znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 336/2010-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010 predbežne prerokoval   sťažnosť   Ing.   J. Z.,   L.,   zastúpeného advokátkou   JUDr.   J. O., L., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní   vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 4 Co 272/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. Z.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2010 doručená sťažnosť Ing. J. Z., L. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 4 Co 272/2009. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 6. júla 2010.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   predbežným   opatrením   Okresného   súdu   Bratislava   IV (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k.   7   C   268/98-18   zo   7.   januára   1999   bolo   S.   (ďalej   len „žalobkyňa“) uložené poskytovať sťažovateľovi časť pracovnej odmeny ako náhradu mzdy vo výške 15 000 Sk mesačne v rámci sporu o trvanie pracovného pomeru vedeného pod sp. zn. 7 C 130/98. Spor sa v merite veci skončil v neprospech sťažovateľa (zamietnutím jeho   žaloby),   a tým   zaniklo   aj   predbežné   opatrenie.   Žalobkyňa   v následnom   konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 27/2004 požadovala od sťažovateľa zaplatenie sumy   547   143   Sk   s prísl.,   ktorá   predstavovala   úhrn   súm   zaplatených   sťažovateľovi   na základe   predbežného   opatrenia.   Rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   12 C 27/2004-43 z 24. júna 2005 bol sťažovateľ zaviazaný požadovanú sumu žalobkyni aj s príslušenstvom zaplatiť. Okresný súd skonštatoval, že plnenie žalobkyne na základe predbežného opatrenia bolo   sťažovateľovi   poskytované   z právneho   dôvodu,   ktorý   neskôr   odpadol,   čo   treba považovať   za   bezdôvodné   obohatenie,   ktoré   je   sťažovateľ   povinný   vydať   na   základe ustanovenia § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanoveniami § 451 a § 458 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka. Proti rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom   namietal,   že   rozsudok   mu   nebol   účinne   doručený,   trpí   vadami   uvedenými v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) a g) Občianskeho súdneho poriadku a vec nesprávne právne posudzuje. Rozsudkom krajského súdu č. k. 4 Co 272/2009-139 z 31. marca 2010 bol   rozsudok   okresného   súdu   potvrdený.   Písomné   vyhotovenie   bolo   doručené   právnej zástupkyni sťažovateľa 7. mája 2010.

Sťažovateľ vytýka porušenie označených práv podľa ústavy a dohovoru krajským súdom   z viacerých   aspektov.   Krajský   súd   sa   nezaoberal   v odvolaní   namietanými procesnými vadami, napriek ich existencii konal a s konečnou platnosťou aj rozhodol vo veci. Svojím postupom tak sťažovateľovi ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred   súdom.   Ďalšia   vada   spočíva   v tom,   že   rozsudok   krajského   súdu   nie   je   riadne odôvodnený.   Hmotnoprávne   posúdenie   veci   ako   občianskoprávneho   nároku   je neakceptovateľné,   lebo   išlo   o vrátenie   plnenia   poskytnutého   v rámci   pracovnoprávneho vzťahu. S tým súvisí aj nesprávne posúdenie sťažovateľom uplatnenej námietky premlčania.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov   ústavy   a dohovoru   v konaniach   vedených   krajským   súdom   pod   sp.   zn. 4 Co 272/2009   a okresným   súdom   pod   sp.   zn.   12   C   27/2004   s tým,   aby   boli   rozsudky krajského súdu z 31. marca 2010 a okresného súdu z 24. júna 2005 zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Napokon sa domáha náhrady trov konania vo výške 819,07   €.   Sťažovateľ   tiež   požaduje,   aby   ústavný   súd   dočasným   opatrením   odložil vykonateľnosť rozsudkov krajského súdu a okresného súdu.

Z rozsudku krajského súdu č. k. 4 Co 272/2009-139 z 31. marca 2010 vyplýva, že ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 12 C 27/2004-43 z 24. júna 2005.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu č. k. 4 Co 272/2009-139 z 31. marca 2010 dovolanie.

Z dovolania   sťažovateľa   z 31.   mája 2010,   ktoré   si   ústavný   súd   vyžiadal   od   jeho právnej zástupkyne, vyplýva, že sťažovateľ v ňom namieta jednak vady konania v zmysle § 237 písm. f) a g) Občianskeho súdneho poriadku, ako aj nesprávne právne posúdenie veci a napokon tiež inú vadu postihujúcu konanie, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,   ak poskytovanie   tejto   ochrany   nie   je v právomoci   všeobecných   súdov.   V danom prípade   z dôvodov   uvedených   nižšie   právomoc   poskytnúť   ochranu   označeným   právam sťažovateľa   vyplývajúcim   z ústavy   a dohovoru   prináleží   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v dovolacom   konaní,   čím   je   zároveň   vylúčená právomoc ústavného súdu.

Rozsudok   krajského   súdu   napadol   sťažovateľ   podľa   zistenia   ústavného   súdu dovolaním, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam má teraz najvyšší súd v rámci   dovolacieho   konania.   Nie   je   totiž   možné,   aby   právomoc   poskytnúť   ochranu označeným právam mal zároveň aj najvyšší súd, ale aj ústavný súd.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   v celom   rozsahu,   nebolo   už potrebné osobitne sa zaoberať návrhom sťažovateľa na vydanie dočasného opatrenia.Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010