znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 34/03-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť L. K., bytom B., zastúpeného komerčným právnikom JUDr. A. M., bytom I. pri D., vo veci porušenia jeho základných práv a slobôd upravených v čl. 20 ods. 3 a čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I z 10. septembra 2002 č. k. 21 C 147/98-260 a rozsudkom Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2000 č. k. 13 Co 334/2000-207, a taktor o z h o d o l :

1. Sťažnosť L. K. v časti   namietajúcej porušenie jeho základných práv a slobôd rozsudkom   Krajského   súdu   Bratislava č. k. 13 Co 334/2000-207 z 27. novembra 2000 o d m i e t a ako podanú oneskorene

2.   Sťažnosť   L.   K.   v časti   namietajúcej   porušenie   jeho   základných   práv   a slobôd uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   I   č. k. 21 C 147/98-260   z 10. septembra 2002 o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. decembra 2002 doručené podanie L. K., bytom B., (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia jeho základných práv upravených v čl. 20 ods. 3 a čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „Dohovor“)   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   I č.   k.   21   C   147/98-260 z 10. septembra 2002 a rozsudkom Krajského súdu Bratislava, č. k. 13 Co 343/2000-207 z 27. novembra 2000 označené ako „Návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR“. Pretože podanie nespĺňalo náležitosti ustanovené v § 20 a § 50 zákona   Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd vyzval sťažovateľa na jeho doplnenie. Sťažovateľ na výzvu reagoval   podaním   z   20.   januára   2003.   Súčasťou   odpovede   bolo   aj   splnomocnenie   pre komerčného právnika JUDr. A. M., I. pri D., na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ svojou sťažnosťou nadväzuje na podanie, ktoré bolo doručené ústavnému súdu   24.   októbra   2002   a ktoré   bolo   29.   novembra   2002   odložené   podľa   §   23a   zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ sa dožaduje vyslovenia porušenia   svojich základných práv rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 13 Co 334/2000-207 z 27. novembra 2000, ktorým Krajský súd Bratislava ako odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 21 C 147/98-182 z 20. júna 2000 v časti úrokov a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania (v   ostatnej   časti   bol   rozsudok   potvrdený).   V súvislosti   s namietaním   porušenia   vyššie označených základných práv uvádza, že sa domáhal zrušenia zmluvy z 28. februára 1996 na pojednávaní 27. novembra 2000, na ktorom Krajský súd Bratislava označil túto zmluvu ako prikazovaciu, ale bezúspešne, a poznamenáva, že Krajský súd Bratislava (aj Okresný súd Bratislava   I)   uprednostňuje   záujmy   správcu   -   družstevnej   organizácie   pred   právami vlastníka.   Sťažovateľ   sa   dožaduje   aj   vyslovenia   porušenia   svojich   práv   uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 21 C 147/8-260 z 10. septembra 2002, ktorým Okresný sú Bratislava   I zamietol   návrh   na   obnovu   konania   (o   zaplatenie   istiny   v sume   2   661   Sk s príslušenstvom),   nakoľko   podľa   názoru   Okresného   súdu   Bratislava   I neboli   splnené podmienky pre povolenie obnovy konania. Ako argumenty porušenia svojich práv uvádza využitie právnych prostriedkov (dovolanie, odvolanie, návrh na obnovu konania).

Všetky   skutočnosti   uvádza   sťažovateľ   s cieľom   dosiahnuť   vyslovenie   neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi vlastníkmi bytov na ulici Za sokolovňou 3 a 5 v Bratislave z 28. februára 1996 a Stavebným bytovým družstvom Bratislava I..

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy   rozhoduje   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom   (ďalej   len „základné práva   a slobody“),   ak o ochrane   týchto   práv   a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Pri   rozhodovaní   o sťažnostiach postupuje podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje a zisťuje, či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

1. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia.   Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   práv rozsudkom   Krajského   súdu   Bratislava   č.   k.   13   Co   334/2000-207   z 27.   novembra   2000 (ktorý   mu   bol   doručený   8.   februára   2001).   To   znamená,   že   sťažnosť   v časti,   v ktorej sťažovateľ označuje rozsudok Krajského súdu Bratislava   ako rozhodnutie, ktorým boli porušené jeho základné práva a slobody, bola podaná oneskorene, preto v tejto časti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.   Sťažovateľ   namieta   v ďalšej   časti   sťažnosti   porušenie   svojich   práv   uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 21 C 147/98-260 z 10. septembra 2002. Toto rozhodnutie je   výsledkom   konania   o návrhu   na   povolenie   obnovy   konania,   ktorému   Okresný   súd Bratislava I nevyhovel, pretože   sťažovateľ   ako   dôvod   na obnovu   konania neuviedol   ani jeden z dôvodov uvedených v § 228 Občianskeho súdneho poriadku. Súčasťou žiadneho z práv, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, nie je právo na povolenie obnovy konania. Navyše, sťažovateľ využil podanie opravného prostriedku (odvolania) proti označenému uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, o ktorom v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu   nebolo   rozhodnuté.   Vyplynulo   to   z podania   samotného   sťažovateľa,   ktorý   len predvída, že Krajský súd Bratislava zotrvá na svojom názore, že zmluva z 28. februára 1996 má charakter prikazovacej zmluvy.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2003