znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 341/2011-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6.   júla   2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. S., B., zastúpeného advokátkou JUDr. H. H., Advokátska   kancelária,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   súdnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu v Trnave č. k. 21 Cob 454/2010-27 z 2. mája 2011 a rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 22 Cb 144/2005-236 z 21. mája 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. S. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna 2011 doručená sťažnosť JUDr. M. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k 21 Cob 454/2010-27 z 2. mája 2011 a rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. 22 Cb 144/2005-236 z 21. mája 2010.

Zo sťažnosti vyplýva:«Žalobou zo dňa 28.12.2005 sa sťažovateľ domáhal rozhodnutia, aby bol žalovaný A., s. r. o. zaviazaný na povinnosť vymeniť vadný osobný automobil..., ŠPZ..., č. motora..., č. karosérie... za nové, bezvadové vozidlo zhodné s pôvodným vozidlom a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca   po   kúpe   reklamoval   rôzne   vady   vozidla   a žiadal   o ich   odstránenie opakovane. Vadu vozidla „obitie karosérie vozidla spôsobenú odhadzovaním kamienkov počas jazdy“ odporca odmietol uznať ako reklamáciu, lebo na takéto poškodenie sa záruka na   karosériu   vozidla   nevzťahuje.   Poškodenie   karosérie   predstavuje   približne   40   % a prejavovala sa najmä na obojstranne predných a zadných dverách vozidla.

Vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania považoval sťažovateľ vady vozidla za natoľko   závažné,   že   vzhľadom   na   ich   príčinu   vzniku   a opakovateľnosť   ich   považuje   za neodstrániteľné, preto je požiadavka na odstránenie vád tovaru formou výmeny vadného tovaru za bezchybný opodstatnená....

Rozsudkom   zo   dňa   21.05.2010   sp.   zn.   22Cb   144/2005-236   súd   rozhodol   tak,   že žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania a právneho zastúpenia odporcu vo výške 319,97 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Proti   uvedenému   rozsudku   podal   sťažovateľ   odvolanie   z dôvodu,   že   súd   prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec.

Odvolací súd vec prejednal a o odvolaní rozhodol rozsudkom č. k. 21 Cob/454/2010- 275 zo dňa 22.03.2011 bez nariadenia pojednávania keď zistil, že odvolanie nie je dôvodné, čím sa stal prvostupňový rozsudok dňom 02.05.2011 právoplatným....

... odvolací súd poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nemožno mať za to, že by zo strany žalovaného bola zmluva porušená podstatným spôsobom, pretože predmetná   právna   úprava   (§345   Obch.   zák.)   za   podstatné   porušenie   považuje   také porušenie, pri ktorom zmluvná strana vedela už v čase uzavretia zmluvy, že druhá strana nebude mať pri omeškaní záujem na plnení zmluvy. Podstatné porušenie je konštruované na objektívnom princípe a za podstatné porušenie zákon považuje aj také porušenie, o ktorom v čase   uzavretia   zmluvy   bolo   rozumné   predvídať   s prihliadnutím   na   účel   zmluvy,   ktorý vyplýva   i z jej   obsahu   alebo   okolností,   za   ktorých   bola   zmluva   uzatvorená,   že   zmluvná strana,   ktorej   práva   budú   porušované,   nebude   mať   záujem   na   plnení   povinnosti   pri omeškaní.   Leasingová   spoločnosť   a následne   žalobca   kupovali   vozidlo   už   používané, jazdené,   teda   s vedomím,   že   bolo   používané.   Rovnako   bolo   preukázané,   že   vady,   ktoré žalobca považuje za dôvod na výmenu zakúpeného tovaru – vozidla sú opraviteľné, ktorých opravy sa žalobca aj domáhal. Ale ani v prípade, že by žalovaný neprejavil vôľu vady v primeranej lehote odstrániť, nevzniká žalobcovi právo na výmenu veci, môže od zmluvy odstúpiť   alebo   požadovať   primeranú   zľavu   z kúpnej   ceny,   čo   platí   iba   pri   podstatnom porušení zmluvy. Nároky, ktoré si uplatňuje žaloba sa spájajú s plnením, ktoré má povahu nepodstatného   porušenia   zmluvy,   mohol   si   uplatňovať   buď   zľavu   z kúpnej   ceny   alebo odstúpiť od zmluvy, čím mu je dané právo zmeny pôvodne zvoleného nároku na odstránenie vád, ktorá je podmiená neodstránením vád v primeranej lehote. Postupné poškodzovanie laku   vozidla,   ktoré   je   spôsobe   chýbajúcimi   ochrannými   prvkami,   ktoré   by   zamedzovali takémuto poškodzovaniu a ktoré je možné odstrániť opravou....

Odvolací   súd   arbitrárne   rozhodol   o návrhu   sťažovateľa   tým,   že   svoje   skutkové zistenia a právne závery riadne neodôvodnil. Odvolací súd sa obmedzil vo svojich záveroch na konštalácie výsledkov jeho hodnotenia bez logického vysvetlenia zistených skutočností s použitím   súvisiacich   právnych   ustanovení.   Rozhodnutie   okresného   súdu   je   tak nepresvedčivé a popiera základné princípy spravodlivého procesu, ktorého výsledkom je predvídateľné rozhodnutie pre účastníkov konania.

Odvolací súd potvrdil v celom rozsahu rozsudok prvostupňového súdu a stotožnil sa aj s jeho odôvodnením.

Odvolací súd konal týmto spôsobom vadne a osvojil si nesprávne právne posúdenie veci nezistil riadne skutkový stav uskutočnené okresným súdom pre nasledovné skutočnosti, ktoré boli bližšie zdôvodnené v podanom odvolaní....

Prvostupňový   ani   odvolací   súd   sa   podľa   názoru   odvolateľa   žiadnym   spôsobom nevysporiadal   s výsledkami   dokazovania,   ktoré   vyplývajú   zo   záverov   znaleckého dokazovania   vykonaného   nariadeného   súdom   vyplývajúcich   zo   znaleckého   posudku vypracovaného   znaleckou   organizáciou   E.,   s.   r.   o.,   týkajúceho   sa   uplatneného   nároku navrhovateľa.»

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal tento nález: „1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom   Krajského   súdu   v Trnave   č.   k.   21Cob/454/2010-27   zo   dňa   02.05.2011   a aj rozsudkom   prvostupňového   súdu   Okresný   súd   Trnava,   zo   dňa   21.05.2010,   č.   k. 22Cb/144/2005-236 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/454/2010-27 zo dňa 02.05.2011 a rozsudok Okresného súdu Trnava, zo dňa 21.05.2010 č. k. 22Cb/144/2005-236 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2.   Krajského   súdu   v Trnave   č.   k.   21Cob/454/2010-27   zo   dňa   02.05.2011   a aj rozsudkom   prvostupňového   súdu   Okresný   súd   Trnava,   zo   dňa   21.05.2010,   č.   k. 22Cb/144/2005-236

3. Krajský spd Trnava je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky   o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom prípade sťažovateľ, ako sám uviedol v podanej sťažnosti, podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podaním z 18. mája 2011 podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   prípade   podania   mimoriadneho   opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (mutatis mutandis I. ÚS 169/09, I. ÚS 184/09).

Keďže   sťažovateľ   podal   proti   rozsudku   krajského   súdu   dovolanie,   právomoc poskytnúť   ochranu   označeným   právam   v   tomto   štádiu   má   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júla 2011