SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 342/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,vo veci   namietaného   porušenia   bližšie   neoznačených   práv   postupom   Okresného   súduBratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 36/2012 a postupom Krajského súduv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 105/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),vo veci   namietaného   porušenia   bližšie   neoznačených   práv   postupom   Okresného   súduBratislava   IV   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   T   36/2012a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom podsp. zn. 2 To 105/2013. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 24. apríla 2015.Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ bol trestnýmrozkazom okresného súdu č. k. 2 T 36/2012-65 zo 6. marca 2012 uznaný za vinnéhozo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a bol mu za to uložený trest odňatiaslobody   v   trvaní   3   rokov   s   podmienečným   odkladom   na   skúšobnú   dobu   s   probačnýmdohľadom v trvaní 3 rokov. Podľa okresného súdu sťažovateľ 3. októbra 2011 okolo 10.50 hv Bratislave na ⬛⬛⬛⬛ pristúpil k poškodenému ⬛⬛⬛⬛ a vyzvalho, aby mu dal zlatú retiazku, pričom po odmietnutí poškodeného retiazku dať snažil sa jupoškodenému strhnúť, čo sa mu nepodarilo. Pri vzájomnom naťahovaní sťažovateľ povedal,že ak mu poškodený retiazku nedá, tak vytiahne nôž a zareže ho. Napokon sa sťažovateľovipodarilo retiazku strhnúť a ujsť, čím spôsobil škodu vo výške 600 €. Následným rozsudkomokresného súdu sp. zn. 2 T 36/2012 z 15. apríla 2013 bol sťažovateľ opätovne uznanývinným   v rovnakom rozsahu a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokovs podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 rokov.Uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   2   To   105/2013   (dátum   vydania   uznesenia   saz predloženej kópie nedá zistiť, pozn.) bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec bolavrátená na ďalšie konanie, a to vzhľadom na rozpory medzi viacerými znalcami v otázkepríčetnosti   sťažovateľa.   Ďalším   rozsudkom   okresného   súdu   (pravdepodobne   z 15. apríla2013, pozn.) bol sťažovateľ opätovne uznaný vinným. Odvolanie sťažovateľa krajský súd 26.februára 2015 zamietol, pričom jeho uznesenie nebolo do podania sťažnosti doručené.

Podľa   názoru   sťažovateľa   pri   vyšetrovaní   boli   porušené   jeho   práva.   Jeho   právnazástupkyňa   navrhla   okresnému   súdu   vrátiť   celú   vec   do   prípravného   konania,   keďžesťažovateľ   je   duševne   chorý,   mentálne   zaostalý,   má   problémy   v   rámci   rozpoznávacejschopnosti a jeho prejav je dosť problémový. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo porušenéjeho právo na obhajobu s tým, že nevie čítať ani písať a ani nevie, čo podpísal. Spáchanietrestného činu lúpeže nebolo dokázané. Vo veci nebol vypočutý žiaden svedok v súvislostis tým, či poškodený mal vôbec niekedy zlatú retiazku. Sám poškodený sa počas prípravnéhokonania doznal, že ešte pred vykonaním rekognície mal k dispozícii fotku sťažovateľa, pretonemožno súhlasiť so spôsobom vykonania rekognície, a to tým viac, že po predvedení napolíciu si sťažovateľ musel obliecť tepláky.

Sťažovateľ žiada, aby právoplatné rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu bolizrušené a bol spod obžaloby oslobodený.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním ao postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov.Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavneneopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súduposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Z   argumentácie   sťažovateľa   je   zrejmé,   že   namieta   inter   alia   porušenie   práva   naobhajobu v súvislosti s jeho duševným stavom, ako aj s tým, že nevie čítať a písať a aninevie, čo podpísal.

Podľa   §   371   ods.   1   písm.   c)   Trestného   poriadku   dovolanie   možno   podať,   akzásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Dovolanie v prospech obvinenéhomožno podať do 3 rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému. Ak sa rozhodnutie doručujeobvinenému   aj   jeho   obhajcovi   alebo   zákonnému   zástupcovi,   plynie   lehota   od   tohodoručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr (§ 370 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku).

Z dosiaľ uvedeného možno vyvodiť, že sťažovateľ má možnosť napadnúť uzneseniekrajského   súdu   dovolaním,   o   ktorom   je   príslušný   rozhodovať   Najvyšší   súd   Slovenskejrepubliky. Znamená to zároveň, že sťažovateľ ešte nevyčerpal všetky právne prostriedky naochranu jeho práv pred všeobecnými súdmi. Tým je v danom štádiu konania vylúčenáprávomoc ústavného súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015