znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 34/2011-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., H., zastúpeného advokátkou JUDr. V. Š., S., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 114/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra 2010 doručená sťažnosť J. Š., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. V. Š.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 114/2006.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:„Rozsudkom   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   zo   dňa   4.   mája   2009   sp.   zn. 7C/13/2006-138, 7605216556, bol navrhovateľ ako žalovaný zaplatiť žalobcovi O., a.s.,... sumu 360,69 Eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne z dlžnej sumy od 8.4.2004 až do zaplatenia v mesačných splátkach po 16,60 Eur pod stratou výhod splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. Navrhovateľ / žalovaný / podal proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote odvolanie písomným podaním zo dňa 17.6.2009. Krajský súd v Košiciach,... ako súd druhého stupňa o podanom odvolaní napriek uplynutiu viac ako jednoročnej lehoty v predmetnej veci neurčil termín pojednávania, ani iným   zákonným   spôsobom   v   predmetnej   veci   nerozhodol.   V   tejto   veci   neboli   Krajským súdom v Košiciach ako súdom druhého stupňa urobené žiadne procesno-právne relevantné úkony v zmysle prísl. ust. O. s. p., ktoré by boli nevyhnutné vo veci meritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom odvolaní sťažovateľa / žalovaného v spore /...

Žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby mojej žiadosti vyhovel a vo svojom náleze prikázal Krajskému súdu v Košiciach vo veci 7C/13/2006-138, 7605216556, konať a rozhodnúť.

Zároveň žiadam, aby mne ako žalovanému, týmto nálezom bolo priznané finančné zadosťučinenie   v   sume   8   298,47   EUR   ako   náhrada   nemajetkovej   ujmy.   Priznania finančného zadosťučinenia sa domáham z toho dôvodu, že v mojom konkrétnom prípade nepovažujem   deklarovanie   porušenia   práva   na   spravodlivý   proces   bez   prieťahov,   za dostatočné.   Tento   súd   prieťahmi   v   predmetnom   konaní   mi   spôsobil   nárast   istiny pohľadávky, morálne a právne ma poškodil už od samého uzavretia zmluvy so žalobcom, pretože   súd   druhého   stupňa   vo   veci   podaného   odvolania   žalovaným   priebežne   bez prieťahov v predmetnej veci nekonal. Tento súdny spor už dlho trvá práve pre nečinnosť Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho rozhodnutie, ktoré bude pre mňa ako žalovaného vydané prípadne aj v môj neprospech.“

Po výzve ústavného súdu na odstránenie nedostatkov podania právna zástupkyňa sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 7. decembra 2010 oznámila, že namieta porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a „číslo konania na Krajskom súde v Košiciach je 4 Co 141/2009“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   zaručeného   v   čl.   48 ods. 2   ústavy   ústavný   súd   berie   do   úvahy,   že   odmietnuť   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú možno okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 17/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, II. ÚS 175/06).

Sťažovateľ   namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 141/2009.

Ústavný   súd   z   predloženého   spisu   krajského   súdu   vyžiadaného   pre   posúdenie možného   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   zistil,   že   krajský   súd   vo   veci   rozhodol 26. novembra 2010 tak, že uznesením č.   k. 4 Co 141/2009-151 vec vrátil súdu prvého stupňa ako predčasne predložený.

Okresný   súd   Spišská   Nová   Ves   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   merite   veci   potom rozhodol dopĺňacím rozsudkom sp. zn. 7 C 13/2006 17. januára 2011. Právnej zástupkyni sťažovateľa bolo rozhodnutie doručené 22. januára 2011.

Je pravdou, že krajský súd prvý úkon vo veci urobil až 26. novembra 2009, teda po jedenástich mesiacoch, od kedy mu bol doručený spis z okresného súdu, okolnosti prípadu však   nepreukazujú   taký   rozsah   a   intenzitu   nečinnosti,   ktoré   by   signalizovali   možnosť vyslovenia   namietaného porušenia   základného práva sťažovateľa po   prijatí sťažnosti na ďalšie konanie o to viac, že sťažovateľ za dobu, počas ktorej sa vec nachádzala na krajskom súde, nevyužil možnosť podania sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č.   757/2004 Z.   z. o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých   zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Podľa judikatúry ústavného súdu nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž   postup   dotknutého   štátneho   orgánu   nemusí   vyznačovať   takými   významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00).

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   po   jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá a rozhodnutia o priznaní primeraného   finančného   zadosťučinenia   a   priznaní   úhrady   trov   konania   sú   podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy), ústavný   súd   sa   tou   časťou   sťažnosti,   ktorou   sa   sťažovateľ   domáhal   ich   priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2011