znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 34/05-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Radoslava   Čurleja,   bytom   H.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. V. F., K., vo veci porušenia jeho osobnej slobody podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1, 3 a 4, čl. 6 ods.1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Prešov sp. zn. NtV 89/03 o jeho vzatí do väzby z 27. júna 2003, sp. zn. NtV 89/03 z 19. decembra 2003, sp. zn. NtV 89/03 zo 17. marca 2004 o predĺžení jeho väzby, sp. zn. NtV 89/03 z 5. marca 2004 a sp. zn. NtV 89/03 z 11. mája 2004   o zamietnutí   jeho   žiadosti   o prepustenie   z väzby   a uzneseniami   Krajského   súdu v Prešove sp. zn. 5 Tpo 2/04 z 13. januára 2004, sp. zn. 5 Tpo 27/04 z 31. marca 2004 o zamietnutí jeho sťažnosti proti predĺženiu väzby a uzneseniami sp. zn. 5 Tpo 25/04 z 24. marca 2004 a sp. zn. 5 Tpo 47/04 z 9. júna 2004 o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Radoslava Čurleja   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. augusta 2004 doručené podanie Radoslava Čurleja, bytom H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. V. F., K., označené ako „Ústavná sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky“. Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   smeruje   proti   uzneseniam Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) o jeho vzatí do väzby a o predĺžení jeho väzby   a uzneseniam   o zamietnutí   jeho   návrhu   na   prepustenie   z väzby,   ako   aj   proti uzneseniam Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) o zamietnutí jeho sťažnosti proti   uzneseniam   okresného   súdu   o zamietnutí   jeho   návrhu   na   prepustenie   z   väzby a uzneseniam o predĺžení jeho väzby.

Voči sťažovateľovi bolo 25. júna 2003 vznesené obvinenie pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona a trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva. V rovnaký deň začala plynúť väzba. Sudca uznesením okresného súdu z 27. júna 2004 vzal obvineného sťažovateľa do väzby. Súd aplikoval väzobné dôvody podľa § 67 ods. 1 písm. a)   a c).   Útekovú   väzbu   odôvodnil   charakterom   trestnej   činnosti   a hroziacim   trestom. Preventívnu   väzbu   odôvodnil   tým,   že   obvinený   získal   spáchaním   skutku   majetkový prospech,   čo   odôvodňuje   obavu,   že   ak   by   ostal   na   slobode,   mohol   by   si   obdobným spôsobom zabezpečovať finančné prostriedky. Na návrh krajského prokurátora súd dvakrát predĺžil lehotu trvania väzby sťažovateľa až na jeden rok. Sťažnosti proti týmto uzneseniam boli krajským súdom zamietnuté. Sťažovateľ podal dvakrát návrh na prepustenie z väzby aj Krajskej   prokuratúre   v Prešove.   Krajská   prokuratúra   v Prešove   návrhom   nevyhovela a postúpila   vec   okresnému   súdu.   Ten   obidva   návrhy   na   prepustenie   z väzby   taktiež zamietol. Sťažnosti navrhovateľa voči   týmto uzneseniam okresného súdu boli krajským súdom   zamietnuté.   Na   návrh   prokurátora   bol   sťažovateľ   17.   júna   2004,   tesne   pred uplynutím jednoročnej predĺženej doby väzby, prepustený uznesením krajského súdu na slobodu. Sťažovateľ považuje svoju väzbu za rozpornú s jeho základnými právami, a preto sa so svojou ústavnou sťažnosťou obrátil na ústavný súd.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

1. Okresný súd v Prešove uzneseniami (a konaním, ktoré mu predchádzalo) sp. zn. NtV 89/03 zo dňa 27. 06. 2003 o vzatí do väzby, sp. zn. NtV 89/03 zo dňa 19. 12. 2003, zo dňa 17. 03. 2004 o predĺžení väzby, ako aj uznesenie sp. zn. NtV 89/03 zo dňa 05. 03. 2004 a zo dňa 11. 05. 2004 o zamietnutí žiadosti Radoslava Čurleja o prepustení z väzby porušil jeho ústavné právo podľa čl. 2 ods. 2, čl. 17 ods. 1, 2, 5, čl. 50 ods. 2, 3 Ústavy SR a práva uvedené v čl. 5 ods. 1, 3, 4 a v čl. 6 ods. 1, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajský súd v Prešove uzneseniami sp. zn. 5 Tpo 2/04 zo dňa 13. 01. 2004, sp. zn. 5 Tpo 27/04 zo dňa 31. 03. 2004 o zamietnutí sťažnosti Radoslava Čurleja proti predĺženiu väzby, ako aj uzneseniami sp. zn. 5 Tpo 25/04 zo dňa 24. 03. 2004 a sp. zn. 5 Tpo 47/04 zo dňa 09. 06. 2004 o zamietnutí sťažnosti Radoslava Čurleja proti uzneseniam o zamietnutí sťažnosti o prepustení na slobodu porušil ústavné právo sťažovateľa Radoslava Čurleja uvedené v čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 4, čl. 17 ods. 1, 2, 5, čl. 50 ods. 2, 9 a právo uvedené v čl. 5 ods. 1, 3, 4 a v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu v Prešove došlo k porušeniu základných práv a slobody, ktoré už nie je možné napraviť, žiadam priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a to nasledovne: 12 x 13.500,- Sk - 162.000,- Sk, 2 x 13.500,- Sk - 17.000,- Sk.

Nakoľko rozhodnutie Okresného súdu o vzatí do väzby malo za následok aj moje prepustenie   z pracovného   pomeru   žiadam   priznanie   ušlého   zárobku   za   12   priemerných mesačných   platov,   ako   aj   13-teho   a 14-teho   platu,   na   ktoré   by   som   mal   nárok,   nebyť nezákonného rozhodnutia súdu (...) 292.000,- Sk.   Zároveň žiadam o priznanie morálnej ujmy za 357 dní strávených vo výkone väzby (á 800,- Sk), nakoľko došlo k veľmi závažnému zásahu   do   mojej   osobnej   slobody   a mojich   ústavných   práv   a slobôd.   Uvedenie   do pôvodného stavu už nie je možné (...) 12.810,- Sk.

Trovy   právneho   zastúpenia   pozostávajúce   za   úkony   prevzatia   a prípravy zastupovania, za spísanie sťažnosti.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd   upravených   v ústave, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   sťažovateľa predbežne   prerokoval   na   svojom   neverejnom   zasadnutí,   pričom   zisťoval,   či   neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona. Podľa uvedeného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o nich dozvedieť.

Ústavný súd preskúmaním uznesenia krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 47/04 z 9. júna 2004,   ktoré   bolo   vydané   najneskôr   z   napadnutých   rozhodnutí,   zistil,   že   rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9. júna 2004. Ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 140 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, podľa ktorého „Uznesenie je právoplatné a vykonateľné, ak zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť.“ Na základe ustálenej praxe považuje ústavný súd lehotu podľa § 53 ods. 3 za lehotu procesnoprávnu. Posledným dňom, kedy sťažovateľ mohol podať sťažnosť proti uvedenému rozhodnutiu, bol 9. august 2004. Sťažovateľ však odoslal svoju sťažnosť 17. augusta 2004 a ústavnému súdu bola doručená 18. augusta 2004. Na tomto závere nemení nič ani to, kedy bolo toto uznesenie doručené, pretože sťažovateľ bol už 17. júna 2004 prepustený na slobodu a už vtedy vedel o právoplatnosti uznesenia z 9. júna 2004. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako podanú oneskorene už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2005