znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 341/08-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   decembra   2008 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   T.,   K.,   zastúpenej advokátom   JUDr.   M.   V.,   K., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 15 C 252/1994 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   T.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote   zaručené v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Košice I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 15   C   252/1994 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Košice   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   252/1994 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. T.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   T.   p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   6   732   Sk   (slovom šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských korún), ktorú je Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jej   právneho   zástupcu JUDr.   M.   V.,   K.,   do dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 341/08-11   z 18.   septembra   2008   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť T. K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 252/1994.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   v konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 15 C 252/1994 sa žalobcovia domáhajú proti sťažovateľke odstránenia neoprávnenej stavby. Podľa   tvrdení   sťažovateľky   okresný   súd   koná   v predmetnej   veci   so   zbytočnými a neodôvodnenými   prieťahmi,   čím   sa   predlžuje   stav   jej   právnej   neistoty   a odďaľuje   sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«…   sťažovateľ   sa   domnieva,   že   prieťahy vznikli   v   dôsledku   postupu   okresného (predtým obvodného) súdu v tejto veci. Okresný súd vo veci v dlhšom časovom úseku, a to vykonania jednoduchého úkonu, a to zaslania výzvy žalovanému dňa 19. 07. 1994 do dňa 24. 08. 2000, kedy súd dožiadal Okresný úrad K., t. j. takmer 6 rokov nevykonal žiaden úkon   vo   veci.   Okresný   súd   v   tomto   období   svojím   postupom   v   konaní,   teda   svojou absolútnou nečinnosťou porušil základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ako aj právo na prejednanie veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru.   Uvedená   nečinnosť   nie   je   ničím ospravedlniteľná, pretože počas takmer 6 rokov okresný súd nevykonal žiaden úkon vo veci, a teda postup súdu v tomto období nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ   v   tejto   etape   súdneho   konania   nachádzal,   čo   je   základným   účelom   práva zaručeného v cit. článku ústavy resp. dohovoru (I. ÚS 186/04).

V   ďalšom   časovom   období,   t. j.   od   24. 08. 2000   až   do   uskutočnenia   prvého pojednávania vo veci dňa 02. 10. 2002 sa súd nevyhol nečinnostiam a konal neefektívne, keď po vykonaní jednoduchého úkonu vo veci dňa 17. 10. 2000, bez toho, aby súdu bránila zákonná   prekážka,   opäť   konal   v   časovom   odstupe   až   takmer   dvoch   rokov,   keď   dňa 23. 08. 2002, dňa 12. 09. 2002 a dňa 07. 11. 2002 vykonal ďalšie jednoduché úkony vo veci. Sťažovateľ   sa   domnieva,   že   vo   vyššie   uvedených   prípadoch   jednotlivo,   ako   aj v priebehu súdneho konania ako celku došlo zo strany príslušného súdu k nedôvodným prieťahom, pričom tieto prieťahy sú takej intenzity, závažnosti a rozsahu, že ich nemožno kvalifikovať inak ako „zbytočné prieťahy“, ktorými došlo postupom zo strany Okresného súdu Košice I k porušeniu základného práva sťažovateľa upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1.   Základné   právo   T.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej   lehote   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 252/1994 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 252/1994 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk (slovom: dvestotisíc slovenských korún), ktorú mu je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. T. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 6.732,- Sk (za dva úkony právnej služby á 3.176,- Sk + 190,- Sk paušál), ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. M. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV/282/2008 z 24. októbra 2008 a právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu   listom zo 4. novembra 2008.

2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol: „Pri posudzovaní otázky, či v tomto súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom poukazujem na Nálezy Ústavného súdu SR, ktoré už v tejto veci boli vydané (III. ÚS 298/07- 38, IV. ÚS 319/07-25, II. ÚS 107/08-11, II. ÚS 222/07-40 a ďalšie) a v ktorých Ústavný súd SR dospel k záveru, že doterajším postupom Okresného súdu Košice I došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov.

Vec po právnej stránke nie je zložitá. Je však náročná po stránke skutkovej. V konaní vystupuje na strane žalobcu mnoho subjektov, ktorí v priebehu konania zomreli a súd musel zisťovať okruh právnych nástupcov. Na zistenie skutkového stavu bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Tieto skutočnosti mali za následok predĺženie konania....

Netrváme na ústnom pojednávaní ohľadom predmetnej sťažnosti.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„Vo   veci   ústavnej   sťažnosti   T.  ...   Vám   oznamujeme,   že   sme   vzali   na   vedomie vyjadrenie predsedu Okresného súdu Košice I. Zároveň Vám oznamujeme, že na ústnom prejednaní veci netrváme.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 15 C 252/1994:

- 10.   máj   1994   –   žalobou   podanou   okresnému   súdu   sa   žalobkyňa   domáhala,   aby sťažovateľka odstránila neoprávnenú stavbu (tenisový areál) v jej vlastníctve z dôvodu, že bola postavená na parcele patriacej žalobkyni, pretože vyvlastňovacie rozhodnutie týkajúce sa tejto parcely bolo vydané na matku žalobkyne v čase, keď už nežila,

- 12. júl 1994 – okresný súd zaslal žalobu na vyjadrenie sťažovateľke a žalobkyňu vyzval, aby predložila vyplnené tlačivo o svojich osobných a zárobkových pomeroch,

- 27. júl 1994 – žalobkyňa zaslala vyplnené tlačivo o svojich zárobkových pomeroch,

- 1. august 1994 – sťažovateľka sa vyjadrila k žalobe,

- 7. september 2000 – okresný súd nariadil pojednávanie na 8. november 2000 a súčasne vyzval príslušný okresný úrad, katastrálny odbor (ďalej len „okresný úrad“), aby zaslal identifikáciu a list vlastníctva k spornej nehnuteľnosti (predvolanie sa žalobkyni nepodarilo doručiť a zásielka bola vrátená okresnému súdu s poznámkou „adresát zomrel“),

- 3. október 2000 – okresný úrad zaslal požadované listiny,

- 17.   október   2000   –   okresný   súd   zrušil   nariadený   termín   pojednávania   a pojednávanie odročil na neurčito,   súčasne vyzval právneho zástupcu žalobkyne, aby oznámil spisovú značku dedičského konania po žalobkyni, resp. dátum jej úmrtia,

- 21. december 2000 – právny zástupca žalobkyne oznámil, že žalobkyňa zomrela 4. októbra 1995 a že jej dedičkou je dcéra C. K.,

- 24. január 2002 – okresný súd vyžiadal dedičský spis po žalobkyni sp. zn. 34 D 749/95,

- 15.   február 2002   – okresný   súd   z dedičského   spisu   sp.   zn.   34 D   749/95 zistil,   že   jej dedičmi sú 1. C. K. (dcéra), 2. S. K. (syn), 3. Ing. M. Š., 4. M. K. (syn) a 5. J. N., pričom zistil,   že   sporná   parcela   nebola   v dedičskom   konaní   prejednaná,   a súčasne   okresný   súd vyzval dedičov žalobkyne, aby oznámili, či na žalobe trvajú,

- 7. marec 2002 – dedičia žalobkyne (ďalej len „žalobcovia“) oznámili, že na žalobe trvajú,

- 30. júl 2002 – okresný sú nariadil pojednávanie na 2. október 2002,

- 2. október 2002 – na pojednávaní, na ktorom boli prítomní všetci žalobcovia a právny zástupca   sťažovateľky,   okresný   súd   vypočul   žalobcu   vo 4.   rade   a právneho   zástupcu sťažovateľky,   ktorý   namietal   nedostatok   pasívnej   legitimácie   na   strane   sťažovateľky z dôvodu, že vlastníkom parcely, na ktorej stavba stojí, nie je sťažovateľka, ale Mesto K. (ďalej len „žalovaný v 2. rade“), a z dôvodu vypracovania uznesenia „o pristúpení ďalšieho účastníka   do   konania“ bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   (uznesenie   bolo vypracované 2. októbra 2002),

- 8. október 2002 – okresný súd zaslal žalovanému v 2. rade žalobu na vyjadrenie,

- 6. november 2002 – žalovaný v 2. rade sa vyjadril k žalobe,

- 18. december 2002 – okresný súd zaslal vyjadrenie žalovaného v 2. rade na vedomie žalobcom,

- 28. júl 2003 – okresný súd vyzval právneho zástupcu pôvodnej žalobkyne, aby oznámil, či zastupuje   aj   jej   dedičov,   t. j.   žalobcov   (právny   zástupca   už   7.   októbra   2002   oznámil okresnému súdu, že ich nezastupuje – č. l. 28, pozn.), a súčasne si okresný súd vyžiadal vyvlastňovací spis týkajúci sa parcely, na ktorej stála sporná stavba,

- 21. august 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 21. október 2003,

- 23.   september   2003   –   okresný   súd   urgoval   odpoveď   právneho   zástupcu   pôvodnej žalobkyne na výzvu z 28. júla 2003 a žalobcov vyzval, aby spoločne a nerozdielne zaplatili súdny poplatok za podanú žalobu,

- 24. september 2003 – právny zástupca pôvodnej žalobkyne oznámil, že dedičia pôvodnej žalobkyne mu plnú moc na zastupovanie v konaní neudelili,

- 1. október 2003 – žalobcovia zaplatili súdny poplatok,

- 14. október 2003 – sťažovateľka zaslala okresnému súdu „vyjadrenie k žalobe“,

- 21. október 2003 – pojednávanie bolo na žiadosť žalobcov odročené na 11. december 2003, pretože si chceli ustanoviť právneho zástupcu,

- 11.   december   2003   –   okresný   súd   po   vypočutí   účastníkov   a ich   právnych   zástupcov uznesením pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalobcovia sa domáhajú určenia, že parcely, na ktorých stojí neoprávnená stavba, patria do dedičstva po pôvodnej žalobkyni, a súčasne   žiadajú   odstránenie   neoprávnenej   stavby,   a   napokon   pojednávanie   odročil   na 26. február 2004,

- 26.   január 2004   –   okresný   súd   urgoval   právneho   zástupcu   žalobcov,   tak   ako   sa   sám zaviazal na pojednávaní 11. decembra 2003,

- 17. február 2004 – právny zástupca žalobcov zaslal listinné dôkazy,

- 26. február 2004 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov a svedkyne odročené na 15. apríl   2004   z dôvodu,   že   právny   zástupca   žalobcov   požiadal   o možnosť   nahliadnutia a naštudovania pripojeného spisu sp. zn. 15 C 251/94 v obdobnej veci,

- 13. apríl 2004 – právny zástupca sťažovateľky predložil listinné dôkazy,

- 15. apríl 2004 – pojednávanie bolo na žiadosť právneho zástupcu žalobcov odročené na neurčito   s tým,   že   vzhľadom   na   nové   skutočnosti,   ktoré   vyplynuli   zo   spisu   sp.   zn. 15 C 251/94, urobí procesné návrhy týkajúce sa ďalšieho navrhovaného postupu,

- 8. júl 2004 – okresný súd urgoval právneho zástupcu žalobcov v súvislosti s jeho návrhmi na ďalší procesný postup vo veci,

- 20. júl 2004 – právny zástupca žalobcov oznámil, že nie je schopný predložiť žiadne ďalšie procesné návrhy, pretože sťažovateľka mu nepostúpila listiny, k čomu sa zaviazala na poslednom pojednávaní, preto žalobcovia opätovne oslovia sťažovateľku,

- 11. november 2004 – okresný súd uznesením č. k. 15 C 289/94-150 pripojil   konanie vedené pod sp. zn. 15 C 252/94 spolu s ďalšími deviatimi konaniami ku konaniu vedenému pod sp. zn. 15 C 289/94 a spojil ich do jedného spoločného z dôvodu vykonania znaleckého dokazovania s tým, že počas znaleckého dokazovania bude spoločné konanie vedené pod sp.   zn.   15   C   289/94,   a súčasne   týmto   uznesením   ustanovil   súdneho   znalca   z odboru geodézie   a kartografie   (Ing.   M.   H.)   na   vypracovanie   znaleckého   posudku   (identifikácia parciel),

- 23. november 2004 – okresný súd žiadal okresný úrad, aby oznámil, či mu bolo doručené rozhodnutie o vyvlastnení sporného pozemku (rozhodnutie Obvodného národného výboru K. I č. 5882/83/84-GO z 20. februára 1984),

- 7. december 2004 – okresný úrad oznámil okresnému súdu, že právoplatné vyvlastňovacie rozhodnutie bolo zaevidované do katastra nehnuteľností 27. mája 1985,

- 5. apríl 2005 – zákonná sudkyňa okresného súdu dala kancelárii pokyn, aby boli spisy spojených konaní (10 spisov) zaslané ustanovenému súdnemu znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku,

- 7. apríl 2005 – okresný súd telefonicky vyzval súdneho znalca, aby sa dostavil a prevzal si súdne spisy,

- 11. apríl 2005 – súdny znalec (Ing. H.) osobne na okresnom súde prevzal spis sp. zn. 15 C 289/94   (spolu   s 10-timi   pripojenými   spismi)   na   účely   vypracovania   znaleckého posudku,

- 4. júl 2005 – okresný súd telefonicky zisťoval stav spracovania znaleckého posudku - súdny znalec oznámil, že v najbližších dňoch požiada o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku,

- 7. júl 2005 – súdny znalec žiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku do „septembra 2005“,

- 22.   júl   2005   –   okresný   súd   uznesením   pripojil   ku   konaniu   vedenému   pod   sp.   zn. 15 C 289/94   ďalšie   štyri   konania   na   účely   znaleckého   dokazovania   a súčasne   predĺžil súdnemu znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 30. septembra 2005,

- 27.   september   2005   –   súdny   znalec   osobne   na   okresnom   súde   prevzal   spisy   ďalších štyroch konaní (pripojených 22. júla 2005) na účely vypracovania znaleckého posudku,

- 25.   október   2005   –   okresný   súd   uznesením   predĺžil   súdnemu   znalcovi   lehotu   na vypracovanie znaleckého posudku o 60 dní,

- 2. január 2006 – súdny znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok,

- 25. máj 2006 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie súdnou znalkyňou z odboru oceňovania nehnuteľností (Ing. L.), ktorej nariadil,   aby do 40 dní vypracovala znalecký posudok ocenenia „vecného bremena, ktoré v spojenom konaní žalobcovia žiadajú zriadiť k jednotlivým častiam nehnuteľností“ (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27. júla 2006),

- 18. august 2006 – okresný súd vyzval súdnu znalkyňu, aby sa dostavila na okresný súd prevziať súdne spisy pre potreby spracovania znaleckého posudku,

- 7. september 2006 – súdna znalkyňa si osobne na okresnom súde prevzala spisy,

- 9.   október   2006   –   súdna   znalkyňa   predložila   okresnému   súdu   vypracovaný   znalecký posudok,

- 5.   apríl   2007   –   okresný   súd   pod   pôvodnou   sp.   zn.   15   C   252/94   nariadil   vo   veci pojednávanie na 3. máj 2007,

- 27. apríl 2007 – žalovaný sa vyjadril k sporu,

- 3. máj 2007 – po vypočutí právnych zástupcov účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito bez uvedenia dôvodu,

- 22. november 2007 – súdny znalec (Ing. H.) predložil doplnenie k znaleckému posudku, ktorého súčasťou bol geometrický plán,

- 24. jún 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 14. august 2008,

- 10. júl 2008 – okresný súd zrušil bez uvedenia dôvodu nariadený termín pojednávania a nový termín nariadil na 11. august 2008,

- 11.   august   2008   –   po   vypočutí   účastníkov   bolo   pojednávanie   z dôvodu   ďalšieho dokazovania odročené na 16. október 2008,

- 29. september 2008 – okresný súd žiadal Pozemkový úrad K. (ďalej len „pozemkový úrad“) o vyjadrenie k veci,

- 10. október 2008 – pozemkový úrad sa vyjadril k sporu,

- 16. október 2008 – po vypočutí právnych zástupcov účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na 4. november 2008,

- 23. október 2008 – okresný súd žiadal od pozemkového úradu zapožičanie súvisiaceho spisu,

- 28. október 2008 – okresnému súdu bol zapožičaný spis od pozemkového úradu,

- 3. november 2008 – žalobcovia žiadali, aby do konania namiesto sťažovateľky vstúpila nová   vlastníčka   spornej   stavby,   a to   T.,   s.   r.   o.,   a súčasne   právny   zástupca   žalobcov ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie konaní,

- 4. november 2008 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že namiesto   sťažovateľky   vstupuje   do   konania   nový   žalovaný,   následne   vypočul   súdneho znalca a z dôvodu doplnenia znaleckého dokazovania pojednávanie odročil na neurčito.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu   na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 252/1994 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd sa stotožňuje so stanoviskom okresného súdu, že „Vec po právnej stránke nie je zložitá“, avšak pokiaľ ide o otázku skutkovej   zložitosti,   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   vzhľadom   na   nutnosť   nariadenia znaleckého dokazovania a na vstupovanie nových účastníkov do konania možno považovať konanie   za   fakticky   zložitejšie.   Na   faktickú   zložitosť   konania   poukázal   vo   svojom stanovisku   aj   okresný   súd,   aj   keď   nemožno   súhlasiť   s jeho   názorom,   že   k predĺženiu konania prispelo to, že v priebehu konania došlo k úmrtiu viacerých osôb na strane žalobcov „a súd musel zisťovať okruh právnych nástupcov “, pretože podľa zistenia ústavného súdu v skúmanom konaní došlo iba k úmrtiu pôvodnej žalobkyne, a to až po viacročnej (bod 3) nečinnosti okresného súdu. Súčasne ústavný súd dodáva, že samotná skutková zložitosť veci   nemôže   ospravedlniť   doterajšiu   celkovú   dĺžku   konania   (viac   ako   14   rokov   a 6 mesiacov) a úplnú nečinnosť okresného súdu v trvaní viac ako 10 rokov.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   (v   procesnom postavení   žalovanej),   ústavný   súd nezistil   takú   závažnú skutočnosť,   ktorá   by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov   došlo v skúmanom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti zistil, že postup okresného súdu bol poznačený dlhodobými a neodôvodnenými prieťahmi, a to v čase od 1. augusta 1994, keď sa sťažovateľka vyjadrila k žalobe, do 7. septembra 2000, keď okresný súd nariadil pojednávanie, t. j. okresný súd bol absolútne nečinný viac ako šesť rokov a jeden mesiac. Ďalšie obdobie nečinnosti v trvaní viac ako jeden rok a jeden mesiac v postupe okresného súdu ústavný súd zistil v čase od 21. decembra 2000, keď bolo okresnému súdu oznámené, kedy zomrela pôvodná žalobkyňa, do 24. januára 2002, keď okresný súd vyžiadal dedičský spis pôvodnej žalobkyne. Okresný súd bol nečinný viac ako sedem mesiacov aj v období od 18. decembra 2002, keď okresný súd zaslal vyjadrenie žalovaného na vedomie žalobcom, do 28. júla 2003, keď okresný súd vyžiadal súvisiaci vyvlastňovací spis týkajúci sa parcely, na ktorej mala byť postavená neoprávnená stavba. Za obdobie nečinnosti v predmetnej veci považoval ústavný súd aj obdobie od 2. januára 2006, keď súdny znalec (Ing. H.) predložil vypracovaný znalecký posudok, do 5. apríla 2007, keď okresný súd nariadil vo veci pojednávanie (t. j. viac ako jeden rok a tri mesiace), pretože v tomto období síce prebiehalo v poradí druhé znalecké dokazovanie (nariadené v rámci spojeného   konania   25.   mája   2006)   týkajúce   sa   ocenenia „vecného   bremena   k sporným nehnuteľnostiam“, avšak v skúmanom konaní podľa zistenia ústavného súdu žalobcovia nežiadali   zriadiť   vecné   bremeno   k sporným   nehnuteľnostiam,   ale   na   základe   okresným súdom   pripustenej   zmeny   žalobného   petitu   11.   decembra   2003   žalobcovia   žiadali,   aby sporné parcely boli určené do dedičstva po pôvodnej žalobkyni a aby neoprávnená stavba na nich postavená bola odstránená. Napokon obdobie nečinnosti v trvaní viac ako jeden rok a jeden mesiac ústavný súd zistil v postupe okresného súdu aj v čase od 3. mája 2007, keď bolo   pojednávanie   bez   uvedenia   dôvodu   odročené   na   neurčito,   do   24.   júna   2008,   keď okresný súd nariadil pojednávanie.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom v trvaní viac ako desať rokov a jeden mesiac, čím došlo aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   zaručeného   v   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   na prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke   ústavný   súd   v bode   2   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal   okresnému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 200 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom dlhodobú   a neodôvodnenú   nečinnosť   okresného   súdu,   považuje   za   primerané   v   sume 80 000 Sk tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný vyplatiť ho sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich náhradu v sume 6 732 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk.

S poukazom   na   výsledok   konania   vznikol   sťažovateľke   nárok   na   úhradu   trov konania   za   tri   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v roku   2008   (prevzatie   a príprava zastúpenia, podanie ústavnému súdu a vyjadrenie) v sume 10 101 Sk vrátane režijného paušálu.

Vzhľadom na to, že právny zástupca si uplatnil úhradu trov len vo výške 6 732 Sk, ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov len vo výške uplatneného nároku tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008