znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 334/2013-35

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   5.   novembra   2013 v senáte   zloženom   z   predsedu   Juraja   Horvátha   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Ing. F. B., K., zastúpeného advokátkou JUDr. P. R., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 143/2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   Ing.   F.   B.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 143/2004 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Komárno   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   T   143/2004 p r i k a z u j e   ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. F. B. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Komárno p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Komárno j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. F. B. trovy konania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. P. R., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k. II. ÚS   334/2013-14   z   19.   júna   2013   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Ing.   F.   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 143/2004.

Sťažovateľ   uviedol,   že „Na   Okresný   súd   v   Komárne   bola   podaná   obžaloba č. Pv 1224/02, podľa ktorej som sa mal dopustiť trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Trestného zákona... Vec je pojednávaná na Okresnom súde v Komárne pod spisovou značkou 3 T 143/04 a do dnešného dňa nie je skončená.

Som   presvedčený,   že   v   danom   prípade   ide   zo   strany   Okresného   súdu   Komárno o závažné   prieťahy   v   konaní.   Zbytočné   prieťahy   v   tomto   konaní   naznačuje   najmä neprimeraná dĺžka tohto konania...

Rovnako presvedčený, že obžaloba Okresnej prokuratúry v K. je nedôvodná, čomu nasvedčuje doposiaľ prevedené trestné konanie, ktoré však nie je mojou vinou skončené a nie   je   dlhodobo   odstránený   stav   právnej   neistoty   založenej   už   podanou   obžalobou. Zbytočnými   prieťahmi   v   konaní   a   nečinnosťou   Okresného   súdu   Komárno   sa   takto neprimerane oddialilo i právoplatné skončenie veci...

Okresný   súd   v   Komárne   len   formálne   urgoval,   aj   to   len   v   neprimerane   dlhých časových odstupoch vyhotovenie znaleckého posudku na základe dvoch uznesení o pribratí Ústavu súdneho lekárstva LF UK v B. a LF Univerzity P. J. Šafárika v K., čo považujem za evidentné prieťahy v konaní, keďže napokon ani jeden z nich posudok nevyhotovil. Napokon bolo potrebné ustanoviť iného znalca. K tomuto však došlo až 12. 8. 2010.

... vo veci som sa obrátil na predsedu Okresného súdu v Komárne, ktorý mi v prípise z 31. 1. 2013 okrem iného oznámil, že vec je súčasnej dobe v štádiu štúdia spisu, bude vytýčený vo veľmi krátkej dobe termín hlavného pojednávania, aby došlo k čo najskoršiemu rozhodnutiu o obžalobe, ktorú podala Okresná prokuratúra K. a tak nedochádzalo k ďalším zbytočným prieťahom v predmetnej trestnej veci. Okresný súd v Komárne teda sám v tomto prípise uznal existenciu prieťahov v tomto konaní...

V danom prípade existuje príčinná súvislosti medzi zbytočnými prieťahmi v konaní, ktoré mi spôsobili nemajetkovú ujmu a preto požadujem vo veci i finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,- Eur.

Požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodňujem dĺžkou trestného konania   vedeného   voči   mojej   osobe,   ako   i   úkonmi,   ktoré   nesmerujú   k   právoplatnému ukončeniu veci. Sťažovateľ sa nachádza už desať rokov v stave veľkej právnej neistoty, čo je zvýraznené i tým, že sa stará o svoju matku (starobnú dôchodkyňu), v podstate si nemohol vytvoriť žiadny pevný partnerský zväzok a vzhľadom na prieťahové a liknavé konanie súdu, nevie ani predpokladať výsledok súdneho rozhodnutia.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo Ing. F. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod spis. zn. 3T/143/2004 porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Komárne prikazuje vo veci vedenej pod sp zn. 3T/143/2004 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. F. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 20.000.- Eur..., ktoré je Okresný   súd   Komárne   povinný   tomuto   vyplatiť   do   2   mesiacov   od právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4. Ing. F. B. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd v Komárne povinný tomuto vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   veci   písomne   vyjadrili   obaja   účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom Mgr. Ľ. M., listom sp. zn. Spr 427/13 z 28. augusta 2013 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 16. septembra 2013.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   chronológie   úkonov vykonaných súdom v namietanom konaní uviedol:

«S tvrdeniami sťažovateľa, ktorý namieta prieťahy v konaní a „liknavý“ postup súdu v   predmetnej   trestnej   veci   nie   je   možné   súhlasiť.   Po   preštudovaní   spisového   materiálu sp. zn.   3T/143/2004   a   vyjadrenia   zákonných   sudcov,   som   dospel   k   záveru,   že   nejde o jednoduchú vec. V prípade, ak by išlo o jednoduchú vec potom od podania obžaloby 6. 10. 2004   po   vykonaní   rozsiahleho   dokazovania,   by   bol   zrejme   odvolací   súd,   súdom prvého   stupňa   vyhlásený   rozsudok,   potvrdil   a   nie   zrušil   a   prikázal   mu   vykonať   ešte rozsiahlejšie znalecké dokazovanie.

Predmetná trestná vec je podľa môjho názoru skutkovo oveľa zložitejšia, ako sa to zdá na prvý pohľad tak,   ako to zjednodušuje sťažovateľ.   Počas dokazovania bolo a aj naďalej je potrebné náležité zistiť skutkový stav veci s osobitnou pozornosťou na závery a výsledky   doposiaľ   vykonaného   znaleckého   dokazovania.   V   tomto   smere   zrejme absentovala   perfektná   práca   orgánov   činných   v   trestnom   konaní   v   štádiu   prípravného konania a preto túto prácu musel a musí odstraňovať súd.   Rozličnosť záverov znalcov MUDr. K. a MUDr. K. vyvolalo takú spornú dôkaznú situáciu, pre odstránenie spornosti ktorej   bolo   potrebné   pribrať   znalecký   ústav,   v   danom   prípade   znaleckú   organizáciu. S poukazom na ustanovenie § 110 ods. 1 Trestného poriadku v znení účinnom do 1. 1. 2006 je potrebné uviesť, že v trestnom konaní vo výnimočných, obzvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie môže orgán činný v trestnom konaní rozhodnúť o pribratí štátneho orgánu alebo ústavu na podanie posudku alebo na preskúmanie posudku podaného   znalcom.   Nakoľko   takáto   situácia   nastala   a   súd   prvého   stupňa   bol   viazaný názorom   odvolacieho   súdu,   došlo   vlastne   k   odstraňovaniu   vád   prípravného   konania, v rámci konania na súde, čo zabralo značný časový priestor, ktorý sa predlžoval ešte aj pre objektívne okolnosti t. j. zmenou zákonného sudcu.

Okresný súd Komárno patrí z hľadiska nápadu vecí na jedného sudcu už dlhšiu dobu medzi preťažené súdy. Sudca Š. N. skutočne ukončil svoju aktívnu sudcovskú činnosť ku koncu roku 2010 a predmetná trestná vec bola Dodatkom č. 8 Rozvrhu práce Okresného súdu Komárno na   rok 2010   zo   dňa 5.   10.   2010   pridelená   sudcovi   JUDr.   D.   K.   spolu s ďalšími   prerozdeľovanými   trestnými   vecami.   Následne   v   roku   2013,   Dodatkom   č.   2 Rozvrhu práce Okresného súdu Komárno na rok 2013 zo dňa 16. 1. 2013 s poukazom na ustanovenie   §   51   ods.   4   písm.   c)   zákona   č.   757/2004   o   súdoch   a   o   zmene   a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ako   aj   pravidlo   17)   Rozvrhu   práce Okresného   súdu   Komárno   na   rok   2013,   v   dôsledku   výrazného   rozdielu   v   pracovnom zaťažení sudcu JUDr. D. K. boli prerozdelené trestné veci uvedené v prílohe č. 1 a v prílohe č.   2   tohto   dodatku   a   to   náhodným   výberom   prostredníctvom   generátora   elektronickej podateľne   sudcom   JUDr.   M.   I.,   JUDr.   T.   Š.   a JUDr. E.   J.   Po   vykonaní   tohto   úkonu (prerozdelenia trestných vecí náhodným výberom) spis Okresného súdu Komárno sp. zn. 3 T 143/04 bol generátorom elektronickej podateľne skutočne pridelený zákonnému sudcovi JUDr.   T.   Š.   spolu   aj   s ďalšími   prerozdeľovanými   trestnými   vecami.   Tieto   objektívne skutočnosti nesporne taktiež prispeli k tomu, že vec ešte nie je právoplatne skončená, ale ide o také skutočnosti, ktoré sú nepredvídateľnými okolnosťami a žiaden zákonný sudca za ne nemôže   niesť   žiadne   následky.   Naďalej   som   toho   názoru,   že   všetci   sudcovia,   ktorí v predmetnej   trestnej   veci   konali   a   konajú   nevytvárajú   priestor   pre   zbytočné   prieťahy v konaní.   Úkony,   ktoré   boli   v tejto   veci   Okresným   súdom   Komárno   vykonané   a   bližšie rozvedené, v tomto vyjadrení objektívne nespôsobili žiadne prieťahy, medzi jednotlivými úkonmi sú s poukazom na reálnu zaťaženosť sudcov a súdov akceptovateľné. Procesné postupy   súdu   vždy   smerovali   a smerujú   ku   skončeniu   veci,   pričom   súd   prejednával a prejednáva vec priebežne, plynule rešpektuje a dodržiava procesné zákonné ustanovenia Trestného poriadku, ktoré neumožňovali s pokračovaním trestného konania po zákonom vynútených zmenách zákonných sudcov. Objektívne sú však aj príčiny dĺžky znaleckého dokazovania, pri danom stave vnútroštátnej legislatívy v tejto oblasti.

V neposlednom smere je však potrebné poukázať aj na správanie sa strán v konaní, ktoré   taktiež   procesnými   prekážkami,   žiadosťami   o   odročenie   pojednávaní...   návrhmi na doplnenie   dokazovania,   námietkami   voči   dôkazným   prostriedkom   a pod.   spôsobovali a spôsobujú, že doteraz nebolo možné právoplatne skončiť uvedenú trestnú vec. Zo strany sťažovateľa je však absurdné spájať neskončené trestné konanie s problémami nemožnosti vytvorenia si pevného partnerského zväzku.»

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k   uvedenému   vyjadreniu predsedu okresného súdu k veci uviedla:

„Nesúhlasím ani so stanoviskom Okresného súdu v Komárne, keď tvrdí, že považuje za absurdné spájať neskončené trestné konania s problémami nemožnosti vytvorenia si partnerského   vzťahu.   Trestné   konania   vedené   voči   sťažovateľovi aj   napriek prezumpcie neviny   zasahuje   do   jeho   súkromného   života   a   to   najmä   v   prípade   takéhoto   obvinenia z akého je obžalovaný sťažovateľ, pričom práve dĺžka tohto trestného konania u verejnosti (a teda i prípadných partneriek) vyvoláva pochybnosti v tom smere, či sťažovateľ je vskutku vinný alebo nie.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože po oboznámení   sa   s   ich   stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného pod sp. zn. 3 T 143/2004:

- 6. októbra 2004 bola na okresnom súde podaná obžaloba proti sťažovateľovi (vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 3 T 143/04),

-   9.   decembra   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovateľ   bol   prítomný, pojednávanie bolo odročené na 3. február 2005,

- 10. decembra 2004 okresný súd pripojil rozvodový spis,

-   3.   februára   2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   obžalovaný   bol   prítomný,   bol vypočutý znalec MUDr. K., pojednávanie bolo odročené na 9. marec 2005,

- 9. marca 2005 bolo doručené podanie svedkyne B.,

- 9. marca 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ nebol prítomný, prítomní boli svedkovia, pojednávanie bolo odročené na 20. apríl 2005,

-   8.   apríla   2015   obhajca   sťažovateľa   JUDr.   S.   doručil   návrh   na   doplnenie dokazovania,

-   20.   apríla   2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovateľ   bol   prítomný,   bolo odročené na 25. máj 2005 s tým, že bude opäť predvolaný znalec MUDr. K.,

- 25. mája 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ bol prítomný, bolo odročené na 22. jún 2005 s tým, že na tento termín sa dostaví znalec MUDr. K., ktorému predseda senátu odovzdá opis znaleckého posudku vypracovaného MUDr. K.,

- 22. júna 2005 obhajca sťažovateľa ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na 22. jún 2005 a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu svojej práceneschopnosti,

-   8.   septembra   2005   bol   spísaný   úradný   záznam   o   tom,   že   jedna   z   prísediacich oznámila, že 14. septembra 2005 sa nemôže dostaviť na okresný súd,

-   13.   septembra   2005   predseda   senátu   oznámil   zmenu   termínu   pojednávania zo 14. septembra 2005 na 26. október 2005,

- 26. októbra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ bol prítomný, nedostavil sa   jeho   obhajca,   pojednávanie   bolo   odročené   na   30.   november   2005   s   tým,   že   okrem obhajcu budú predvolaní aj znalci,

- 30. novembra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa bez ospravedlnenia nedostavili   predvolaní   znalci,   obhajcovi   bola   uložená   poriadková   pokuta   2 000   Sk za neúčasť na pojednávaní nariadenom na 26. október 2005, pojednávanie bolo odročené na 24. január 2006 s tým, že budú opäť predvolaní znalci,

- 6. decembra 2005 znalec MUDr. K. oznámil svoju korešpondenčnú adresu,

- 22. decembra 2005 bol spis predložený Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o sťažnosti obhajcu, vec bola vedená pod sp. zn. 2 Tos 31/2005,

- 9. januára 2006 sa uskutočnilo neverejné zasadnutie senátu krajského súdu, ktorý uznesením   sp.   zn.   2   Tos   31/2005   rozhodol   tak,   že   zamietol   sťažnosť   obhajcu   ako nedôvodnú,

- 24. januára 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ aj obhajca boli prítomní, spis z krajského súdu nebol vrátený, preto bolo pojednávanie odročené na 28. február 2006,

- 26. januára 2006 bol spis doručený okresnému súdu,

- 28. februára 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ aj obhajca boli prítomní, bol vypočutý znalec MUDr. K., obhajca navrhol doplniť dokazovanie, pojednávanie bolo odročené na 11. apríl 2006 s tým, že znalec doplní znalecký posudok,

- 11. apríla 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ aj obhajca boli prítomní, bola vypočutá svedkyňa MUDr. K., pojednávanie bolo odročené na 16. máj 2006 s tým, že MUDr. K. bude vyzvaná, aby predložila záznamy o rehabilitácii poškodeného O. D., mal byť predvolaný aj znalec MUDr. K.,

- 18. apríla 2006 bola doručená zdravotná dokumentácia „pacienta O. D.“,

-   15.   mája   2006   obhajca   telefonicky   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní nariadenom na 16. máj 2006,

- 26. mája 2006 obhajca oznámil ukončenie práceneschopnosti,

- 21. júna 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ aj obhajca boli prítomní, bol vypočutý znalec MUDr. K., pojednávanie bolo odročené na 6. september 2006 s tým, že bude predvolaná svedkyňa MUDr. K.,

-   6.   septembra   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovateľ   aj   obhajca   boli prítomní, bol vyhlásený rozsudok,

- 29. septembra 2006 predseda senátu požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie rozsudku do 19. októbra 2006, predseda okresného súdu mu udelil súhlas, rozsudok bol písomne vyhotovený 18. septembra 2006,

- 31. októbra 2006 podal sťažovateľ odvolanie,

-   7.   novembra   2006   bol   spis   doručený   krajskému   súdu,   kde   bol   zaevidovaný pod sp. zn. 2 To 35/2006,

-   9.   novembra   2006   okresný   súd „doposlal“ krajskému   súdu   písomné   dôvody odvolania doručené 27. októbra 2006,

-   27.   júna   2007   sťažovateľ   doručil   krajskému   súdu   ospravedlnenie   neúčasti na pojednávaní nariadenom na 12. júl 2007,

- 12. júla 2007 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde, sťažovateľ ani obhajca neboli prítomní, preto bolo pojednávanie odročené na 6. september 2007,

-   6.   septembra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovateľ   aj   obhajca   boli prítomní, krajský súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol,

- 5. októbra 2007 predsedníčka senátu požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie rozsudku do 28. decembra 2007,

- 21. februára 2008 bol spis doručený okresnému súdu,

- 8. apríla 2008 požiadal svedok Š. P.   o oslobodenie od povinnosti   zúčastniť sa pojednávania z dôvodu choroby,

- 17. apríla 2008 predseda senátu požiadal svedka P., aby doručil lekárske svedectvo o tom, že nie je schopný zúčastniť sa pojednávania,

- 22. apríla 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ aj obhajca boli prítomní, pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že sa do konania priberie znalecký ústav v súlade s uznesením krajského súdu a po doručení znaleckého posudku bude určený nový termín pojednávania,

- 5. septembra 2008 okresný súd uznesením sp. zn. 3 T 143/2004 pribral do konania na podanie znaleckého posudku Lekársku fakultu UPJŠ v K. (ďalej len „lekárska fakulta“) s tým, že lehotu na vypracovanie určil 60 dní,

-   20.   októbra   2008   lekárska   fakulta   oznámila,   že   nemôže   vypracovať   posudok, pretože nemá uzavreté poistenie pre účely náhrady škody za znaleckú činnosť,

-   19.   decembra   2008   okresný   súd   uznesením   pribral   do   konania   Ústav   súdneho lekárstva   Lekárskej   fakulty   Univerzity   Komenského   v B.   (ďalej   len   „ústav“), na vypracovanie stanovil lehotu 60 dní,

- 27. mája 2009 okresný súd urgoval ústav na vypracovanie posudku,

- 6. novembra 2009 okresný súd opätovne urgoval ústav na vypracovanie posudku,

- 17. februára 2010 okresný súd opätovne urgoval ústav na vypracovanie posudku,

- 23. júna 2010 okresný súd zo zoznamu znalcov zistil, že ústav bol 28. augusta 2009 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov,

-24. júna 2010 okresný súd požiadal ústav o vrátenie spisového materiálu,

- 23. júla 2010 okresný súd zisťoval existujúce pracoviská so znaleckou činnosťou,

- 12. augusta 2010 okresný súd uznesením č. k. 3 T 143/2004-382 pribral do konania na podanie znaleckého posudku I., s. r. o., B. (ďalej len „inštitút“), na vypracovanie stanovil lehotu 60 dní,

- 29. novembra 2010 okresný súd urgoval inštitút,

-   6.   decembra   2010   inštitút   odpovedal,   že   sú   jedinou   organizáciou   zapísanou v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá reálne vykonáva kontinuálnu znaleckú činnosť v zložitých interdisciplinárnych prípadoch medicíny vrátane znaleckej   činnosti   pre   súdy,   oznámil,   že   znalecký   posudok   sú   schopní   vypracovať začiatkom februára 2011,

- 17. januára 2011 inštitút oznámil stav vypracovávania znaleckého posudku, mal byť vypracovaný v   plánovanom termíne začiatkom   februára 2011,   zároveň   okresnému súdu zaslal výzvu adresovanú poškodenému z dôvodu potreby vyžiadania podkladov,

- 21. januára 2011 okresnému súdu bol doručený znalecký posudok, v ktorom sa konštatuje, že závery znalca MUDr. K. sú nesprávne, správne závery urobil znalec MUDr. K.,

- 6. decembra 2011 svedok P. ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 14. december 2011,

-   7.   decembra   2011   obhajca   aj   sťažovateľ   ospravedlnil   neúčasť   na   pojednávaní nariadenom na 14. december 2011,

- 14. decembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ ani obhajca neboli prítomní,   pojednávanie   bolo   odročené   na   23.   február   2012   s   tým,   že   sťažovateľ   aj poškodený   budú   predvolaní   pod   hrozbou   poriadkovej   pokuty   a predvedenia,   mal   byť predvolaný aj MUDr. K. aj MUDr. K.,

-   23.   januára   2012   MUDr.   K.   ospravedlnil   neúčasť   na   pojednávaní   nariadenom na 23. február 2012 z dôvodu čerpania dovolenky,

- 24. januára 2012 znalec z inštitútu MUDr. M. oznámil, že sa nebude môcť zúčastniť pojednávania, pretože čerpá dovolenku,

- 8. februára 2012 MUDr. K. oznámil, že v deň konania pojednávania má službu na pohotovosti,

- 23. februára 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ aj obhajca boli prítomní, poškodený vyčíslil výšku škody, ktorú si uplatňuje, boli vypočutí svedkovia, pojednávanie bolo odročené na neurčito,

-   10.   apríla   2012   MUDr.   K.   ospravedlnil   neúčasť   na   pojednávaní   nariadenom na 18. apríl 2012 z dôvodu zahraničnej cesty,

- 17. apríla 2012 ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti neúčasť na pojednávaní MUDr. G., ktorý bol poverený inštitútom vystupovať v tejto veci,

-   18.   apríla   2012   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovateľ   ani   obhajca   neboli prítomní, pojednávanie bolo odročené na 28. jún 2012,

- 28. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ aj obhajca boli prítomní, okresný   súd   návrh   na   dokazovanie   vyšetrovacím   pokusom   uznesením   zamietol, pojednávanie bolo odročené na 27. september 2012,

- 22. augusta 2012 MUDr. K. ospravedlnil neúčasť na pojednávaní 27. septembra 2012 z pracovných dôvodov,

- 13. septembra 2012 sudca upravil kanceláriu na zrušenie termínu pojednávania z dôvodu   neúčasti MUDr. K., ktorý mal byť na pojednávaní konfrontovaný so závermi znalca MUDr. K.,

- 8. októbra 2012 bol spísaný úradný záznam o tom, že v období od 14. septembra 2012 do 6. októbra 2012 bol sudca práceneschopný,

-   15.   januára   2013   bol   spísaný   úradný   záznam   o   zrušení   termínu   pojednávania nariadeného na 24. január 2013 z dôvodu prerozdelenia pridelenej veci podľa § 51 ods. 4 písm.   c)   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov v znení neskorších predpisov,

-   24.   januára   2013   bolo   doručené   vyjadrenie   obžalovaného   k   námietkam poškodeného,

- 29. apríla 2013 okresný súd uznesením sp. zn. 3 T 143/2004 rozhodol o priznaní odmeny znalcovi MUDr. K.,

- 29. apríla 2013 okresný súd uznesením č. k. 3 T 143/2004-565 rozhodol o priznaní odmeny inštitútu,

-   20.   mája   2013   obhajca   ospravedlnil   neúčasť   sťažovateľa   na   pojednávaní nariadenom na 22. máj 2013 z dôvodu jeho práceneschopnosti,

-   22.   mája   2013   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovateľ   nebol   prítomný,   jeho obhajca bol prítomný, pojednávanie bolo odročené na 12. august 2013.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 143/2004 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 95/06, I. ÚS 132/03).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2 ústavy,   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vec je skutkovo zložitá. Vo veci bolo potrebné ustanoviť viacerých znalcov. Diametrálne odlišné závery dvoch skôr vymenovaných znalcov bolo potrebné ešte následne konfrontovať so závermi inštitútu. Táto skutočnosť mala rozhodujúci vplyv na priebeh namietaného konania a jeho doterajšiu dĺžku. Z právneho hľadiska vec nemožno považovať za zložitú.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa,   ktorý   má v konaní postavenie obžalovaného, ústavný súd zistil, že z dôvodov na strane sťažovateľa muselo byť z osemnástich nariadených pojednávaní odročených sedem pojednávaní. Túto skutočnosť nemôže ústavný súd nezobrať do úvahy pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

Z   dôvodu   podania   odvolania   sťažovateľa   proti   rozsudku   okresného   súdu   sa   vec viac ako   rok   nachádzala   na   krajskom   súde.   Využitie   možností   daných   sťažovateľovi procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní tak spôsobilo predĺženie priebehu konania, ale nemožno ho kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd spôsobil predĺženie konania predovšetkým svojou neefektívnou činnosťou.

Z prehľadu doterajšieho priebehu konania vyplýva, že okresný súd od momentu, keď mu bola doručená obžaloba (9. decembra 2004), až do prvého meritórneho rozhodnutia (6.   septembra   2006)   konal   plynule,   pojednávania   nariaďoval   v   rýchlom   slede. Od 7. novembra   2006   do   21.   februára   2008   sa   spis   z   dôvodu   odvolania   sťažovateľa nachádzal na krajskom súde.

Negatívnym   príkladom   neefektívneho   postupu   okresného   súdu   je   obdobie od 22. apríla   2008   do   23.   júla   2010.   Počas   dvadsiatichšiestich   mesiacov   okresný   súd ustanovoval a následne urgoval na podanie znaleckého posudku znalecké organizácie, ktoré buď nespĺňali všetky podmienky na výkon znaleckej činnosti, preto ho nemohli vypracovať, alebo dokonca boli vyčiarknuté zo zoznamu znalcov. Z toho dôvodu ich okresný súd nemal vôbec menovať. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd nielenže absolútne nedostatočne využíval mailovú a telefonickú komunikáciu so znalcami, ktorých mienil ustanoviť, ale nekomunikoval ani so samotnými registrami súdov, ktoré zoznamy znalcov vedú, aby si vopred zistil, či daný znalec je ešte vôbec zapísaný v zozname znalcov, prípadne či spĺňa podmienky   na   vypracovanie   znaleckého   posudku   v   potrebnom   smere.   Okresný   súd namiesto   toho   vypracovával   uznesenia   o   ustanovovaní   znalcov,   doručoval   ich,   urgoval vypracovanie   a   až   o   26   mesiacov   zistil,   že   vymenovaní   znalci   znalecký   posudok z objektívnych dôvodov vypracovať nemôžu.

Okresný súd v ďalšom období nariaďoval pojednávania v rýchlom slede, jeho postup ale sťažovala neúčasť sťažovateľa a tiež znalcov na pojednávaniach. Neúčasť znalcov však nebola   svojvoľná   (zahraničná   pracovná   cesta   a   čerpanie   dovolenky,   pracovné   dôvody MUDr. K., služba na pohotovosti – MUDr. K., práceneschopnosť – MUDr. G.).

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli   ktorým   sa   sťažovateľ   obrátil   na   štátny   orgán,   aby   o   jeho   veci   rozhodol   (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).

K obrane okresného súdu, podľa ktorého „Okresný súd Komárno patrí z hľadiska nápadu vecí na jedného sudcu už dlhšiu dobu medzi preťažené súdy. Sudca Š. N. skutočne ukončil svoju aktívnu sudcovskú činnosť ku koncu roku 2010 a predmetná trestná vec bola Dodatkom č. 8 Rozvrhu práce Okresného súdu Komárno na rok 2010 zo dňa 5. 10. 2010 pridelená   sudcovi   JUDr.   D.   K.   spolu   s   ďalšími   prerozdeľovanými   trestnými   vecami... objektívne   skutočnosti   nesporne   taktiež   prispeli   k tomu,   že   vec   ešte   nie   je   právoplatne skončená, ale ide o také skutočnosti, ktoré sú nepredvídateľnými okolnosťami a žiaden zákonný sudca za ne nemôže niesť žiadne následky... Procesné postupy súdu vždy smerovali a smerujú ku skončeniu veci, pričom súd prejednával a prejednáva vec priebežne, plynule rešpektuje   a   dodržiava   procesné   zákonné   ustanovenia   Trestného   poriadku,   ktoré neumožňovali   s   pokračovaním   trestného   konania   po   zákonom   vynútených   zmenách zákonných sudcov. Objektívne sú však aj príčiny dĺžky znaleckého dokazovania, pri danom stave   vnútroštátnej   legislatívy   v   tejto   oblasti“,   ústavný   súd   uvádza,   že   už   v   jeho predchádzajúcej judikatúre (III. ÚS 14/00) bol vyslovený právny názor, že otázky množstva vecí,   personálne   a   organizačné   problémy   súdu   nie   sú   v   zásade   ústavne   významné   pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (mutatis mutandis I. ÚS 55/02, IV.   ÚS   84/02).   Ústava   v   čl.   48   ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom na konštatovanú neefektívnu činnosť okresného súdu ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom vo veci konajúceho okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 143/2004 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 20 000   €,   čo   odôvodnil „dĺžkou   trestného   konania   a   úkonmi,   ktoré   nesmerujú k právoplatnému ukončeniu veci“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím   na všetky   okolnosti   zisteného porušenia   práv sťažovateľa, ako aj jeho podiel na prieťahoch považuje za primerané v sume 1 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s   jeho   právnym zastupovaním   advokátkou   JUDr.   P.   R.   v konaní pred   ústavným súdom.   Sťažovateľ   ich vyčíslil sumou 275,94 € za dva úkony právnej služby. V súlade s § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   patrí sťažovateľovi   náhrada   trov   právneho   zastupovania   spolu   vo   výške   275,94   € (2 x 130,16 €/úkon právnej služby a 7,81 € režijný paušál) a ústavný súd ich sťažovateľovi v takejto výške aj priznal.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013