znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 335/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senátezloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohutaa Ladislava Orosza   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnejspoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s.,   Prievozská   37,   Bratislava,   zastúpenej   Advokátskoukanceláriou   Chabadová, s. r. o.,   Pri   starej   prachárni   13,   Bratislava,   konajúcouprostredníctvom   konateľky   a   advokátky   Mgr.   Ľubice   Pavelkovej   Chabadovej,   ktorounamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya   práva   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôdpostupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaniach vedených pod sp. zn. 3 Ro 119/2013,sp. zn. 3 Ro 267/2013, sp. zn. 3 Ro 286/2013, sp. zn. 2 Ro 187/2013, sp. zn. 2 Ro 94/2013,sp. zn. 3 Ro 273/2013, sp. zn. 3 Ro 224/2013, sp. zn. 2 Ro 248/2013, sp. zn. 1 Ro 43/2013,sp. zn. 8 Ro 85/2013, sp. zn. 8 Ro 94/2013, sp. zn. 9 Ro 100/2013, sp. zn. 3 Ro 257/2013,sp. zn. 3 Ro 108/2013, sp. zn. 2 Ro 225/2013 a sp. zn. 8 Ro 121/2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., o d m i e t a   pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37, Bratislava(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej Advokátskou kanceláriouChabadová,   s.   r.   o.,   Pri   starej   prachárni   13,   Bratislava,   prostredníctvom   ktorejkoná konateľka   a   advokátka   Mgr.   Ľubica   Pavelková   Chabadová,   vo   veci   namietanéhoporušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených podsp. zn. 3 Ro 119/2013, sp. zn. 3 Ro 267/2013, sp. zn. 3 Ro 286/2013, sp. zn. 2 Ro 187/2013,sp. zn. 2 Ro 94/2013, sp. zn. 3 Ro 273/2013, sp. zn. 3 Ro 224/2013, sp. zn. 2 Ro 248/2013,sp. zn. 1 Ro 43/2013, sp. zn. 8 Ro 85/2013, 8 Ro 94/2013, sp. zn. 9 Ro 100/2013, sp. zn. 3Ro 257/2013, sp. zn. 3 Ro 108/2013, sp. zn. 2 Ro 225/2013 a sp. zn. 8 Ro 121/2013 (spoluďalej len „napadnuté konania“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza: «Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   doručil   Okresnému   súdu Veľký Krtíš dňa 31. 3. 2006 a 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (Podanie možno urobiť písomne,   ústne   do   zápisnice,   elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona...) uvedené podanie sťažovateľ urobil elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa osobitného zákona (t. j. zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh sťažovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš zároveň doručil „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informoval Okresný súd Veľký Krtíš o svojom podaní na DVD − nosičoch. Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Veľký Krtíš listom, ktorým sťažovateľovi   oznamuje,   že   mu   vracia   „DVD   nosič   obsahujúci   elektronické   dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže súdy Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú splnené   podmienky   osobitného   zákona   na   prijímanie   podania   elektronickou   formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“. Na tento list reagoval sťažovateľ listom, v ktorom uvádza, že „Sprievodný list k návrhu“ nie je samozrejme   podaním   podľa   §   42   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Ako   už zo samotného názvu (a aj obsahu) tohto listu nepochybne vyplýva, ide len o sprievodný list k návrhu, pričom návrhy na začatie konania (t. j. žaloby na vydanie platobných rozkazov) sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči. Sťažovateľ už v sprievodnom liste k návrhu zároveň uviedol (čo bolo a je samozrejmé možné zistiť aj po otvorení súborov zaznamenaných na príslušnom DVD nosiči), že predmetné podanie urobené elektronickými prostriedkami (t. j. na DVD nosiči) je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného   zákona   a   opatrené   časovou   pečiatkou   podľa   osobitného   zákona.   Sťažovateľ v ďalšom konštatoval, že podanie bolo urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené (31. 3. 2006, 24. 7. 2006), preto v zmysle § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvedený deň považuje sťažovateľ za deň začatia konania,   pretože   toto   je   deň,   kedy   došiel   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš   návrh   na   jeho začatie...   Sťažovateľ   informoval   Okresný   súd   Veľký   Krtíš,   že   považuje   za   nevyhnutné poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa, že Okresný   súd   Veľký   Krtíš   nemá   vytvorené   podmienky   na   prijímanie   takých   podaní. Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok považuje všetky spôsoby podania za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by písomné podanie malo byť pred ostatnými   spôsobmi   uprednostňované,   resp.   zvýhodňované...   Sťažovateľ   teda   dodržal zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, pričom splnil všetky naňho kladené požiadavky, ktoré súvisia so zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu jeho podanie nebolo súdom prijaté... Sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, kde žiadal Ústavný súd Slovenskej republiky, aby svojím nálezom konštatoval porušenie ústavného práva sťažovateľa.»

Ústavný   súd   nálezom   sp.   zn.   II.   ÚS   148/08   z   24.   júna   2008   (ďalej   len   „nálezústavného súdu z 24. júna 2008“) vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky nasúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 dohovoru neprijatím jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formoua podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Okresnému súdu prikázal konať vo vecipodania   sťažovateľky   z   24.   júla   2006   urobeného   elektronickou   formou   a podpísanéhozaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdnehoporiadku. Ústavný súd v relevantnej časti odôvodnenia nálezu z 24. júna 2008 uviedol:„Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. d) zákona o ústavnom súde obnovil stav pred porušením označených práv sťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 24. júla 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu). V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“

Sťažovateľka ďalej uvádza: «Sťažovateľ   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš   doručil   opätovne   podania,   o   ktorých Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   rozhodol   vyššie   citovaným   Nálezom.   V   súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006... V obdobných, resp. skutkovo totožných konaniach sa rozhodovalo aj na Európskom súde   pre   ľudské   práva   v   Štrasburgu.   Tento   súd   dňa   16.   6.   2009   o   sťažnosti   žalobcu č. 54252/07   (táto konkrétne sa týkala   Okresného súdu   Veľký   Krtíš), 3274/08,   3377/08, 3505/08, 3526/08, 3741/08, 3786/08, 3807/0807, 3824/08, 15055/08, 29548/08, 29551/08, 29552/08, 29555/08, 29557/08 jednomyseľne rozhodol Rozsudkom okrem iného o tom, že prišlo k porušeniu Článku 6 ods. 1 Dohovoru. Inými slovami, Európsky súd pre ľudské práva jednomyseľne rozhodol, že Okresný súd porušil žalobcovi právo na spravodlivé súdne konanie.

Žalobca Okresnému súdu Veľký Krtíš doručil opätovne podania, o ktorých Európsky súd pre ľudské práva rozhodol Rozsudkom tak, že Okresný súd Veľký Krtíš porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie. V súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu v totožných   veciach   mal   a   má   žalobca   za   to,   že   účinky   podania   zostali   zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 31. 3. 2006...

Okresný   súd   Veľký   Krtíš   sa   nestotožnil   s   tvrdením   sťažovateľa,   že   ide o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných na tento súd dňa 31.   3.   2006   a   24.   7.   2006...   Preto   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku a zároveň   sťažovateľa   poučil,   že   v prípade   jeho nezaplatenia konanie zastaví.   Konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal.»

Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   svojimi   uzneseniamipotvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľkažiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatiekonania z 31. marca 2006 a 24. júla 2006 s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku2013.

Ústavný súd z príloh sťažnosti zistil, že sťažovateľka sa domáhala ochrany svojichpráv   i   podaním   dovolaní   proti   uzneseniam   krajského   súdu,   ktoré   však   dovolací   súdodmietol.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavnýsúd nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s...   domáhať   sa   zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš porušené bolo.

2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).“

Sťažovateľka   sa   domáha   tiež   priznania   primeraného   finančného   zadosťučineniaa úhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

V uvedenom článku ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavnýsúd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťamiiba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automatickynezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súdpri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnymorgánom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   svojej   právomocina jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,IV. ÚS   243/05,   II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratioinštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatnýchorgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahovústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v   konanío sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu bez toho,aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, v 2 bode petitu ďalej žiada, aby ústavný súdokresnému súdu prikázal, „aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti)“, pričom formulácia „na základe týchto podaní“ jenezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažnosti v tejto časti je nevykonateľný. Ústavný súdz   dôvodov   procesnej   ekonómie   upustil   od   výzvy   adresovanej   právnej   zástupkynisťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov petitu sťažnosti a ustálil predmet tohtokonania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia, pretože ani prípadné odstránenieuvedených nedostatkov petitu by za žiadnych okolností nemohlo viesť k inému rozhodnutiuo tejto sťažnosti.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať protinamietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolania, o ktorých boloprávnený   a   aj   povinný   rozhodnúť   krajský   súd   (krajský   súd   o   odvolaniachpodaných sťažovateľkou   proti   uzneseniam   vydaným   v   rámci   napadnutých   konaníokresného súdu rozhodol v konaniach vedených týmto súdom pod sp. zn. 14 Co 335/2013,sp.   zn.   17   Co   333/2013,   sp.   zn.   16   Co   457/2013,   sp.   zn.   16   Co   453/2013,sp. zn. 16 Co 624/2013,   sp.   zn.   14   Co   454/2013,   sp.   zn.   14   Co   365/2013,sp. zn. 16 Co 621/2013,   sp.   zn.   14   Co   397/2013,   sp.   zn.   16   Co   460/2013,sp. zn. 12 Co 238/2013,   sp.   zn.   15   Co   258/2013,   sp.   zn.   16   Co   445/2013,sp. zn. 14 Co 336/2013, sp. zn. 14 Co 444/2013 a sp. zn. 12 Co 272/2013, pozn.). Právomockrajského súdu rozhodnúť o odvolaniach sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomocústavného súdu.

Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomocina jej prerokovanie.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmisťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015