znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 334/08-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2008   predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   B.,   s.   r.   o.,   N.,   právne   zastúpeného advokátom JUDr. H. D., B., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením Krajskej prokuratúry v N. sp. zn. Kv 53/06 z 12. februára 2008, uznesením Úradu justičnej a kriminálnej   polície   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v N.   sp.   zn.   ČVS: KRP-59/OEK-NR-2006   z   31.   decembra   2007   a postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 Gpt 39/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti B., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta 2008 doručená sťažnosť spoločnosti B., s. r. o., N. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v N. (ďalej aj „policajný orgán“) sp. zn. ČVS: KRP-59/OEK-NR-2006 z 31. decembra 2007, uznesením Krajskej prokuratúry v N. (ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn. Kv 53/06 z 12. februára 2008   a postupom   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny prokurátor“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 39/08.

Sťažovateľka uviedla, že policajnými orgánmi bolo zastavené trestné stíhanie pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 a 5 Trestného zákona s odôvodnením, že skutok nie   je   trestným   činom.   Proti   uvedenému   rozhodnutiu   podala   sťažnosť,   táto   však   bola odmietnutá   krajským   prokurátorom   v N.   (ďalej   len   „krajský   prokurátor“)   z tých   istých dôvodov. Ako poškodená sa domáhala preto nápravy u generálneho prokurátora, ten však jej podnet odložil podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“). Sťažovateľka vyslovila názor, že generálny prokurátor   nepostupoval   v súlade   so   zákonom,   pretože   nedostatočne   vyhodnotil   zistený skutkový stav nižšími orgánmi a napadnuté rozhodnutia mal zrušiť v súlade s príslušnými právnymi predpismi, pretože ku spáchaniu trestného činu označenou osobou došlo. Tvrdila tiež, že orgány činné v trestnom konaní opomenuli vykonať navrhnuté dôkazy a nesprávne posúdili   konanie   obvineného   a konateľa   spoločnosti   E.   K.,   ktorý   neoprávnene   vybral z bankového účtu sumu 6 798 076 Sk v neprospech spoločnosti. Vyšetrovacie orgány sa nedostatočne vysporiadali s výpoveďami svedkov, s rozpormi vo výpovediach a zistenom skutkovom stave, dôsledkom čoho bolo nesprávne právne posúdenie veci. Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal tento nález:

Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   postupom   v konaní   o návrhu spoločnosti   B.   s.   r.   o.,   so   sídlom   N.,   na   zrušenie   právoplatného   uznesenia   Krajskej prokuratúry v N. podľa § 364 Trestného poriadku, porušila právo na inú právnu ochranu obchodnej spoločnosti B. s. r. o., so sídlom N., garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Úrad justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v N. uznesením zo dňa 31. 12. 2007, ČVS: KRP-59/OEK-NR-2006 a Krajská prokuratúra v N. uznesením zo dňa 12. 02 2008, sp. zn. Kv 53/06-29, porušili právo na inú právnu ochranu obchodnej spoločnosti B. s. r. o., so sídlom N., garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajskej prokuratúry v N. zo dňa 12. 02. 2008, sp. zn. Kv 53/06-29, ako aj uznesenie Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v N.   zo   dňa   31.   12.   2007,   ČVS:   KRP-59/OEK-NR-2006,   sa   zrušujú,   a vec   sa   vracia dotknutým orgánom na ďalšie konanie.

Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky,   Krajská   prokuratúra   v N.   a Úrad justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v N. sú povinné nahradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške   8.013,50   Sk   za   dva   úkony právnej služby... a to k rukám právneho zástupcu sťažovateľa do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané náležitosti, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažnosť   v časti,   v ktorej   sťažovateľka   namieta porušenie označených   práv postupom   policajného orgánu   a krajského prokurátora, treba odmietnuť ako oneskorene podanú.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným spôsobom dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde).   V   prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Uznesenie Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v N. sp. zn. ČVS: KRP-59/OEK-NR-2006 z 31. decembra 2007 bolo sťažovateľke doručené   16.   januára 2008,   čo   sama   uznáva. Z uvedeného   dôvodu,   ak podala   sťažnosť ústavnému súdu až 6. augusta 2008, išlo zjavne o podanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty.

Krajský prokurátor v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 53/06 uznesením z 12. februára 2008   zamietol   sťažnosť   sťažovateľky   ako   nedôvodnú.   Sťažovateľka   toto   rozhodnutie napadla sťažnosťou podanou generálnej prokuratúre zo 7. apríla 2008, z čoho vyplýva, že aj proti tomuto orgánu je sťažnosť podaná ústavnému súdu oneskorene.

Z uvedených dôvodov ústavný súd predmetnú sťažnosť v tejto časti odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných predpisov výlučne príslušné orgány.

Podľa   §   33   ods.   1   zákona   o prokuratúre   prokurátor   je   povinný   vybaviť   podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote   ustanovenej   v odseku   1   o spôsobe   vybavenia   podnetu.   V   rovnakej   lehote upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie   zákonnosti   vybavenia   podnetu   opakovaným   podnetom,   ktorý   vybaví nadriadený prokurátor.

Predmetom   sťažnosti   v konaní   pred   ústavným   súdom   je   namietané   porušenie základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   a rozhodnutím   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v N.   sp.   zn.   ČVS:   KRP-59/OEK-NR-2006, krajského prokurátora v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 53/06 a postupom generálneho prokurátora v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 39/08.

V konkrétnosti daného prípadu – namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) – považuje ústavný súd opakovaný podnet podľa § 34 zákona   o prokuratúre   za   právny   prostriedok,   ktorý   sťažovateľke   zákon   na   ochranu   jej základných   práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorého   je   oprávnená,   t.   j. sťažovateľka mala možnosť požiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu (podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre) generálneho prokurátora.

Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným   z atribútov   neprípustnosti   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy,   a teda   i podmienkou konania vo veciach individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom. Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   nepožiadala   o preskúmanie   svojho   podnetu opakovaným podnetom podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre a nevyužila preskúmanie zákonnosti   jej   podnetu   na   preskúmanie   konania   a rozhodnutia   policajným   orgánom a krajským prokurátorom.

Z obsahu   sťažnosti   a ani   z jej   príloh   nevyplýva,   že   by   k nesplneniu   podmienky ustanovenej v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľky z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto ústavný súd odmietol jej sťažnosť ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008