znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 335/08-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   septembra   2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. P., S., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4, čl. 17 ods. 2, čl. 19 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 49 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 2 T 90/2002, Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 3 To 74/2006 a Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Tdo 60/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. P.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2008 doručená sťažnosť J. P., S. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4, čl. 17 ods. 2, čl. 19 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 49 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v konaní   vedenom   Okresným   súdom   Galanta (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 2 T 90/2002, Krajským súdom v Trnave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 3 To 74/2006 a Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 3 Tdo 60/2007. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 19. júna 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 T 90/2002 z 10. mája 2006 bol sťažovateľ uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 25. augusta 1999 svoju sestru (ďalej len „poškodená“) po predchádzajúcej slovnej potýčke fyzicky napadol tak, že ju päsťou ruky udrel do oblasti ľavej očnice, vytočil ľavú ruku smerom navonok a takto ju pri vzájomnom zápase   vytlačil   von   z predajne   bytových   doplnkov.   V dôsledku   toho   poškodená   utrpela pomliaždenie   v oblasti   očnice   vľavo,   podvrtnutie   ľavého   ramenného   zhybu   a odreniny oboch   kolien,   čo   si   vyžiadalo   liečenie   a práceneschopnosť   najmenej   21   dní.   Za   to   bol sťažovateľovi   uložený   trest   odňatia   slobody   v trvaní   dvoch   mesiacov   s podmienečným odkladom   na   skúšobnú   dobu   jedného   roka.   Sťažovateľ   podal   proti   rozsudku   odvolanie a uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 74/2006 z 30. januára 2007 bolo odvolanie ako nedôvodné   zamietnuté.   Uznesenie   krajského   súdu   sťažovateľ   napadol   dovolaním. Uznesením najvyššieho súdu č. k. 3 Tdo 60/2007-317 zo 6. februára 2008 bolo dovolanie odmietnuté.

Podľa   názoru   sťažovateľa   vyšetrovateľ   a prokurátor   vykonávali   svoju   právomoc v rozpore so zákonom, pričom prokurátor predložil okresnému súdu sfalšovanú verejnú listinu. Všeobecné súdy sa nezaoberali dôvodmi odvolania a dovolania sťažovateľa, hoci jednoznačne   vedeli,   že   skutok,   z ktorého   bol   sťažovateľ   krivo   obvinený,   obžalovaný a odsúdený, sa nestal. Dosvedčil to aj manžel poškodenej.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd zaviazal okresný súd, krajský súd a najvyšší súd dať svoje konanie do súladu s ústavou.

Z dovolania sťažovateľa z 15. októbra 2007 adresovaného okresnému súdu vyplýva, že   uznesenie   krajského   súdu   je   založené   na   dôkazoch,   ktoré   neboli   súdom   vykonané zákonným spôsobom, ako aj na nesprávnom posúdení zisteného skutku. Sťažovateľ pritom odkazuje na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. g) a i) Trestného poriadku. Podľa   názoru sťažovateľa sa všeobecné súdy uspokojili s tvrdením poškodenej, že bola na RTG vyšetrení, hoci príslušná poliklinika to nepotvrdila. Nevysporiadali sa s tvrdením svedka MUDr. Z., že diagnózu   o luxácii   ľavého   ramenného   kĺbu   opísal   z dokumentácie,   ktorú   poškodená priniesla so sebou, pričom svedok Z. nebol na hlavnom pojednávaní vypočutý. Luxáciu a podvrtnutie   ľavého   ramenného   kĺbu   nepotvrdzuje   ani   svedkyňa   MUDr.   R.   Znalec MUDr. C. uviedol, že lekárske podklady týkajúce sa zranenia poškodenej nie sú k dispozícii. Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   nechápe,   ako   mohol   byť   uznaný   vinným. Nerešpektovalo sa ani pravidlo, podľa ktorého sa v prípade pochybností malo rozhodnúť v prospech sťažovateľa.

Z uznesenia najvyššieho súdu č. k. 3 Tdo 60/2007-317 zo 6. februára 2008 vyplýva, že dovolanie sťažovateľa bolo podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuté. Podľa názoru   najvyššieho   súdu   vo   vzťahu   k dôvodu   dovolania   uvedenému   v ustanovení   §   371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku podané dovolanie vôbec nekonkretizuje, v čom videl sťažovateľ vykonanie dôkazov spôsobom odporujúcim zákonom, neuviedol, aké konkrétne porušenie procesnoprávnych ustanovení súvisiacich s vykonávaním dôkazov na hlavnom pojednávaní,   resp.   verejnom   zasadnutí   namieta.   Skutočnosť,   že   sťažovateľ   nesúhlasí s hodnotením dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, nemôže zakladať dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nemožno chápať ako tretiu inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže dovolací súd posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať   vykonané   dôkazy   bez   toho,   aby   ich   mohol   v konaní   o dovolaní   sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Tento dôvod dovolania je daný iba v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva   na   nesprávnom   právnom   posúdení   skutku   alebo   na   inom   nesprávnom hmotnoprávnom   posúdení.   Nie   je   možné   s poukazom   na   dovolací   dôvod   uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Skutkový stav je pri rozhodovaní o dovolaní opierajúcom sa o tento dovolací dôvod hodnotený len z toho hľadiska, či skutok, alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Prípady, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, treba odlišovať od prípadov, keď je rozhodnutie založené na nesprávnom skutkovom zistení. Ako to vyplýva z obsahu   dovolania,   sťažovateľ   vyjadruje   nesúhlas   s hodnotením   dôkazov   vo vzťahu k výpovedi   poškodenej,   ktorú   považoval   za   nevierohodnú.   V tejto   súvislosti   namietal aj spôsob hodnotenia záverov znaleckých posudkov a lekárskych potvrdení zaoberajúcich sa   otázkou   charakteru   zranenia   poškodenej,   mechanizmu   jeho   vzniku   i dĺžky práceneschopnosti, ktoré sú podľa jeho názoru rozporné. Z uvedeného je nepochybné, že dovolanie podané   sťažovateľom   z dôvodu   §   371   ods.   1 písm.   i)   Trestného poriadku   sa neopiera o právne námietky, ale je založené výlučne na skutkových výhradách.   Ide preto o námietky, ktoré vecne nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) a i) Trestného poriadku, najvyšší súd bez preskúmania veci podané dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol postupom podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.

Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie najvyššieho súdu č. k. 3 Tdo 60/2007-317 zo 6. februára 2008 nadobudlo právoplatnosť 25. marca 2008.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

V čase odovzdania sťažnosti na poštovú prepravu už dávno uplynula dvojmesačná lehota od doručenia rozsudku okresného súdu, resp. uznesenia krajského súdu.

Keďže uznesenie najvyššieho súdu č. k. 3 Tdo 602007-317 zo 6. februára 2008 sa stalo právoplatným 25. marca 2008, sťažnosť odovzdaná na poštovú prepravu 19. júna 2008 bola aj vo vzťahu k tomuto uzneseniu oneskorene podaná.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008