znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 333/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja   Kohuta   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Z.   N.,   zastúpeného   advokátom Mgr. Miroslavom   Golianom,   Budatínska   16,   Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Martin   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 76/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. N. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta 2013 doručená sťažnosť Z. N. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou žiada, aby ústavný súd vydal toto „uznesenie“:„Postupom zákonnej sudkyne Okresného súdu Martin v právnej veci o vyporiadanie BSM bývalých manželov(...) vedenej pod sp. zn. 8C/76/2011 boli porušené základné práva sťažovateľa na ochranu jeho práva zákonom ustanoveným postupom na nezávislom súde, čím boli porušené základné práva sťažovateľa podľa článku 127 Ústavy SR a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Zákonná   sudkyňa   Mgr.   Magdaléna   Šmidtová   sa   z konania   o vyporiadanie   BSM bývalých manželov v konaní vedenom pred Okresným súdom Martin, spis. zn. 8C/76/2011 z dôvodu jej zaujatosti vylučuje.“

2. Z obsahu sťažnosti, ako aj príloh možno podstatu veci zhrnúť takto: Sťažovateľ je účastníkom   (odporcom)   v   konaní   Okresného   súdu   Martin   (ďalej   len   „okresný   súd“) vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   76/2011   o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva manželov, ktoré sa začalo na návrh jeho bývalej manželky. Počas konania mal sťažovateľ dojem, že v zápisnici o prvom pojednávaní z 12. júla 2011 sú zachytené jeho prejavy, ktoré nepredniesol. Preto si jeho advokát z priebehu ďalšieho pojednávania 20. novembra 2012 so súhlasom   okresného   súdu   vyhotovil   zvukový   záznam.   Po   doručení   zápisnice   z tohto pojednávania   (5. februára   2013)   sťažovateľ   zistil,   že   je „značne   skrátená,   zúžená a oklieštená“ a že   neobsahuje   podstatné   časti   jeho   prednesov   (Časť   zápisnice   pritom okresný súd opravil v úradnom zázname z 21. novembra 2012.), preto požiadal okresný súd o zaslanie „úplnej zápisnice“ listom z 31. januára 2013 (čo je však skôr než 5. februára 2013, keď mu bola doručená údajne neúplná zápisnica). Okresný súd na túto jeho žiadosť nereagoval, preto na pojednávaní 26. februára 2013 namietol zaujatosť zákonnej sudkyne. V podaní   z 5.   apríla   2013   doplnil,   že zaujatosť   vidí   v tom,   že   sudkyňa   na   pojednávaní zaznamenala   do   zápisnice   len   časti   prednesov   podľa   vlastného   uváženia,   ktoré „vyselektovala“ alebo „im   dala   iný   význam“,   no   nie   všetko,   čo   bolo   zaznamenané v zvukovom   zázname   z pojednávania.   Krajský   súd   v Žiline   uznesením   č.   k. 9 NcC 354/2013-211 z 30. apríla 2013 sudkyňu nevylúčil v podstate z dôvodu, že nemá vzťah k veci, k účastníkom ani ich zástupcom. Na záver dodal, že «skutočnosti uvádzané oprávneným (zrejme „odporcom“, pozn.), ešte samy o sebe nemôžu vzbudzovať pochybnosti o nezaujatosti sudkyne. Keďže samotná zákonná sudkyňa, ktorá má vo veci rozhodovať, nemá žiadny pomer k účastníkovi konania, ani k prejednávanej veci, je povinná vec z titulu svojho   povolania   prejednať   objektívne   a rozhodnúť   s prihliadnutím   na   profesionálny prístup   k práci.».   Sťažovateľ   je   však   presvedčený,   že   postup   okresného   súdu,   ktorý namiesto prepísania záznamu z diktafónu vyjadrenia účastníkov „značne skráti, prípadne zmení význam vyjadrení, alebo urobí prepis len tých vyjadrení..., ktoré vyberie a určí súd“, odníma   účastníkovi   právo   na   súdnu   ochranu   zaručené   v čl.   46   ods.   1   ústavy.   Takéto správanie podľa neho vylučuje subjektívnu nestrannosť zákonnej sudkyne.

3.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) uvedenú sťažnosť predbežne prerokoval, pričom ju skúmal z hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

4. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený.

Ústavný súd už vo veci sp. zn. IV. ÚS 322/09 (č. 104/2009 ZNaU) vyslovil, že účinným opravným prostriedkom proti chybám protokolácie je žiadosť (návrh) o doplnenie zápisnice, resp. námietka proti jej zneniu podľa § 40 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej   aj   „OSP“).   O takomto   návrhu   (námietke)   musí   rozhodnúť   predseda   senátu (samosudca) uznesením, ktoré je však uznesením o vedení konania, a nie je proti nemu prípustné   odvolanie   (pozri   napr.   5 Cdo 101/2010).   V prerokúvanej   veci   nie   je   z obsahu sťažnosti ani z jej príloh zrejmé, že by bol sťažovateľ takúto žiadosť (návrh) podal. Podľa ústavného súdu je však aj žiadosť (návrh) o doplnenie alebo opravu zápisnice podľa § 40 ods. 3 OSP podaním, z ktorého v zmysle § 42 ods. 3 OSP musí byť okrem iného zrejmé, čoho sa podávateľ domáha. To znamená, že ten, kto tvrdí, že zápisnica sa odchyľuje od jej diktovaného znenia, je povinný urobiť konkrétny návrh na jej doplnenie o určité prednesy alebo konkrétne výhrady voči tomu, že sú v nej zachytené prejavy, ktoré tam zachytené byť nemajú, alebo sú zachytené nesprávne, a ponúknuť na tento účel prostriedky na osvedčenie svojich   žiadostí.   Z obsahu   sťažnosti   je   zrejmé,   že   sťažovateľ   sa   doteraz   domáhal   len pomerne   nejasného   „zaslania   úplnej   zápisnice“,   čo   podľa   ústavného   súdu   nemožno považovať za dostatočne určitú námietku proti jej aktuálnemu zneniu. Sťažovateľ si podľa vlastného tvrdenia priebeh pojednávania 20. novembra 2012 zaznamenával aj sám a z jeho zvukového záznamu tak musí byť ľahko zistiteľné, čo samosudkyňa diktovala do diktafónu ako zápisnicu z pojednávania a čo je uvedené v jej písomnom vyhotovení v spise. Preto preňho nemôže byť problém dokázať, aký mal byť skutočný obsah zápisnice podľa diktátu na pojednávaní.

5. O námietke zaujatosti sťažovateľa proti zákonnej sudkyni vznesenej aj z dôvodov nesprávnej   protokolácie   bolo   rozhodnuté   skôr   citovaným   uznesením   Krajského   súdu v Žiline,   teda   „iným   súdom“   v zmysle   čl.   127   ods.   1   ústavy.   To   vylučuje   právomoc ústavného   súdu   na   konanie   o vlastnej   podstate   sťažnosti   sťažovateľa,   teda   o otázke,   či uvedený   nesprávny   postup   zakladá   či   nezakladá   dôvod   vylúčenia   zákonnej   sudkyne. Sťažovateľ mal svoju sťažnosť smerovať proti uvedenému uzneseniu, ktorým jeho námietke nebolo vyhovené, čo však neurobil. Ústavný súd však považuje za potrebné uviesť, že podľa jeho názoru uvádzané nedostatky v postupe zákonnej sudkyne nie sú spôsobilým dôvodom jej   vylúčenia,   pretože   ide   o jej   postup   v konaní   (§   14   ods.   3   OSP,   zhodne   napr. I. ÚS 325/2011). Navyše, na výrok vylučujúci zákonnú sudkyňu z prerokúvania veci nie je ústavný súd oprávnený v žiadnom prípade (porov. čl. 127 ods. 2 ústavy, resp. § 56 zákona o ústavnom súde).

6. Len na záver ústavný súd dopĺňa, že podľa ustálených názorov doktríny (pozri Števček M. In: Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár. Praha : C.   H.   BECK,   2009,   s.   86,   zo   starších   napr.   Mičura,   M.,   Moys,   Š.   Občiansky   sporový poriadok. Bratislava : Právnická jednota, 1942, s. 212) a judikatúry (napr. 2 Cdo 119/2011) je   zápisnica   o pojednávaní,   ktorá   obsahuje   všetky   zákonom   ustanovené   (formálne) náležitosti, verejnou listinou, keďže bola vyhotovená súdom v rámci jeho právomoci (§ 134 OSP). Citované ustanovenie však výslovne pripúšťa dôkaz opaku proti obsahu verejnej listiny. Platnému občianskemu procesnému právu je dokonca neznáme ustanovenie typu § 402 Občianskeho súdneho poriadku z roku 1911, podľa ktorého bolo skutkový stav, ako bol   opísaný   v odôvodnení   rozsudku,   možné   vyvrátiť   len   zápisnicou   o pojednávaní   a jej prílohami. Naopak, podľa uvedeného ustanovenia § 134 OSP môže účastník tak v odvolaní, ako   aj   (v   určitom   rozsahu)   v dovolaní   namietnuť,   že   obsah   zápisnice   nezodpovedá skutočnosti,   a ponúknuť   v tomto   smere   dôkazné   prostriedky,   resp.   prostriedky   na osvedčenie svojich námietok. Povinnosťou odvolacieho, resp. dovolacieho súdu potom je ponúknuté prostriedky náležite vyhodnotiť a rozhodnúť, či bol dokázaný opak toho, čo sa uvádza   v zápisnici   o pojednávaní.   Aj   z uvedeného   je   zrejmé,   že   ústavná   sťažnosti   proti nedostatkom protokolácie môže prichádzať do úvahy len výnimočne, keďže tieto nedostatky samy osebe sú len zriedkavo spôsobilé zasiahnuť do základných práv a slobôd účastníka. Do zásahu do nich totiž spravidla môže dôjsť až vtedy, keď ten istý súd alebo nadriadené súdy v ďalšom konaní vyvodia z týchto nedostatkov pre účastníka negatívne dôsledky, resp. keď v dôsledku nedostatkov zápisnice dôjde k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu či nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

7. Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť sťažovateľa je v časti, v akej smeruje proti postupu zákonnej sudkyne v podobe nesprávnej protokolácie, neprípustná a v časti, v akej sa   od   ústavného   súdu   žiada   posúdenie,   či   zákonná   sudkyňa   je   alebo   nie   je   nestranná (nezaujatá),   nie   je   daná   jeho   právomoc.   Neprípustnosť   a nedostatok   právomoci   sú procesnými prekážkami, ktoré odôvodňujú odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde   už   pri   jej   predbežnom   prerokovaní.   Vzhľadom   na   to   ústavný   súd   na neverejnom zasadnutí senátu (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde) rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2014