znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 334/2012-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   decembra   2012 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta prerokoval prijaté sťažnosti K. D., T., a C. S., S., zastúpených advokátom Mgr. P. K., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   38   ods.   2 Listiny   základných   práv   a slobôd   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 122/2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 122/2004   p o r u š i l základné právo K. D. a C. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C 122/2004   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. K. D. a C. S.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každej z nich v sume po 3 500 € (slovom tritisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. K. D. a C. S. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,84 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osemdesiatštyri centov), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie H., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 334/2012-12 z 13. septembra 2012 spojil na spoločné konanie a podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosti K. D., T. (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“), a C. S., S. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“, spolu ďalej   len   „sťažovateľky“),   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 122/2004 (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažností a ich príloh vyplynulo, že sťažovateľky sa žalobou podanou na okresnom   súde   4.   mája   2004   domáhali   proti „žalovaným/odporcom:   1.)   SR   - Ministerstvo spravodlivosti SR... 2.) SR - Ministerstvo vnútra SR... 3.) SR - Ministerstvo financií   SR...   4.) SR   -   Ministerstvo   hospodárstva   SR...“ náhrady   škody   spôsobenej nesprávnym   úradným   postupom   v zmysle   §   18   a nasl.   zákona   č.   58/1969   Zb. o zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú   rozhodnutím   orgánu   štátu   alebo   jeho   nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“).

Okresný súd ako súd prvého stupňa konajúci vo veci sťažovateliek do dňa podania sťažností ústavnému súdu, teda ani po vyše ôsmich rokoch, vo veci meritórne nerozhodol.

Sťažovateľky podali 16. mája 2012 sťažnosti predsedníčke okresného súdu na jeho postup v namietanom konaní, avšak o spôsobe vybavenia sťažností neboli do dňa podania ústavných sťažností vyrozumené.

Podľa   slov   sťažovateliek «Obdobné   prípady   s   identickým   právnym   a   skutkovým stavom boli súdmi rozhodnuté v podstatne kratšom časovom období.... Sťažovateľ žiadnym úkonom   neprispel   k   prieťahom   alebo   k   spomaleniu   postupu   súdu   prvého   stupňa.  ... Nečinnosť   a   neefektívnu   činnosť   súdu   (veľký   časový   odstup   od   podania   návrhu do právoplatného   rozhodnutia   vo   veci,   ku   ktorému   doposiaľ   nedošlo)   nemožno   podľa názoru   sťažovateľa   ničím   ospravedlniť.   Neodôvodnené   prieťahy,   ktorými   sa   konanie nezmyselne predĺžilo, a to najmä v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Bratislava I, viedli k porušeniu základného práva na prerokovanie veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov.... Nečinnosťou porušovateľa... vznikla sťažovateľovi ujma spôsobená bezdôvodným predlžovaním   stavu   právnej   neistoty,   kedy   všeobecné   súdy   nedokázali   rozhodnúť sťažovateľovu vec v primeranej lehote. Treba zároveň prihliadnuť na fakt, že požadovaná náhrada   škody   predstavuje   výšku   finančných   prostriedkov   investovaných   do   tzv. „nebankových   subjektov“,   pričom   tieto   finančné   prostriedky   predstavovali   dlhoročné úspory sťažovateľa.».

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd nálezom rozhodol o porušení ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   38   ods.   2   listiny   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 122/2004, aby okresnému súdu prikázal konať v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov, aby každej zo sťažovateliek priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € a trovy právneho zastúpenia.

3.   K   prijatej   sťažnosti   sa   vyjadril   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou JUDr. A. K., listom sp. zn. Spr 3740/2012 z 15. októbra 2012. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení chronologicky popísala úkony vykonané súdom v danej veci, ktoré zodpovedajú obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, a k veci ďalej uviedla: «Nakoľko ako predsedníčke Okresného súdu Bratislava I mi neprináleží posudzovať zákonnosť zvoleného postupu súdu a povahu jednotlivých jeho úkonov, ako ani usmerňovať zákonného   sudcu,   akým   spôsobom   má   v   súdnom   konaní   postupovať,   posudzovala   som postup súdu a jednotlivé jeho úkony iba z hľadiska ich plynulosti. S poukazom na jednotlivé vyššie uvedené úkony súdu musím konštatovať, že konanie v predmetnej veci je poznačené prieťahmi. Oznamujem Vám, že subjektívne zavinenie zákonnej sudkyne a vyššieho súdneho úradníka zistené nebolo. Zistené prieťahy boli spôsobené pochybením spisovej kancelárie, keďže šetrením som zistila, že daná vec bola zaradená do archívu nedopatrením na základe pokynu   pracovníčky   spisovej   kancelárie   „18C“   napriek   tomu,   že   vo   veci   nebolo   ešte meritórne rozhodnuté. Zároveň Vám oznamujem, že som neodkladne prijala opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu a daná pracovníčka súdu bola za pochybenie disciplinárne potrestaná.

Prípadnú existenciu prieťahov v konaní spôsobených účastníkmi konania si dovolím ponechať na zvážení ústavného súdu.

Na záver si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie, svojím konaním vznik prieťahov v konaní nezavinila.

Konečné   rozhodnutie   ponechávam   na   zváženie   Ústavnému   súdu   Slovenskej republiky.»

Predsedníčka okresného súdu zároveň oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania,   ak   ústavný   súd   dospeje   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

4. Právny zástupca sťažovateliek podaním doručeným ústavnému súdu 22. októbra 2012 oznámil, že netrvá na nariadení ústneho pojednávania.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods.   2   listiny   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažností, ich príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 18 C 122/2004:

Dňa 4. mája 2004 sťažovateľky spolu s ďalšími 6 žalobcami (ďalej aj „žalobcovia“), všetci zastúpení advokátom JUDr. H., podali proti: 1. Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný 1“), 2. Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný 2“), 3. Slovenskej republike –   Ministerstvu   financií   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „žalovaný 3“)   a 4. Slovenskej republike – Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný 4“, spolu ďalej len „žalovaní“) žalobu o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Žalobcovia zároveň navrhli konanie prerušiť podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu uplatnenia pohľadávok žalobcami voči dlžníkom v konkurznom konaní, pretože rozsah uspokojenia v rámci konkurzu má vplyv na výšku nároku na náhradu škody.

Dňa 11. mája 2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcov na predloženie ďalších rovnopisov príloh pripojených k žalobe.

Dňa 24. mája 2004 právny zástupca žalobcov predložil požadované prílohy k žalobe. Dňa 23.   augusta   2004   okresný   súd   vyzval   žalovaných,   aby   sa   vyjadrili   k žalobe v lehote 30 dní.

Dňa 6. októbra 2004 žalovaný 4 doručil vyjadrenie k žalobe.Dňa 14. októbra 2004 žalovaný 2 sa vyjadril k žalobe. Dňa 20. októbra 2004 žalovaný 3 doručil vyjadrenie k žalobe. Dňa 25. októbra 2004 žalovaný 1 sa vyjadril k žalobe. Dňa 9. marca 2005 okresný súd zaslal vyjadrenia žalovaných právnemu zástupcovi žalobcov.

Dňa   13.   septembra   2006   okresný   súd   uznesením   zamietol   návrh   žalobcov   na prerušenie konania (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. októbra 2006).  

Dňa 27. novembra 2006 bol daný pokyn kancelárii na archiváciu spisu. Dňa 28. mája 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 21. jún 2012.Dňa   15.   júna   2012   žalovaný   2   doručil   ospravedlnenie   neúčasti   na   nariadenom pojednávaní, v ktorom žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti a aby žalobu zamietol. Dňa 19.   júna 2012   žalobkyne R.   L.   a Bc.   M.   H. ospravedlnili   svoju   neúčasť na nariadenom pojednávaní.

Dňa 21. júna 2012 okresný súd odročil pojednávanie na 23. október 2012 z dôvodu neprítomnosti právneho zástupcu žalobcov a nevykázania doručenia predvolania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa   odseku   1 a zruší také rozhodnutie,   opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 122/2004 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa (napr. I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupoval   aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom konania   je   nárok   na   náhradu   škody   spôsobenej   nesprávnym   úradným   postupom   podľa zákona   č.   58/1969   Zb.,   teda   ide   o vec   patriacu   do   štandardnej   rozhodovacej   činnosti všeobecných súdov. Vec sa môže javiť zložitou zo skutkového hľadiska vzhľadom na počet účastníkov konania a potrebu   vykonania listinných   dôkazov   a z toho   vyplývajúci stupeň časovej náročnosti. Doterajší priebeh konania však nenaznačuje, že by tieto okolnosti mali výrazný   podiel   na   jeho   doterajšej   dĺžke.   Napokon   ani   predsedníčka   okresného   súdu vo svojom   vyjadrení   nenamietala   zložitosť   veci.   Doterajšia   dĺžka   namietaného   konania nebola teda závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateliek v namietanom konaní,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   významnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitne zohľadnená   na   ich   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľkám možno snáď vytknúť len nedostatočnú   aktivitu   v konaní,   keď   aj   napriek   dlhodobej   nečinnosti   okresného   súdu spôsobenej pokynom spisovej kancelárie na archiváciu spisu sťažovateľky aj napriek ich kvalifikovanému   právnemu   zastúpeniu   v namietanom   konaní   zostali   pasívne   a počas obdobia   viac ako   piatich   rokov   neprejavili   žiaden   záujem   o stav   konania. Sťažnosti   na prieťahy   v namietanom   konaní   podali   sťažovateľky   predsedníčke   okresného   súdu   až 17. mája 2012. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (zákony sú písané pre tých, ktorí sa starajú o svoje práva), ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie   na   ochranu   svojich   práv   vyžadujúc,   aby   aj   sťažovateľky   sledovali   svoje subjektívne   práva   a   robili   také   kroky,   v   dôsledku   ktorých   by   nedochádzalo   k   ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.  

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konaní a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci nečinný, a to konkrétne od 25. októbra 2004 do 9. marca 2005 (viac ako 4 mesiace), ale najmä v období od 27. novembra 2006 do 28. mája 2012 (5 rokov a 6 mesiacov), keď dôvodom nečinnosti okresného súdu bolo pochybenie pracovníčky   spisovej   kancelárie,   v dôsledku   ktorého   bol   spis   archivovaný.   Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako 5 rokov súd nevykonával vo veci žiadne úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej   sa   sťažovateľky   ako   navrhovateľky   v   predmetnej   veci   počas   súdneho   konania nachádzajú. Vzhľadom na uvedenú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní   došlo   k   prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Obranu okresného súdu, podľa ktorého „zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie, svojím konaním vznik prieťahov v konaní nezavinila“, nemožno akceptovať. V tejto súvislosti treba opakovane zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateliek   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľkám ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľky   v sťažnostiach   žiadali   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie každej z nich v sume po 4 500 € z dôvodu im vzniknutej ujmy spôsobenej bezdôvodným predlžovaním stavu právnej neistoty.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľky. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateliek,   najmä   na   celkovú   dĺžku namietaného konania bez jediného meritórneho rozhodnutia považuje za primerané v sume 3 500 € každej sťažovateľke.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom Mgr. P. K.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia, spísanie a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 patrí odmena v sume 127,16 €. Trovy právneho zastúpenia pre jednu sťažovateľku predstavujú sumu   254,32   €.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   bola   znížená   o   50   %   (§   13   ods.   2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 127,16 € v prípade jednej sťažovateľky. V prípade 2 sťažovateliek (2 x 127,16 €) tvorí   náhrada   trov   právneho   zastúpenia   spolu   s   režijným   paušálom   ku   každému   úkonu (4 x 7,63 €) vypočítaná podľa vyhlášky celkovú sumu 284,84 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateliek (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa bodu 4 výroku rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012