením Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 20. 09. 2005 súd návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súd mal za to, že v danom prípade neboli splnené   zákonné   podmienky   na   nariadenie   predbežného   opatrenia,   nakoľko   sťažovateľ údajne   ničím   neosvedčil,   že   odporca   robí   také   úkony   smerujúce   k   nakladaniu, s predmetnými nehnuteľnosťami, pre ktoré by bolo potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi. Voči uzneseniu podal sťažovateľ podaním zo dňa 19. 10. 2005 odvolanie.“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa J. Š... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Bratislava II., sp. zn. 9 C 42/05, porušené bolo.

J. Š... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk (slovom jedenstotisíc korún slovenských), ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava II., do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný   súd   Bratislava   II.   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia v sume 5.788,- Sk + 19 % DPH, t. j. spolu 6.888,- Sk... na účet právneho zástupcu sťažovateľa... do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa a zisťuje,   či   návrh   spĺňa   zákonom   predpísané   náležitosti   a   či   nie   sú   dôvody   na   jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi   namietaným   postupom   orgánu   štátu   a základným právom   alebo slobodou,   ktorých   porušenie   sa   namietalo, prípadne   z iných   dôvodov.   Za zjavne neopodstatnený návrh možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   42/05 o žalobe o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, resp. postupom tohto súdu pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia v označenom konaní.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, IV. ÚS 147/04), resp. aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako   „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl.   48 ods.   2   ústavy   alebo čl.   6   ods.   1 dohovoru,   nevyslovil   porušenie   základného   práva   zaručeného   v tomto   článku   (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).

1. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a prílohami k nej dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je v časti smerujúcej proti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaná oneskorene. Tento záver vychádza z doterajšieho priebehu namietaného konania pred okresným súdom, ktoré začalo 14. februára 2005 doručením návrhu okresnému súdu.

Podľa sťažovateľa okresný súd vydal uznesenie o zamietnutí návrhu sťažovateľa na predbežné   opatrenie   až   po   7   mesiacoch   od   podania   návrhu,   čím   spôsobil   „evidentné“ prieťahy v označenom konaní.

Sťažovateľ   po   výzve   okresného   súdu   z 15.   júna   2005   (doručenej   sťažovateľovi 27. júna 2005) na doplnenie podania, svoje podanie doplnil 29. júna 2005 (doplnenie bolo doručené   okresnému   súdu   6.   júla 2005).   Okresný   súd   ďalej   vydal   20.   septembra   2005 uznesenie č. k. 9 C 42/05-21, ktorým zamietol návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia   ako   nedôvodný.   Proti   tomuto   uzneseniu   sťažovateľ   podal   19.   októbra   2005 odvolanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 31. januára 2006 potvrdil rozhodnutie okresného súdu, pričom okresný súd toto rozhodnutie doručoval účastníkom konania.

Pri   skúmaní tej   časti   sťažnosti,   ktorá   sa   týka   návrhu   na   nariadenie   predbežného opatrenia ústavný súd vychádzal z toho, že predbežné opatrenie sa v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) spravidla nariadi na návrh. Návrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   musí   pritom   spĺňať   procesné   požiadavky uvedené v § 42 ods. 3 a v § 79 ods. 1 OSP. O návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré má všetky náležitosti, rozhodne súd najneskôr do 30 dní od jeho doručenia.

Ústavný súd uvádza vo vzťahu k okolnostiam daného prípadu (podobne v doterajšej judikatúre   napr.   tiež   v   II.   ÚS   123/02),   že   plynutie   zákonnej   lehoty   na   nariadenie predbežného opatrenia pre príslušný súd sa nespája s akýmkoľvek návrhom na nariadenie predbežného   opatrenia,   ale   len   s takým   návrhom,   ktorý   spĺňa   podmienky   príslušných ustanovení   OSP.   Keďže   okresný   súd   vyzval   15.   júna   2005   sťažovateľa   na   odstránenie nedostatkov   návrhu,   nemohla   mu   až   do   obdobia,   kým   sťažovateľ   neodstránil   tieto nedostatky   vôbec   vzniknúť   povinnosť   rozhodnúť   v lehote   do   30   dní.   Preto   nemohla existovať   ani   príčinná   súvislosť   medzi   namietaným   porušením   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru) a plynutím takejto lehoty tak, ako to namieta sťažovateľ.

Ústavný súd konštatoval, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (18. máj 2006) o sťažovateľom   návrhu už bolo právoplatne rozhodnuté (krajský   súd potvrdil   uznesenie okresného   súdu   o   zamietnutí   návrhu   sťažovateľa   na   nariadenie   predbežného   opatrenia 31. januára 2006, čo sťažovateľ vo svojej sťažnosti vôbec neuviedol). Preto ústavný súd sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namietal zbytočné prieťahy v konaní o jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, odmietol podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

2. Ústavný súd vo vzťahu k zvyšnej časti sťažnosti pripomína, že z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľ podal proti postupu   okresného súdu   v predmetnom konaní sťažnosť podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Preto by bolo možné jeho sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vo veci samej odmietnuť aj ako   neprípustnú   pre   nevyčerpanie   tohto   prostriedku   nápravy,   ktorý   mal   k dispozícii   od 1. apríla 2005.

Sťažovateľ,   ktorý   je   zastúpený   advokátkou,   tiež   nijako   neodôvodňuje   namietané porušenie svojho základného práva postupom okresného súdu vo veci samej.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol vo zvyšnej   časti   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj   pre   nedostatok   zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. októbra 2006