znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 342/08-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   decembra   2008 v senáte   zloženom z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   T.,   K.,   zastúpenej advokátom   JUDr.   M.   V.,   K., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 15 C 820/1994 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote   zaručené v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Košice I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 15   C   820/1994 p o r u š e n é   b o l o.

2. T. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   T. p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   6   732   Sk   (slovom šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských korún), ktorú je Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jej   právneho   zástupcu JUDr.   M.   V.,   K.,   do dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 342/08-11   z 18.   septembra   2008   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť T., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 820/1994.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   v konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp. zn. 15 C 820/1994 sa žalobcovia domáhajú proti sťažovateľke odstránenia neoprávnenej stavby alebo alternatívne   zriadenia   vecného   bremena.   Podľa   tvrdení   sťažovateľky   okresný   súd koná v predmetnej veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Čo   sa   týka   samotnej   podstaty   vzniku   zbytočných   prieťahov   v   tomto   konaní s konečnou platnosťou o nich rozhodne ústavný súd - sťažovateľ sa domnieva, že prieťahy vznikli v dôsledku postupu okresného (predtým obvodného) súdu v tejto veci. Okresný súd vo   veci   v   dlhšom   časovom   úseku,   a   to   od   vykonania   jednoduché   úkonu   vo   veci   dňa 04. 04. 1995 do uskutočnenia prvého pojednávania vo veci dňa 17. 10. 2000 nevyhol sa nečinnostiam a konal neefektívne.   Po dvoch jednoduchých úkonoch,   a to výzve zo dňa 04. 04. 1995 a výzve zo dňa 20. 02. 1997 uskutočnenej v časovom odstupe takmer dvoch rokov, súd znovu realizoval ďalší úkon až v roku 2000, teda po 2,5 roku nečinnosti, kedy uznesením   zo   dňa   27. 07. 2000   pripustil,   aby   do   konania   pristúpil   ďalší   účastník.  ... Uvedená nečinnosť nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas takmer 6 rokov okresný súd nevykonal taký úkon vo veci, ktorý by viedol k rozhodnutiu vo veci samej a teda postup súdu v tomto období nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v tejto etape súdneho konania nachádzal...

V   ďalšom   časovom   období,   t. j.   od   17. 10. 2000,   kedy   sa   uskutočnilo   prvé pojednávanie vo veci, až do dňa 26. 06. 2003, kedy súd dožiadal Okresný úrad K., bez toho, aby postupu súdu bránila zákonná prekážka, nebol realizovaný žiaden úkon vo veci viac ako 2,5 roka....

Sťažovateľ sa domnieva, že konanie vedené pod sp. zn. 15 C 820/1994 na Okresnom súde Košice I prebieha neprimerane dlho, t. j. už viac ako 13 rokov, a to hlavne v dôsledku nečinnosti   súdu   v   dĺžke   6   rokov   od   podania   návrhu   v   roku   1994   až   do   nariadenia pojednávania v roku 2000 a v dôsledku ďalšej nečinnosti súdu až do roku 2003, čo možno už len na základe týchto skutočností považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Takáto   zdĺhavosť   konania   totiž   predlžuje   stav   právnej   neistoty u sťažovateľa ako dotknutej osoby do tej miery, že sa právo na súdnu ochranu sťažovateľa v procesnej pozícii žalovaného stáva iluzórnym, a teda ohrozuje ho vo svojej podstate.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej   lehote   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 820/1994 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 820/1994 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk (slovom: dvestotisíc slovenských korún), ktorú mu je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. T. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 6.732,- Sk (za dva úkony právnej služby á 3.176,- Sk + 190,- Sk paušál), ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. M. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV/282/2008 z 24. októbra 2008 a právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu   listom zo 4. novembra 2008.

2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol: „Pri posudzovaní otázky, či v tomto súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom poukazujem na Nálezy Ústavného súdu SR, ktoré už v tejto veci boli vydané (III. ÚS 298/07- 38, IV. ÚS 319/07-25, II. ÚS 107/08-11, II. ÚS 222/07-40 a ďalšie) a v ktorých Ústavný súd SR dospel k záveru, že doterajším postupom Okresného súdu Košice I došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov.

Vec po právnej stránke nie je zložitá. Je však náročná po stránke skutkovej. V konaní vystupuje na strane žalobcu mnoho subjektov, ktorí v priebehu konania zomreli a súd musel zisťovať okruh právnych nástupcov. Na zistenie skutkového stavu bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Tieto skutočnosti mali za následok predĺženie konania.

Dňa 11. 8. 2008 súd vo veci meritórne rozhodol. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Netrváme na ústnom pojednávaní ohľadom predmetnej sťažnosti.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„Vo   veci   ústavnej   sťažnosti   T...   Vám   oznamujeme,   že   sme   vzali   na   vedomie vyjadrenie predsedu Okresného súdu Košice I. Zároveň Vám oznamujeme, že na ústnom prejednaní veci netrváme.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 15 C 820/1994:

- 13.   október   1994   –   žalobou   podanou   okresnému   súdu   sa   žalobcovia   domáhali,   aby sťažovateľka odstránila stavbu (tenisový areál) v jej vlastníctve, ktorú postavila bez súhlasu žalobcov   na   ich   parcele,   ktorá   síce   bola   vyvlastnená,   avšak   podľa   žalobcov   bolo vyvlastňovacie rozhodnutie „nulitné“,

- 4. apríl 1995 – okresný súd vyzval žalobcov, aby zaplatili súdny poplatok za žalobu, a sťažovateľku vyzval, aby sa vyjadrila k žalobe,

- 24. apríl 1995 – žalobcovia žiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 25. apríl 1995 – sťažovateľka sa vyjadrila k žalobe,

- 12. február 1997 – žalobcovia podaním navrhovali, aby na strane žalovanej sťažovateľky vstúpilo do konania Mesto K. ako ďalší žalovaný, a tiež navrhli alternatívny žalobný petit, t. j. aby v prípade, keď nebude možné odstrániť neoprávnenú stavbu, okresný súd nariadil k stavbe vecné bremeno na parcelu vo vlastníctve žalobcov,

- 27. júl 2000 – okresný súd uznesením pripustil, aby na strane žalovanej sťažovateľky pristúpilo do konania M. ako ďalší žalovaný (ďalej len „žalovaný v 2. rade“), a zároveň nariadil pojednávanie na 8. november 2000,

- 25. september 2000 – žalovaný v 2. rade sa vyjadril k žalobe,

- 17. október 2000 – okresný súd zmenil termín nariadeného pojednávania z 8. novembra 2000 na 17. január 2001,

- 26.   október   2000   –   žalobcovia   predložili   vyplnené   potvrdenia   o svojich   osobných, zárobkových a majetkových pomeroch,

- 17. január 2001 – pojednávanie, na ktorom bolo oznámené, že žalobkyňa v 1. rade zomrela 22. februára 1997, bolo po vypočutí prítomných účastníkov odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania (vyžiadanie dedičským spisov),

- 9. február 2001 – žalobcovia zaslali okresnému súdu kópiu osvedčenia o dedičstve sp. zn. 23 D 188/97, z ktorého vyplýva, že dedičmi žalobkyne v 1. rade sú žalobcovia v 2. a 3. rade,

- 26. jún 2003 – okresný súd vyžiadal od príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru (ďalej len „okresný úrad“) zapožičanie vyvlastňovacieho spisu týkajúceho sa vyvlastnenia parcely vo vlastníctve žalobcov,

- 30. jún 2003 – okresný súd uznesením priznal žalobcovi v 3. rade oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 23. júl 2003 – okresný úrad oznámil okresnému súdu, že vyvlastňovací spis sa v jeho archíve nenachádza,

- 7. august 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 16. október 2003,

- 2. september 2003 – okresný súd uznesením priznal žalobkyni v 2. rade oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 16. október 2003 – pojednávanie bolo po vypočutí právnych zástupcov účastníkov konania odročené na neurčito z dôvodu opravy žalobného petitu v súlade so závermi, ktoré vyplynuli z pojednávania,

- 26. november 2003 – žalobcovia sa vyjadrili k sporu,

- 6. február 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 20. apríl 2004,

- 13. apríl 2004 – sťažovateľka predložila listinné dôkazy,

- 20.   apríl   2004   –   okresný   súd   po   vypočutí   právnych   zástupcov   účastníkov   konania (sťažovateľka ani jej právny zástupca neboli prítomní) odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu,   aby   žalobcovia   predložili   návrh   v súvislosti   so   vstupom   nového   subjektu   do konania namiesto sťažovateľky a tiež otázky pre znalca,

- 27. apríl 2004 – žalobcovia sa vyjadrili k sporu a súčasne predložili návrh „na pristúpenie ďalšieho účastníka“ do konania a otázky pre znalca,

- 17. jún 2004 – okresný súd uznesením pripustil do konania T., s. r. o. (ďalej len „žalovaný v 3. rade“),

- 27. september 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 23. november 2004,

- 22. október 2004 – okresný súd žiadal od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) informácie o štátnom orgáne, ktorý mal oprávnenie v rozhodnom období rozhodovať o vyvlastnení,

- 8. november 2004 – ministerstvo vnútra odpovedalo na výzvu okresného súdu,

- 23.   november   2004   –   po   vypočutí   účastníkov   konania   bolo   pojednávanie   z dôvodu ďalšieho   dokazovania   odročené   na   neurčito,   súčasne   okresný   súd   vyzval   príslušný katastrálny   úrad,   Ministerstvo   výstavby   a regionálneho   rozvoja   (ďalej   len   „ministerstvo výstavby“) a Štátny archív v K. (ďalej len „archív“) na poskytnutie informácií súvisiacich so sporom,

- 24. november 2004 – ministerstvo výstavby odpovedalo na výzvu okresného súdu,

- 26. november 2004 – archív odpovedal na výzvu okresného súdu,

- 7. december 2004 – katastrálny úrad odpovedal na výzvu okresného súdu,

- 14. december 2004 – žalobcovia sa vyjadrili k sporu,

- 22. júl 2005 – okresný súd uznesením pripojil skúmané konanie (spolu s ďalšími troma) ku konaniu   vedenému   pod   sp.   zn.   15   C   289/1994   z dôvodu   znaleckého   dokazovania znalcom z odboru geodézie a kartografie (Ing. H.) s tým, že počas znaleckého dokazovania budú všetky spojené konania vedené pod spoločnou sp. zn. 15 C 289/1994, a znalcovi určil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 30. septembra 2005,

- 27.   september   2005   –   súdny   znalec   osobne   na   okresnom   súde   prevzal   spisy   na vypracovanie znaleckého posudku,

- 25.   október   2005   –   okresný   súd   uznesením   predĺžil   súdnemu   znalcovi   lehotu   na vypracovanie znaleckého posudku o 60 dní,

- 2. január 2006 – súdny znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok,

- 25. máj 2006 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie súdnou znalkyňou z odboru oceňovania nehnuteľností (Ing. L.), ktorej nariadil, aby do 40 dní vypracovala znalecký posudok ocenenia „vecného bremena, ktoré v spojenom konaní žalobcovia žiadajú zriadiť k jednotlivým častiam nehnuteľností“ (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27. júla 2006),

- 2. august 2006 – žalobcovia predložili znalecký posudok týkajúci sa ocenenia vecného bremena, ktorý bol vypracovaný na účely iného súdneho sporu,

- 18. august 2006 – okresný súd vyzval súdnu znalkyňu, aby sa dostavila na okresný súd prevziať súdne spisy pre potreby spracovania znaleckého posudku,

- 7. september 2006 – súdna znalkyňa si osobne na okresnom súde prevzala spisy,

- 9.   október   2006   –   súdna   znalkyňa   predložila   okresnému   súdu   vypracovaný   znalecký posudok,

- 15. november 2006 – sťažovateľka sa negatívne vyjadrila k znaleckému posudku Ing. L.,

- 5. apríl 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie pod pôvodnou spisovou značkou na 3. máj 2007,

- 19. apríl 2007 – žalobcovia sa vyjadrili k sporu,

- 30. apríl 2007 – žalovaný v 2. rade sa vyjadril k sporu,

- 3. máj 2007 – pojednávanie bolo po oboznámení sa s obsahom spisu bez uvedenia dôvodu odročené na neurčito,

- 1. február 2008 – žalobcovia sa vyjadrili k sporu, pričom súčasne upravili petit tak, že žiadali iba zriadenie vecného bremena a zaplatenie dlžnej čiastky za jeho zriadenie (od podania žaloby),

- 18. jún 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 8. júl 2008,

- 4.   júl   2008   –   právny   zástupca   žalovaného   v 3.   rade   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaní,

- 8. júl 2008 – z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na 11. august 2008,

- 11. august 2008 – okresný súd na pojednávaní uznesením pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle podania žalobcov z 1. februára 2008 a následne vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu   na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 820/1994 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd sa stotožňuje so stanoviskom okresného súdu, že „Vec po právnej stránke nie je zložitá“, avšak pokiaľ ide o otázku skutkovej   zložitosti,   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   vzhľadom   na   nutnosť   nariadenia znaleckého dokazovania a na vstupovanie nových účastníkov do konania možno považovať konanie   za   fakticky   zložitejšie.   Na   faktickú   zložitosť   konania   poukázal   vo   svojom stanovisku   aj   okresný   súd,   aj   keď   nemožno   súhlasiť   s jeho   názorom,   že   k predĺženiu konania prispelo to, že v priebehu konania došlo k úmrtiu viacerých osôb na strane žalobcov „a súd musel zisťovať okruh právnych nástupcov “, pretože podľa zistenia ústavného súdu v skúmanom konaní došlo iba k úmrtiu pôvodnej žalobkyne v 1. rade, o čom okresný súd získal vedomosť (na pojednávaní 17. januára 2001) až po viacročnej (bod 3) nečinnosti. Súčasne   ústavný   súd   dodáva,   že   samotná   skutková   zložitosť veci   nemôže   ospravedlniť doterajšiu   celkovú   dĺžku   konania (viac ako   13   rokov   a 9   mesiacov)   a   úplnú   nečinnosť okresného súdu v trvaní viac ako 9 rokov a 9 mesiacov.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   (v   procesnom postavení   žalovanej),   ústavný   súd nezistil   takú   závažnú skutočnosť,   ktorá   by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov   došlo v skúmanom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti zistil, že postup okresného súdu bol opakovane poznačený dlhodobými a neodôvodnenými prieťahmi, a to v čase od 25. apríla 1995, keď sa sťažovateľka vyjadrila k žalobe, do 27. júla 2000, keď okresný súd nariadil pojednávanie, t. j. okresný súd bol absolútne nečinný viac ako päť rokov a tri mesiace. Ďalšie obdobie nečinnosti v trvaní viac ako dva roky a štyri mesiace v postupe okresného súdu ústavný súd zistil v čase od 9. februára 2001, keď bola okresnému súdu predložená kópia osvedčenia o dedičstve po zomrelej žalobkyni v 1. rade, do 26. júna 2003, keď si okresný súd vyžiadal vyvlastňovací spis. Okresný súd bol nečinný viac ako sedem mesiacov aj v období od 7. decembra 2004, keď boli okresnému súdu doručené   všetky   odpovede   na   jeho   výzvy   od   štátnych   orgánov,   do   22.   júla 2005,   keď okresný   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie.   Okresný   súd   bol   nečinný   aj   v období   od 9. októbra 2006, keď bol okresnému súdu predložený znalecký posudok, do 5. apríla 2007, keď okresný súd nariadil pojednávanie, t. j. takmer šesť mesiacov, a napokon podľa zistenia ústavného súdu bol okresný súd nečinný viac ako jeden rok a jeden mesiac aj v období od 3. mája 2007, keď bez uvedenia dôvodu odročil pojednávanie na neurčito, do 18. júna 2008, keď nariadil pojednávanie.

Nie   zanedbateľnou   skutočnosťou   je   aj   neefektívna   činnosť   okresného   súd,   keď napr. o žiadosti žalobcov o oslobodenie od súdnych poplatkov z 24. apríla 1995 rozhodol až po viac ako ôsmich rokoch (30. júna 2003 a 2. septembra 2003).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom v trvaní viac ako deväť rokov a deväť mesiacov, čím došlo aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   zaručeného   v   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   na prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Vzhľadom na to, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 820/1994 už meritórne rozhodol rozsudkom z 11. augusta 2008, ústavný súd dospel k záveru, že právna neistota sťažovateľky bola týmto postupom okresného súdu odstránená, a nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 200 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom dlhodobú   a neodôvodnenú   nečinnosť   okresného   súdu,   považuje   za   primerané   v   sume 80 000 Sk tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich náhradu v sume 6 732 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov konania za   tri   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v roku   2008   (prevzatie   a príprava   zastúpenia, podanie ústavnému súdu a vyjadrenie) v sume 10 101 Sk vrátane režijného paušálu.

Vzhľadom na to, že právny zástupca si uplatnil úhradu trov len vo výške 6 732 Sk, ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov len vo výške uplatneného nároku tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008