znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 339/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a   sudcu Sergeja   Kohuta predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   Š.,   zastúpeného   advokátom JUDr. D. K., pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   konaní   vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 4 C 223/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. Š.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára 2014 doručená sťažnosť V. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1   a   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Piešťany (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 4 C 223/2008. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 11. februára 2014.

Zo   sťažnosti   a z pripojených   listinných   dôkazov vyplýva, že sťažovateľ bol   ako žalovaný účastníkom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 223/2008. Vo veci bol   9.   septembra   2011   vyhlásený   rozsudok,   ktorý   bol   doručený   vtedajšiemu   právnemu zástupcovi sťažovateľa JUDr. J. K. Podľa sťažovateľa však uvedený rozsudok nie je možné považovať za riadne doručený, a teda ani za právoplatný a vykonateľný. Je to tak preto, lebo ho zastupoval český advokát, ktorý nespĺňal predpoklady na výkon advokácie na území Slovenskej   republiky   v   postavení   európskeho   hosťujúceho   advokáta,   keďže   nemal zvoleného   slovenského   spolupracujúceho   advokáta,   ktorému   mal   byť   rozsudok   správne doručený.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu 15. novembra 2013 požiadal okresný súd o nápravu a o obnovenie stavu pred porušením práv. Prípisom okresného súdu z 13. januára 2014 bolo oznámené, že rozsudok bol doručený zákonným spôsobom. Ani ďalšia   žiadosť   o   nápravu   z   20.   januára   2014   adresovaná   predsedníčke   okresného   súdu nebola úspešná, ako to vyplýva z jej odpovede z 23. januára 2014.

Podľa   názoru   sťažovateľa   nesprávnym   postupom   okresného   súdu   pri   doručovaní rozsudku,   ako aj prípismi   z 13.   januára   2014   a   z   23.   januára 2014   došlo   k   porušeniu označených práv.  

Sťažovateľ   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 223/2008, ako aj prípismi z 13. januára 2014 a z 23. januára 2014 s tým, že sa tieto prípisy zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie. Žiada ďalej zakázať okresnému súdu pokračovať v porušovaní označených práv a prikázať okresnému súdu obnoviť stav pred porušením týchto práv. Napokon sa domáha náhrady trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 284,08 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého dosiaľ nedošlo k platnému doručeniu rozsudku okresného súdu č. k. 4 C 223/2008-151 z 9. septembra 2011, keďže doručenie   jeho   českému   advokátovi   nebolo   v   súlade   so   zákonom.   To   zároveň   podľa sťažovateľa   znamená,   že   tento   rozsudok   dosiaľ   nenadobudol   právoplatnosť a vykonateľnosť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa názoru ústavného súdu za uvedeného stavu nič nebráni sťažovateľovi, aby podal proti rozsudku odvolanie a v ňom patrične zdôvodnil, že odvolanie je včas podané. Sťažovateľ ani len netvrdil   (tým   menej preukázal),   že účinnému vyčerpaniu   opravného prostriedku   bránil   dôvod   hodný   osobitného   zreteľa.   Preto   ani   neprichádza   do   úvahy zo strany ústavného súdu postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pokiaľ   teda   sťažovateľ   v okolnostiach   danej   veci   nevyčerpal   právne   prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje, jeho sťažnosť bolo treba považovať za neprípustnú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že o prípadnom   odvolaní bude musieť rozhodnúť príslušný krajský súd. Keby ani tento sťažovateľovi nevyhovel, bude daná možnosť podať proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť by sa opierala o ustanovenie § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.

Všetky   uvedené   možnosti,   ktoré   má   sťažovateľ   ešte   stále   k   dispozícii   v   rámci všeobecných súdov, inak vylučujú aj právomoc ústavného súdu. Iba po vyčerpaní týchto možností by prichádzala táto právomoc ústavného súdu do úvahy.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2014