SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 342/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,vo veci namietaného porušenia bližšie neoznačených práv postupom Okresného súduBratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 36/2012 a postupom Krajského súduv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 105/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),vo veci namietaného porušenia bližšie neoznačených práv postupom Okresného súduBratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 36/2012a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom podsp. zn. 2 To 105/2013. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 24. apríla 2015.Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ bol trestnýmrozkazom okresného súdu č. k. 2 T 36/2012-65 zo 6. marca 2012 uznaný za vinnéhozo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a bol mu za to uložený trest odňatiaslobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačnýmdohľadom v trvaní 3 rokov. Podľa okresného súdu sťažovateľ 3. októbra 2011 okolo 10.50 hv Bratislave na ⬛⬛⬛⬛ pristúpil k poškodenému ⬛⬛⬛⬛ a vyzvalho, aby mu dal zlatú retiazku, pričom po odmietnutí poškodeného retiazku dať snažil sa jupoškodenému strhnúť, čo sa mu nepodarilo. Pri vzájomnom naťahovaní sťažovateľ povedal,že ak mu poškodený retiazku nedá, tak vytiahne nôž a zareže ho. Napokon sa sťažovateľovipodarilo retiazku strhnúť a ujsť, čím spôsobil škodu vo výške 600 €. Následným rozsudkomokresného súdu sp. zn. 2 T 36/2012 z 15. apríla 2013 bol sťažovateľ opätovne uznanývinným v rovnakom rozsahu a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokovs podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 rokov.Uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To 105/2013 (dátum vydania uznesenia saz predloženej kópie nedá zistiť, pozn.) bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec bolavrátená na ďalšie konanie, a to vzhľadom na rozpory medzi viacerými znalcami v otázkepríčetnosti sťažovateľa. Ďalším rozsudkom okresného súdu (pravdepodobne z 15. apríla2013, pozn.) bol sťažovateľ opätovne uznaný vinným. Odvolanie sťažovateľa krajský súd 26.februára 2015 zamietol, pričom jeho uznesenie nebolo do podania sťažnosti doručené.
Podľa názoru sťažovateľa pri vyšetrovaní boli porušené jeho práva. Jeho právnazástupkyňa navrhla okresnému súdu vrátiť celú vec do prípravného konania, keďžesťažovateľ je duševne chorý, mentálne zaostalý, má problémy v rámci rozpoznávacejschopnosti a jeho prejav je dosť problémový. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo porušenéjeho právo na obhajobu s tým, že nevie čítať ani písať a ani nevie, čo podpísal. Spáchanietrestného činu lúpeže nebolo dokázané. Vo veci nebol vypočutý žiaden svedok v súvislostis tým, či poškodený mal vôbec niekedy zlatú retiazku. Sám poškodený sa počas prípravnéhokonania doznal, že ešte pred vykonaním rekognície mal k dispozícii fotku sťažovateľa, pretonemožno súhlasiť so spôsobom vykonania rekognície, a to tým viac, že po predvedení napolíciu si sťažovateľ musel obliecť tepláky.
Sťažovateľ žiada, aby právoplatné rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu bolizrušené a bol spod obžaloby oslobodený.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním ao postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov.Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavneneopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania.
Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súduposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Z argumentácie sťažovateľa je zrejmé, že namieta inter alia porušenie práva naobhajobu v súvislosti s jeho duševným stavom, ako aj s tým, že nevie čítať a písať a aninevie, čo podpísal.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, akzásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Dovolanie v prospech obvinenéhomožno podať do 3 rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému. Ak sa rozhodnutie doručujeobvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od tohodoručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr (§ 370 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku).
Z dosiaľ uvedeného možno vyvodiť, že sťažovateľ má možnosť napadnúť uzneseniekrajského súdu dovolaním, o ktorom je príslušný rozhodovať Najvyšší súd Slovenskejrepubliky. Znamená to zároveň, že sťažovateľ ešte nevyčerpal všetky právne prostriedky naochranu jeho práv pred všeobecnými súdmi. Tým je v danom štádiu konania vylúčenáprávomoc ústavného súdu.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2015