znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 338/08-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   18.   septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť D. T., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. K., K., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní   vedenom pod sp. zn.   28 Cb   2/2002   v čase   po   rozhodnutí   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky č. k. III. ÚS 251/04-35 z 10. novembra 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. T. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2007 doručená sťažnosť D. T., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 2/2002 v čase po rozhodnutí ústavného súdu č. k. III. ÚS 251/04-35 z 10. novembra 2004.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou z 10. decembra 2001 sa sťažovateľ na krajskom   súde   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   28   Cb   2/2002   domáhal   od   žalovaného zaplatenia sumy 50 000 000 Sk za poškodenia obchodného mena. Podľa tvrdenia sťažovateľa prieťahmi   v označenom   konaní   krajského   súdu   sa   už   raz   zaoberal   ústavný   súd,   ktorý nálezom   č. k.   III. ÚS 251/04-35   z 10.   novembra   2004   vyslovil,   že   základné   právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené nebolo. Sťažovateľ tvrdí, že aj keď odstránil zo svojej strany nedostatky brániace plynulému konaniu vytýkané mu   ústavným   súdom   a   podaním   z 20. februára   2007   podal   predsedníčke   krajského   súdu sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   krajský   súd   naďalej   koná   v jeho   veci   so   zbytočnými a neodôvodnenými   prieťahmi,   čím   sa   predlžuje   stav   jeho právnej   neistoty   a odďaľuje   sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Podľa názoru sťažovateľa je porušovateľ zodpovedný aj za prieťah v konaní, ktorý nastal tým, že dotknutý spis sa nachádzal takmer rok a pol na Najvyššom súde SR v dôsledku nesprávneho a predovšetkým predčasného rozhodnutia porušovateľa o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku napriek tomu, že nebolo rozhodnuté o žiadosti sťažovateľa   o   oslobodenie   od   súdneho   poplatku,   kvôli   čomu   musel   NS   SR   rozhodovať o odvolaní sťažovateľa proti tomuto uzneseniu....

Sťažovateľ... stratil dôveru, že v prípade akéhokoľvek porušenia práva je tu garancia nápravy zo strany autority, akou by súd mal byť, že tento bude rozhodovať v súlade sústavou a zákonmi, a že o jeho právnom nároku bude rozhodnuté v primeranej lehote tak, aby bola zabezpečená jeho právna istota, čo sa však v opisovanom prípade vôbec nestalo.

Keďže je právna istota jedným zo základných atribútov právneho štátu a nakoľko bola dôvera sťažovateľa v právnu istotu závažným spôsobom narušená, sťažovateľovi tak vznikla morálna ujma spočívajúca v pocitoch nedôvery v súdny systém a jeho účinnosť.“

2

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné   právo   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2,   prvá   veta   Ústavy   Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 Dohodou o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   ktorým   je   Slovenská   republika   viazaná, nečinnosťou porušovateľa v konaní sp. zn.: 28 Cb 2/2002 porušené bolo.

Ústavný   súd   prikazuje   porušovateľovi,   aby   v   konaní   sp.   zn.:   28   Cb   2/2002 bezodkladne konal.

Sťažovateľovi   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   100.000,-   Sk, ktoré je porušovateľ povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

3

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   konania   ústavného   súdu   je   posúdenie,   či   v konaní   vedenom   krajským súdom pod sp. zn. 28 Cb 2/2002 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na   prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v čase   po   rozhodnutí ústavného súdu č. k. III. ÚS 251/04-35 z 10. novembra 2004.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).

V súvislosti s postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 2/2002 ústavný   súd   z vyžiadaného   súdneho   spisu   zistil   v čase   po   rozhodnutí   ústavného   súdu č. k. III. ÚS 251/04-35 z 10. novembra 2004 tento priebeh a stav označeného konania:

Dňa 2. septembra 2004 po vyjadrení sa žalovaného k prípustnosti podania odvolania sťažovateľom   proti   rozhodnutiu   krajského   súdu   o zastavení   konania   pre   nezaplatenie súdneho poplatku   bol   24.   septembra 2004 súdny   spis bol   predložený Najvyššiemu   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na odvolacie konanie, ktorý vo veci konal pod sp. zn. 5 Obo 285/04. Najvyšší súd uznesením č. k. 5 Obo 285/04-293 z 19. decembra 2005 zrušil odvolaním sťažovateľa napadnuté uznesenie krajského súdu z 23. októbra 2003, pričom najvyšší súd konštatoval, že krajský súd procesne pochybil, keď rozhodol o zastavení konania   skôr,   ako   rozhodol   o žiadosti   sťažovateľa   priznať   mu   oslobodenie   od   súdneho poplatku (spis bol z najvyššieho súdu vrátený krajskému súdu 10. januára 2006).

Dňa   3.   marca   2006   krajský   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zdokladovanie   jeho majetkových pomerov (výzva sťažovateľovi doručená 13. marca 2006), na ktorú sťažovateľ reagoval 6. apríla 2006. Dňa 9. novembra 2006 krajský súd uznesením uložil sťažovateľovi, aby   odstránil   nedostatky   žaloby   (uznesenie   sťažovateľovi   doručené   27. novembra   2006).

4

Krajský súd uznesením z 28. februára 2007 nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. novembra 2007).   Dňa 8. marca   2007 sťažovateľ reagoval na výzvu krajského súdu z 9. novembra 2006 a 28. marca 2007 podal odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.

Krajský   súd   10.   apríla   2007   predložil   spis   najvyššiemu   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa, ktorý konal vo veci pod sp. zn. 6 Obo 79/07. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 Obo 79/07 z 27. septembra 2007 potvrdil uznesenie krajského súdu z 28. februára 2007 (uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 14. novembra 2007 a nadobudlo právoplatnosť 14. novembra 2007). Dňa 8. októbra 2007 bol spis vrátený krajskému súdu, ktorý 15. októbra 2007   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku.   Pretože   súdny   poplatok   nebol zaplatený, krajský súd 25. apríla 2008 uznesením zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku sťažovateľom. Na základe odvolania sťažovateľa z 20. júna 2008 proti uzneseniu o zastavení konania, krajský súd 23. júna 2008 zaslal spis najvyššiemu súdu na konanie o odvolaní (spis bol doručený najvyššiemu súdu 24. júna 2008).

Dňa 30. júna 2008 najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 Obo 102/08 zrušil odvolaním sťažovateľa napadnuté uznesenie krajského súdu z 25. apríla 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že súdny poplatok sa stal splatným podaním žaloby, a ak krajský súd nepreukáže, že prvá výzva zo 7. februára 2002 na jeho zaplatenie adresovaná sťažovateľovi mu bola doručená, potom už súdny poplatok nemožno vyrubiť v súlade s § 13 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov   v znení   neskorších   predpisov   (spis   bol   vrátený   krajskému   súdu   24. júla   2008   a uznesenie   najvyššieho   súdu   bolo   sťažovateľovi   doručené   v Českej   republike   11. augusta 2008).

Z prehľadu   procesného   postupu   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 28 Cb 2/02 ústavný súd zistil, že postup krajského súdu plynulo nesmeroval k rozhodnutiu o merite veci v čase od 6. apríla 2006 (sťažovateľ na výzvu krajského súdu zdokladoval majetkové pomery) do 9. novembra 2006 (krajský súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov žaloby), t. j. viac ako sedem mesiacov.

5

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).

V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   III.   ÚS   30/03),   nevysloví   porušenie   základného   práva zaručeného v tomto článku, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Vzhľadom   na   zistenie   ojedinelého   prieťahu   v postupe   krajského   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 2/02 ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Nad rámec ústavný súd uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 2/02 dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom,   aby opätovne podal sťažnosť   na porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.

Vzhľadom   na to,   že sťažnosť   sťažovateľa   bola odmietnutá,   tak ako to   je uvedené vo výroku   tohto   rozhodnutia,   a rozhodnutie   o priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia a trov konania je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (§ 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa tou časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008

6