znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 339/08-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   decembra   2008 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Ing. J. T., B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 175/1998 v období po vydaní nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 177/03-28 zo 14. januára 2004 a č. k. III. ÚS 132/06-23 z 23. augusta 2006 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote   zaručené v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom   pod   sp. zn. 28   C   175/1998 v období po vydaní nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 177/03-28 zo 14. januára 2004 a č. k. III. ÚS 132/06-23 z 23. augusta 2006 p o r u š e n é   b o l o.

2. Ing. J. T.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ing. J. T. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 425 Sk (slovom sedemtisícštyristodvadsaťpäť   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. A. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 339/08-16   z 18.   septembra   2008   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. T., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava   III   (ďalej   len „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 28   C 175/1998 v období po vydaní nálezov ústavného súdu č. k. II. ÚS 177/03-28 zo 14. januára 2004 a č. k. III. ÚS 132/06-23 z 23. augusta 2006.

Zo   sťažnosti   vyplýva, že žalobou podanou   okresnému súdu   28. augusta   1997 sa sťažovateľ   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   28   C   175/1998   domáhal   určenia   neplatnosti skončenia   služobného   pomeru.   Podľa   tvrdení   sťažovateľa   aj   napriek   tomu,   že   ústavný súd v predmetnom   konaní   už   dvakrát   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn   II.   ÚS   177/03 a sp. zn. III. ÚS 132/06 vyslovil porušenie sťažovateľom označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prikázal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 175/1998 konať plynulo, okresný súd koná v jeho veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

V uvedených súvislostiach sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Máme za to, že aj napriek príkazu Ústavného súdu SR zo dňa 23. 08. 2006, aby Okresný súd Bratislava III. vo veci konal bez zbytočných prieťahov, od 30. 10. 2006 nastali zo strany Okresného súdu Bratislava III v konaní evidentné prieťahy. V dôsledku takýchto prieťahov   v   konaní   utrpel   sťažovateľ   nemajetkovú   ujmu,   akou   je   utrpenie   a   hlboká frustrácia z neistoty, vyvolanej neúmerne dlhou dobou riešenia sporu. V tomto prípade úplne   zlyhalo   zabezpečenie   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov v konaní. Sme presvedčení, že prioritným záujmom súdov by malo byť aj rýchle riešenie   najmä   pracovnoprávnych sporov.   Riešenie   neplatnosti   skončenia   služobného pomeru, už v podstate nemá po niekoľkých rokov od podania žaloby ani zmysel a praktický význam. Neistoty a stresujúca situácia, ktorá je spôsobená nečinnosťou súdu a zbytočnými prieťahmi sa negatívne odráža na zdravotnom stave sťažovateľa.

Chceme zdôrazniť, že Okresný súd Bratislava III nebol schopný za osem a pol roka od podania žaloby, ani na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, vo veci meritórne rozhodnúť. Sme si vedomí veľkej preťaženosti súdov. Máme však za to, že je vecou štátu a organizácie súdov, aby za situácie, ak tomu nebráni žiadna zákonná prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa J. T.... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 175/98, porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 175/98 konal bez zbytočných prieťahov.

J.   T.  ...,   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   100.000,-   Sk (slovom stotisíc korún slovenských), ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava III do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný   7.425,-   Sk   (za   dva   úkony   právnej   pomoci   á   2.970,-   Sk   +   19   %   DPH; prevzatie prípadu a spísanie sťažnosti + 2 x režijný poplatok 178,- Sk), na účet právneho zástupcu sťažovateľa... do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd zákonná sudkyňa v predmetnej veci listom sp. zn. Spr 3544/08 z 9. decembra 2008 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu listom z 11. decembra 2008.

2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol: „K   sťažovateľom   vytýkaným   prieťahom   v   konaní   zo   strany   Okresného   súdu Bratislava III. môžem len opakovane uviesť, že pokiaľ ide u prípadné porušenie práva sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   takýto   stav   pokladám   za dôsledok dlhodobého neprimerane vysokého počtu pridelených vecí do oddelenia, ktoré ako zákonný   sudca   vybavujem,   ako   to   vyplýva   z pripojeného prehľadu   za roky 2006,   2007 a 2008. V uvedenom období, som navyše z väčšej miery vybavovala agendu pracovného súdnictva   a z   hľadiska   posúdenia   prieťahov   v   prejednávanej   veci   je   preto   potrebné zohľadniť aj ďalšie skutočnosti - zložitosť agendy pracovnoprávnych sporov, náročnosť na dĺžku   dokazovaniu   a   z   toho   vyplývajúci   počet   prejednaných   vecí   v   rámci   stanovených pojednávacích dní. Potom množstvo pridelených vecí objektívne nemožno prejednať bez toho,   aby   v konkrétnych   jednotlivých   veciach   nevznikali   prieťahy,   a   to   bez   ohľadu   na samotný charakter toho – ktorého sporu (viac alebo menej právna alebo skutková zložitosť sporu).   Môžem   uviesť,   že   vo   väčšine   pridelených   veci   konám   plynule,   bez   zbytočných prieťahov,   so   snahou   v primeranom   čase   vec   prejednať   a rozhodnúť,   no   zároveň   pri zachovaní   precíznosti   a kvality   rozhodovania,   nebolo   objektívne   možné   takýto   stav zabezpečiť vo všetkých pridelených veciach....

Mám za to, že v danom prípade neprišlo k subjektívnym prieťahom, konaním, ktorý je v rozpore   s výkonom   funkcie   sudcu,   nesprávnym   postupom   pri   prejednaní   veci   alebo bezdôvodným   nekonaním   v predmetnej   veci,   ale   možnosť   vzniku   prieťahov   vyplývala objektívne z dlhodobého neprimerane vysokého počtu pridelených vecí v oddelení, na čo som neustále upozorňovala.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„Z obsahu vyjadrenia konajúcej sudkyne vyplýva, že skutočne k prieťahom v konaní došlo a skutočnosť, na ktorú sudca v tomto vyjadrení poukazuje, t. j. na preťaženosť súdov, nemôže byť pre sťažovateľa ospravedlniteľným dôvodom na to, že v jeho veci sa konanie neúmerne predlžovalo. V žiadnom prípade nie je možné považovať konanie sťažovateľa za zneužívanie preťaženosti   súdov.   V období od   30.   10.   2006 nepodal   sťažovateľ   ani   jeho právna zástupkyňa nedali konajúcemu súdu žiadny dôvod na to, aby nemohol v jeho veci riadne pokračovať.

Máme   za   to,   že   sťažnosť   sťažovateľa   je   dôvodná   a preto   navrhujeme,   aby   súd rozhodol tak ako je v jej petite uvedené. Netrváme na ústnom pojednávaní.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   v období   po vydaní   nálezov   ústavného   súdu   č.   k.   II.   ÚS   177/03-28   zo   14.   januára   2004   a č.   k. III. ÚS 132/06-23 z 23. augusta 2006 tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 28 C 175/1998:

- 30. október 2006 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým nepripustil zmenu účastníkov na strane žalovaného s tým, že za účelom písomného vyhotovenia tohto uznesenia pojednávanie odročil na neurčito (uznesenie bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené 12. februára 2008 a žalovanému 15. februára 2008),

- 6. február 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 6. marec 2008,

- 28. február 2008 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu z 30. októbra 2006,

- 6. marec 2008 – pojednávanie bolo z dôvodu potreby predloženia spisu Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) za účelom odvolacieho konania odročené na neurčito,

- 18. marec 2008 – spis bol zaslaný krajskému súdu,

- 20. marec 2008 – spis bol doručený krajskému súdu,

- 30. máj 2008 – krajský súd uznesením sp. zn. 4 Co 105/08 odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil,

- 17. júl 2008 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 24. júl 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. september 2008,

- 29. september 2008 – okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol,

- 4. november 2008 – okresný súd zaslal rozsudok účastníkom konania.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   okresnému   súdu   neboli   dosiaľ   vrátené   doručenky o doručení rozsudku účastníkom konania.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu   na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 175/1998 v období po vydaní nálezov ústavného súdu č. k. II. ÚS 177/03-28 zo 14. januára 2004 a č. k. III. ÚS 132/06-23 z 23. augusta 2006 došlo   opätovne   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého   konania   na okresnom súde je určenie neplatnosti skončenia služobného pomeru, nároky z rozhodnutia ktorého   môžu,   resp.   mohli   mať   priamy   vplyv   na   kvalitu   životnej   úrovne   sťažovateľa, t. j. výsledok   konania   má   priamy   dopad   na   existenčnú   sféru   sťažovateľa   (jeho   príjem), a preto   povaha   tohto   konania   si vyžaduje   mimoriadnu   starostlivosť   a pozornosť všeobecného   súdu   venovanú   efektívnemu   a rýchlemu   postupu,   aby   bol   naplnený   účel súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04, I. ÚS 241/06).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší procesný priebeh a stav konania v období po vydaní nálezov ústavného súdu č. k. II. ÚS 177/03-28 zo 14. januára   2004   a č.   k.   III. ÚS   132/06-23   z 23.   augusta   2006,   keď   podstatná   časť procesnej aktivity okresného súdu bola venovaná vypracovaniu uznesenia o nepripustení zmeny účastníkov na strane žalovaného (pozri bod 3), nenasvedčuje tomu, že by išlo o vec právne   či   fakticky   zložitú,   ktorej   prerokovanie   by   si   aj   vzhľadom   na   predmet   konania vyžadovalo doterajšiu dĺžku konania (viac ako 11 rokov).

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania (v procesnom postavení navrhovateľa), ústavný súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z   akých   dôvodov   došlo v skúmanom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ ako účastník konania iba využil svoje procesné právo na podanie riadneho opravného prostriedku (odvolania), rozhodovanie o ktorom (3 mesiace) nijako podstatne neovplyvnilo posudzovanú dĺžku konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti zistil, že postup okresného súdu v posudzovanom období po vydaní nálezov ústavného súdu č. k. II. ÚS 177/03-28 zo 14. januára 2004 a č. k. III. ÚS 132/06-23 z 23. augusta 2006 sa opätovne   vyznačoval   neodôvodnenými   prieťahmi,   a to   v trvaní   viac   ako   jeden   rok   a tri mesiace v čase od 30. októbra 2006, keď okresný súd na pojednávaní vyhlásil uznesenie o nepripustení zmeny účastníkov na strane žalovaného, do 6. februára 2008, keď okresný súd nariadil pojednávanie.

Nie zanedbateľnou   skutočnosťou   je, že   uznesenie,   ktoré   okresný   súd vyhlásil   na pojednávaní 30. októbra 2006, bolo v jeho písomnej podobe doručené účastníkom konania až vo februári 2008.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   dobu,   počas   ktorej   sa   spis   z dôvodu   odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde (od 18. marca 2008 do 17. júla 2008) a ktorej dĺžku, resp. trvanie nemohol okresný súd ovplyvniť, nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

Obrannú argumentáciu zákonnej sudkyne spočívajúcu v jej neprimeranej zaťaženosti, ako aj veľkého množstvo nevybavených vecí v jej senáte, čo malo prispieť k celkovej dĺžke konania,   ústavný   súd   neakceptoval.   Uvedené   skutočnosti   jednotlivo   ani   vo   vzájomnej spojitosti   nemôžu   odôvodňovať   celkovú   dĺžku   posudzovaného   súdneho   konania,   ktoré doteraz predstavuje na súde prvého stupňa viac ako 11 rokov, čo vzhľadom na charakter tohto konania nemožno pokladať za primeranú dĺžku tohto konania.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II.   ÚS   48/96,   II.   ÚS   52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. I. ÚS 88/05).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu v skúmanom konaní došlo opätovne aj v období po vydaní nálezov ústavného súdu č. k. II. ÚS 177/03-28 zo 14. januára 2004 a č. k. III. ÚS 132/06-23 z 23. augusta 2006 k zbytočným prieťahom v trvaní viac ako jedného roka a troch mesiacov, čím došlo   aj k opätovnému porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Vzhľadom na to, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 175/1998 už meritórne   rozhodol   rozsudkom   z 29.   septembra   2008,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že právna   neistota   sťažovateľa   bola   týmto   postupom   okresného   súdu   odstránená, a nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 100 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným   zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom   na   opakovane   ústavným   súdom   konštatovanú   nečinnosť   okresného   súdu, považuje za primerané v sume 40 000 Sk, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich náhradu v sume 7 425 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je 178   Sk. Základná sadzba   odmeny za   úkon   právnej   služby uskutočnený   v roku   2008   je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk.

S poukazom   na   výsledok   konania   vznikol   sťažovateľovi   nárok   na   úhradu   trov konania   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v roku   2007   (prevzatie   a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 6 296 Sk vrátane režijného paušálu a   za   jeden   úkon   uskutočnený   v   roku   2008   (vyjadrenie   z   11.   decembra   2008)   v   sume 3 367 Sk vrátane režijného paušálu. Sťažovateľovi tak vznikol nárok na úhradu trov konania v celkovej sume 9 663 Sk.

Vzhľadom   na   to,   že   právna   zástupkyňa   si   uplatnila   úhradu   trov   len   vo   výške 7 425 Sk, ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov len vo výške uplatneného nároku tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008