znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 333/2012-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2013 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta o sťažnosti obchodnej spoločnosti D., s. r. o., Š., zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 14/2007 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   D.,   s.   r.   o.,   na prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 14/2007 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I p r i k a z u j e,   aby   vo   veci   vedenej pod sp. zn. 14 C 14/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti D., s. r. o., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1   000   €   (slovom   tisíc   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Bratislava   I j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnosti D., s. r. o., trovy konania v sume 269,60 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a šesťdesiat centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. Š., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 333/2012-20 z 13. septembra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s.   r.   o.,   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 14/2007.

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 22. januára 2007 podala na okresnom súde žalobu o ochranu dobrej povesti právnickej osoby. V ďalšom chronologicky popísala priebeh konania po podaní žaloby a najmä dodala, že:

«Bezdôvodné prieťahy v konaní súdu sa podľa jeho jednotlivých krokov veľmi ťažko etapovite vyznačujú, pretože je častým javom datovať nejaký úkon súdu s rozdielnym časom, kedy táto listina zo súdu je doručená navrhovateľovi.

Preto   pre   vyčíslenie   času   bezdôvodných   prieťahov   v konaní   v   tejto   kauze   je   asi signifikantnejší celkový rozsah dátumov od podania žaloby, až po dnešné podanie sťažnosti navrhovateľa na Ústavný súd.

Z popisu časového priebehu konania pred súdom vyplýva, že od podania žalobného návrhu   dňa   22. 1. 2007   po   deň   vytýčenia   prvého   pojednávania   6.   4.   2011   up1ynulo 1.070 dní.

V   rámci   tohto   plynutia   času   OS   a   KS   zo   zúženého   pohľadu   nekonali   vo   veci bez zbytočných prieťahov, čím spôsobili prieťahy v konaní celkom v rozsahu 1630 dní....   po   1.694   dňoch   od   podania   žaloby   (podal   sťažnosť   predsedníčke   OS   BA   I. JUDr. A.   K.,   vo   veci   zabezpečenia   priebehu   pojednávaní   v   zmysle   OSP   a   sťažnosť na neodôvodnené prieťahy v konaní) datované 22. 10. 2011, 13. 12. 2011 bolo z OS BA I. jeho   predsedníčkou   doručené   D.   oznámenie   o   vrátení   údajne   neodôvodnenej   sťažnosti. Datované je 2 dni pred tým, ako navrhovateľ svoju sťažnosť osobne podal na súde... Z hore uvedených skutočností vyplýva, že na Okresnom súde Bratislava I. od podania žaloby   v   predmetnej   veci,   do   vytýčenia   pojednávania   dňa   3. 4. 2012   uplynulo   spolu 1.897 dní...

Sťažnosť   na   postup   Krajského   súdu   v   Bratislave   však   nepodávame,   pretože predsedovi krajského súdu sme nepredložili sťažnosť na prieťahy v konaní.

Okresný   súd   Bratislava   I   a   Krajský   súd   Bratislava   boli   v   konaní   nečinné   spolu 1.630 dní,   čím   porušili   moje   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.

Okresný   súd   bol   teda   napriek   niekoľkým   technickým   krokom   v   konaní   nečinný 1.897 dní, čím porušil moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, upravené v článku 48, ods. 2) Ústavy. SR.

Svoju sťažnosť na Ústavný súd SR na postup Okresného súdu Bratislava I. podávame z   toho   dôvodu,   že o   ochrane   nami   označeného   základného   práva   nerozhoduje   iný   súd a u súdu v priebehu 1.897 dní (t. j. 63,2 mesiacov t. j. 5,1 roka) sa prejavil nedostatok procesných úkonov, hoci nejde o zložitú vec.

V   priebehu   času,   pojednávania   boli   síce   vytyčované,   ale   súčasne   aj   hneď odročované, ako sa aj zápisnične preukázalo preto, nakoľko ich súd nemal často kompletne pripravené, takže sa muselo improvizovať. Práve z toho dôvodu bol navrhovateľ nútený pre absurdné obranné repliky odporcov 1) a 2) postupom dlhšie času, dopĺňať žalobný návrh   o ďalšie   dôkazy,   pretože   o   pravdivosti,   alebo   nepravdivosti   ním   predložených dôkazov v žalobe, sa len akosi „voľne, nezáväzne, debatovalo“.

Pri plnení ochrany nášho základného práva sme využili všetky právne prostriedky, ktoré právne predpisy na jeho ochranu poskytujú...

Navrhovateľ   svojou   satisfakčnou   žalobou   dokladá,   že   jeho   právo   na   ochranu dobrého mena bolo porušené verejne v tlačenom médiu, tento zásah už nemožno odčiniť a obnovenie pôvodného stavu dobrého mena navrhovateľa je nesmierne ťažké. Iba zlomok tejto poškodenej povesti tvorí požiadavka na úhradu nemajetkovej ujmy. Občiansko-právne sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom do mena právnickej osoby, sú založené na objektívnom princípe, t. j. vznikajú bez zreteľa na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu...

Len na doplnenie udávame, že od podania žaloby uplynulo už 5,1 roka. Okresný súd Bratislava I. do dnešného dňa síce realizoval šesť pojednávaní. Vzhľadom k tomu, že súdny spor trvá 5,1 roka po podaní žaloby, meno firmy navrhovateľa sa dostala do nesmierne zložitých ťažkostí a z toho vyplývajúcich ďalších komplikácií, vôbec nie vinou navrhovateľa. Pojednávania   vo   veci   boli   síce   súdom   vytyčované,   ale   pre   ich   nepripravenosť   boli aj viackrát odročované.

Pretože súd o našom návrhu nerozhodol, hoci sa nejedná o zložitú vec, vznikla nám majetková   ujma   nielen   na   právach,   predmetom   tohto   súdneho   sporu   č.   14 C/14/2007 ale aj problémy v podnikateľskej činnosti.»

2.1   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo   obchodnej   spoločnosti D.,   s. r. o.,   upravené   v čl.   48 ods.   2) Ústavy SR v konaní vedenom pod spis. zn. 14 C/14/2007 na Okresnom súde v Bratislave I. porušené bolo.

2) Okresnému   súdu   v   Bratislave   I.   prikazuje   v   konaní   vedenom   pod   spis.   zn. 14 C/14/2007 aby konal bez zbytočných prieťahov.

3)   D.,   s. r. o.   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   3.000.-   Eur,   ktoré je Okresný   súd   v   Bratislave   I.   povinný   zaplatiť   do   2   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.

4) Ústavný súd SR priznáva obchodnej spoločnosti D., s. r. o. úhradu trov konania sumou   338,62   Eur,   ktoré   je   povinná   kancelária   Ústavného   súdu   SR   zaplatiť   na   účet jej právneho zástupcu JUDr. M. Š., advokáta, B... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr.   3739/2012 zo 17. októbra 2012 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 14. novembra 2012.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení opísala chronológiu úkonov vykonaných okresným súdom v danej veci takto:

„- dňa 22. 1. 2007 bol súdu doručený návrh na začatie konania...

- dňa 30. 1. 2007 bol navrhovateľ vyzvaný na doplatenie súdneho poplatku...

- dňa 23. 2. 2007 doplatil navrhovateľ súdny poplatok za podaný návrh...

- dňa 30. 4. 2007 podal vyjadrenie k návrhu odporca v 1. rade...

-   dňa   12. 10. 2007   bolo   vydané   unesenie   o   zastavení   konania   voči   odporcovi v 2. rade a bolo doručené navrhovateľovi dňa 7. 2. 2008,

- dňa 5. 3. 2008 podal navrhovateľ odvolanie;

-   dňa   7. 5. 2008   je   záznam,   že   doručenka   od   odporcu   sa   nenašla   a   je   treba reklamovať na pošte,

- dňa 7. 5. 2008 súd reklamoval zásielku odporcu v 1. rade na pošte,

- dňa 10. 7. 2008 bola vec doručená Krajskému súdu v Bratislave,

-   dňa   3. 3. 2009   Krajský   súd   v   Bratislave   vrátil   spis   ako   predčasne   predložený z dôvodu nesprávne označeného odporcu v 1. rade a je potrebné opraviť záhlavie uznesenia podľa ust. § 164 O. s. p.,

- dňa 18. 3. 2009 súd uznesením sp. zn. 14 C 14/2007-72 zo dňa 18. 3. 2009 opravil záhlavie uznesenia, uznesenie bolo doručené navrhovateľovi dňa 14. 4. 2009 a odporcovi v 1. rade dňa 20. 4. 2009...

- dňa 17. 9. 2009 bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave,

-   dňa   22. 12. 2009...   doručené   uznesenie   Krajského   súdu   v   Bratislave č. k. 15 Co 313/2009-75   zo   dňa   30. 11. 2009,   potvrdilo   uznesenie   Okresného   súdu Bratislava I...

- dňa 19. 3. 2010 navrhovateľ podal vyjadrenie a podal procesný návrh na rozšírenie účastníka v konaní na strane odporcu a to: Mestská časť B... Súčasne uviedol, že odporca v 1. rade je nesprávne označená Krajským súdom v Bratislave,

-   dňa   25. 3. 2010   súd   vydal   uznesenie   14 C 14/2007-8...   a   pripustil   do   konania odporcu: Mestská časť B...

-   dňa   25. 3. 2010   vyzval   súd   navrhovateľa   uznesením   č.   k.   14 C 14/2007-81... na odstránenie   vád   návrhu,   aby   uviedol,   presne   v   petite   návrhu   čoho   sa   domáha voči pristupujúcemu odporcovi v 2. rade v lehote 15 dní od doručenia výzvy...

- dňa 15. 4. 2010 bola vec predložená na Krajský súd v Bratislave,

-   dňa   28. 4. 2010   bolo   doručené   súdu   uznesenie   Krajského   súdu   v   Bratislave č. k. 15 Co 313/2009-89 zo dňa 22. 4. 2010 o oprave záhlavia uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 11. 2009,

- dňa 4. 5.2010 podal navrhovateľ špecifikáciu petitu návrhu...,

- dňa 28. 6. 2010 odporca v 2. rade podal odvolanie voči uzneseniu tunajšieho súdu sp. zn. 14 C 14/2007 zo dňa 25. 3. 2010...

- dňa 13. 8. 2010 podal navrhovateľ stanovisko k odvolaniu,

- dňa 30. 9. 2010 bola vec doručená Krajskému súdu v Bratislave,

- dňa   3. 11. 2010   bolo   súdu   doručené   uznesenie   Krajského   súdu   v   Bratislave č. k. 3 Co 193/2010-107 zo dňa 29. 10. 2010 a odvolanie bolo odmietnuté...

- dňa   6. 4.   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie   stým,   že   bolo   konštatované, že navrhovateľ   nedoplatil   doposiaľ   za   nemajetkovú   ujmu   a   boli   doručené   stanoviská navrhovateľa a odporcu v 1. rade, termín pojednávania bol stanovený na 10. 5. 2011,

- dňa   8. 4. 2011   súd   vyzval   navrhovateľa   na   doplatenie   súdneho   poplatku za rozšírený návrh vo výške 51 eur...

- dňa 26. 4. 2011 podal navrhovateľ doplnenie   žalobného návrhu a zmenu   petitu s prílohami a súčasne zaplatil na podaní poplatok 10 eur,

- dňa 9. 5. 2011 podal navrhovateľ odvolanie voči uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 8. 4. 2011;

- dňa   10. 5. 2011   bolo   konané   pojednávanie   a   vec   bola   odročená   na   termín pojednávania   17. 6. 2011   s   tým,   že   súd   si   zapožičia   spis   Okresného   súdu   Bratislava   I sp. zn. 21 C 247/2005 a odporca v 1. rade predloží listinný dôkaz;

- dňa 30. 5. 2011 podal navrhovateľ ďalšie doplnenie žalobného návrhu + prílohy,

- dňa   14. 5. 2011   súd   si   vyžiadal   spis   Okresného   súdu   Bratislava I sp. zn. 21 C 247/2005;

- dňa   17. 6. 2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   za   účelom zváženia dokazovania na termín pojednávania dňa 27. 7. 2011,

- dňa   27. 7. 2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie;   ktoré   bolo   odročené   na   termín pojednávania dňa 20. 9. 2011 z dôvodu neprítomnosti odporcu v 1. rade,

- dňa 7. 9. 2011 súd rozhodol uznesením č. k. 14 C 14/2007-186 zo dňa 7. 9. 2011 o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi...

- dňa 20. 9. 2011 sa konalo pojednávanie a bolo stanovené na termín dňa 2. 11. 2011 za účelom zváženia dôkazov,

-   dňa   24. 10. 2011   podal   navrhovateľ   ospravedlnenie   na   pojednávaní   a   žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu sťažnosti podanej navrhovateľom na postup súdu;

- dňa 2. 11. 2011 pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti navrhovateľa ako   aj   z   dôvodu   podania   sťažnosti   voči   sudkyni   a   odporcu   v   2.   rade   na   termín   dňa 12. 12. 2011;

- dňa   5. 12. 2011   písomne   vzniesol   námietku   zaujatosti   voči   sudkyni   požiadal o odročenie   pojednávania   a   stanovenie   pojednávania   na   nový   termín   pojednávania po rozhodnutí o námietke zaujatosti,

- dňa   6. 12. 2011   bola   sťažnosť   vyhodnotená   ako   nezákonná   z   dôvodu, že navrhovateľ sa sťažoval na nezákonný postup súdu,

- dňa   12. 12. 2011   bolo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   z   dôvodu   vznesenej námietky navrhovateľom zo dňa 5. 12. 2011 s tým, že vec bude predložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o námietke,

- dňa 15. 12. 2011 je dané stanovisko sudcu k podanej námietke,

- dňa   19. 12. 2011   bol   navrhovateľ   vyzvaný   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za podanú námietku zaujatosti,

- spis bol predložený Krajskému súdu v Bratislave dňa 19. 12. 2011;

- dňa   17. 2. 2012   Krajský   súd   v   Bratislave   vrátil   spis   z   dôvodu   nesprávneho predloženia s tým, že navrhovateľ napáda procesný postup zákonnej sudkyne v konaní;

- dňa 1. 3. 2012 súd vytýčil termín pojednávania na deň 3. 4. 2012. Pojednávanie bolo   odročené   z   dôvodu   neprítomnosti   odporcu   v   2.   rade   a   nevykázania   doručenia, čím neboli splnené podmienky pre pojednávanie vo veci.

-   dňa   30. 4. 2012   podal   navrhovateľ   písomné   ospravedlnenie   na   pojednávaní, žiadosť o vrátenie súdneho poplatku za podanú námietku,

- dňa 22. 5. 2012 súd konal a rozhodol bez neprítomnosti odporcu podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vo veci samej rozhodol rozsudkom a návrh zamietol súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku za podanú námietku cez Daňový úrad T.,

- dňa 24. 5. 2012 podal právny zástupca odporcu v 1. rade vyčíslenie trov konania a právneho zastúpenia;

- rozsudok zo dňa 22. 5. 2012 bol expedovaný dňa 11. 7. 2012. Lehota na predĺženie bola predĺžená predsedom súdu do 5. 7. 2012...

- dňa   2. 8. 2012   podal   navrhovateľ   odvolanie   voči   rozsudku   Okresného   súdu Bratislava I č. k. 14 C 14/2007-249,

- dňa 3. 8. 2012 odporca v 2. rade podal návrh na opravu rozsudku,

- dňa   7. 8. 2012   navrhovateľ   podal   odvolanie   voči   uzneseniu   tunajšieho   súdu sp. zn. 14 C/14/2007-247 zo dňa 22. 5. 2012,

- dňa   27. 8. 2012   súd   vydal   opravné   uznesenie   sp.   zn.   14 C 14/2007-274   zo   dňa 27. 8. 2012,

- dňa 27. 8. 2012 bol daný pokyn na doručenie opravného uznesenia...

- dňa   20. 9. 2012   bolo   doručené   vyjadrenie   odporcu   v   1.   rade   k   odvolaniu navrhovateľa zo dňa 31. 7. 2012,

- dňa 21. 9. 2012 podal odporca v 2. rade vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa.“

3.2 Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   ďalej   k   namietaným zbytočným   prieťahom   uviedla,   že „sú   nedôvodné   a   sú   spôsobené   procesnými   návrhmi samotného navrhovateľa v konaní ako aj uplatnenými právami odporcov v 1. a 2. rade. S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že: - v období od 10. 7. 2008 do 3. 3. 2009 sa súdny spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave (vrátený bez meritórneho rozhodnutia),

- od   17. 9. 2009   do   22. 12. 2009   Krajský   súd   v   Bratislave   uznesením č. k. 15 Co 313/2009-25   zo   dňa   30. 11. 2009   potvrdil   uznesenie   tunajšieho   súdu č. k. 14 C 14/2007-72 zo dňa 18. 3. 2009,

- ďalej v období od 15. 4. 2010 do 28. 4. 2010 sa súdny spis nachádzal na odvolacom súde za účelom vypracovania opravného uznesenia – uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 313/2009-89 zo dňa 22. 4. 2010,

- v období od 30. 9. 2010 do 3. 11. 2010, kedy Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.   3 Co 193/2010-107   zo   dňa   29. 10. 2010   odmietol   odvolanie   navrhovateľa   voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 14 C 14/2007-80 zo dňa 25. 3. 2010,

- od   19. 12. 2011   do   17. 2. 2011,   kedy   predloženú   námietku   zaujatosti   podanú navrhovateľom vrátil súdu z dôvodu nesprávneho predloženia.

K   namietaným   prieťahom   v   konaní   uvádzam,   že   sú   nedôvodné,   pretože   súd sa v priebehu konania musel v zmysle Občianskeho súdneho poriadku zaoberať procesnými návrhmi účastníkov konania a rozhodnúť o nich.

Oznamujem Vám, že so sťažnosťou spoločnosti D., s. r. o. som oboznámila zákonnú sudkyňu JUDr.   E. T., ktorá sa k veci vyjadrila dňa 15.   10.   2012 a uviedla, že pokiaľ ide o ďalšie   vytýkané   prieťahy   uvedené   v   sťažnosti   navrhovateľa   spôsobené   tunajším súdom, tak nekorešpondujú so skutkovým a reálnym stavom jednotlivých právnych úkonov vykonávaných súdom v predmetnej veci. Podľa názoru zákonnej sudkyne k dĺžke konania prispel   sám   navrhovateľ,   ktorý   v   priebehu   konania   využil   svoje   procesné   právo na rozšírenie účastníka konania na strane odporcu t. j. Mestská časť B., B. označený ako aj odporca   v   2.   rade   sám   využil   právo   na   podanie   odvolania   proti   uzneseniu   súdu o pripustení do konania. Samotný navrhovateľ rozšíril žalobný návrh resp. zmenil petit, čo malo   vplyv   na   ďalšiu   skutočnosť   a   to   dovyrubenie   súdneho   poplatku...   Ďalšou skutočnosťou je vznesená námietka voči sudkyni, hoci Krajský súd v Bratislave podanie navrhovateľa vyhodnotil, že námietka je nesprávne predložená, tak súd mal v tejto veci iný právny názor na podanú námietku navrhovateľa v konaní.

Predmetné konanie na tunajšom súde je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah, avšak zdôrazňujem, že subjektívne zavinenie zákonného sudcu, vyššieho súdneho úradníka, ako zamestnancov súdu, zistené nebolo.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   aby   bolo   vzaté   do   úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“.

3.3 Právny   zástupca   sťažovateľky   v   reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedníčky okresného súdu zaujal toto relevantné stanovisko:

«Neodôvodnené prieťahy v konaní sa udiali počas viac ako 5 rokov, pretože súd začal vo veci konať až po navrhovateľovom kroku v zmysle vigilantibus iuris... keď na súde reklamoval,   že   jeho   žaloba   ešte   ani   po   3   mesiacoch   od   jej   podania   nebola   doručená odporcovi...

Uvádza   sa   napr.,   že   odporca   predložil   nejaké   dôkazy.   To   neboli   žiadne   listinné dôkazy, ktoré by akýmkoľvek spôsobom súviseli s meritom veci. Boli to iba obštrukcie. Za vinu navrhovateľa je dávaná informácia, že súd nemohol konať, lebo si zapožičal spis.   č.   21 C 247/2005,   na   ktorého   tiež   podľa   názoru   navrhovateľa   stačilo   iba na oboznámenie, pretože aj táto obštrukcia, ktorú od súdu požadoval odporca, tiež nemala žiadnu súvislosť s meritom prebiehajúceho sporu.

Nemôže   byť   vinou   navrhovateľa   to,   keď   spisová   kancelária   dostane   pokyn   dňa 19. 7. 2010   na   doručenie   odvolania   odporcu   navrhovateľovi,   a   tento   ho   obdrží až 11. 8. 2010; a na odoslanie tohto odvolania odporcu na Krajský súd BA uplynuli viac ako 3 mesiace...

Alebo čas, keď dňa 5. 11. 2010 bol daný pokyn na doručenie uznesenia spisovej kancelárii a tá ho expedovala až dňa 22. 11. 2010.

V otázke vyrubovania súdnych poplatkov len toľko: 6. 4. 2011 súd neodôvodnene konštatoval,   že   navrhovateľ   nedoplatil   51   eur,   súdny   poplatok.   Až   7. 9. 2011 (po 4 mesiacoch) súd vzhľadom na námietku navrhovateľa v jeho odvolaní Uznesením tento iba   údajný,   (ale   zaplatený)   nedoplatok   bude   navrhovateľovi   vrátený.   Tento   zbytočne stratený čas vyplýval z toho, že súd si neoveril správne výšku súdnych poplatkov, ktoré navrhovateľ   už   riadne   uhradil.   Do   dnešného   dňa   má   navrhovateľ   nie   nedoplatok, ale preplatok 10 EUR na súdnych poplatkoch. ktorý mu dodnes nebol vrátený, napriek jeho výzvam na vyššie uvedený súd.

Pokyny,   ktoré   KS   BA   dával   OS   BA   I,   napr.   na   opravu   záhlavia   Uznesenia   tiež nie sú vinou   navrhovateľa.   Tento   úkon   súdu   trval   od   3. 3. 2009   do   17. 9. 2009, čím v podstate tento „kolotoč“ trval až do 15. 4. 2010.

Rovnako   nemôže   byť   vinou   navrhovateľa,   keď   súd   svoje   nesprávne   zásielky reklamuje na pošte.

Popisom   práce   spisovej   kancelárie   sa   OS   BA   I   vyhol   konštatovaniu o neodôvodnených   prieťahoch   v   konaní,   pretože   žalobný   návrh   bol   podaný   19. 1. 2007 a prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až po 1.171 dňoch, 6. 4. 2011.

Sťažnosť navrhovateľa proti sudkyni, ako aj vznesená námietka jej zaujatosti nemohli byť   žiadnou   obštrukciou,   ktorej   cieľom   by   malo   byť   predlžovanie   súdneho   konania. Tieto obranné kroky navrhovateľa vyplývali práve z jeho bezmocnej skúsenosti (nie pocitov) o priebehu pojednávaní v súdnej sieni...

... To, že sa pojednávanie dňa 22. 5. 2012 uskutočnilo pri riadnom ospravedlnení navrhovateľa, je tiež jedným z obsahov Odvolania navrhovateľa proti Rozsudku v jeho veci, ktorým bola jeho žaloba zamietnutá.

Aj   tzv.   odvolanie   odporcu   o   nesprávnom   postupe   je   podľa   názoru   navrhovateľa ako obštrukciou,vedenom   v   snahe   jednak   oddialiť   odoslanie   Odvolania   navrhovateľa na Krajský   súd   Bratislava,   ale   aj   zníženie   kreditibility   obsahu   a   argumentácie navrhovateľovho odvolania až po vynesení rozsudku Okresného súdu Bratislava I. Takže nemôže byť pravdivé tvrdenie Okresného súdu Bratislava I, že k prieťahom došlo   procesnými   návrhmi   samotného   navrhovateľa.   Z   tejto   nesprávnej   interpretácie dôvodov prieťahov v konaní, vychádzal zrejme Okresný súd Bratislava I v apele na Ústavný súd, aby navrhovateľovi nepriznal finančné zadosťučinenie v plnej výške.

Aj z tejto priebežnej analýzy chronológie popisu práce v súdnej kancelárií zreteľne vyplýva, že navrhovateľ si všetky svoje povinnosti voči súdu v jeho veci promtne splnil... Máme za to, že Vyjadrenie Okresného súdu Bratislava I, vykazuje argumentáciu, ktorá je právne irelevantná, nakoľko zrejme účelovo uvádzaný sled úkonov i postupov, ktoré v konečnom dôsledku sú prezentáciou toho, že tu objektívne je stav, pre ktorý sa sťažovateľ rozhodol podať sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky.

Snaha o minimalizáciu zásadného podielu na uvedenom stave zo strany Okresného súdu Bratislava I, nie je možné vnímať ako pozitívny prístup k tomuto javu, ale len zotrvanie na tom, že Okresný súd Bratislava I ani v súčasnosti nevníma stav uvedený sťažovateľom. Navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky neakceptoval návrhy Okresného súdu Bratislava I a rozhodol tak, aby sťažovateľ mal aj pocit, že Ústavný súd Slovenskej republiky má nielen vážnosť, ale aj autoritu.»

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré popísala predsedníčka okresného súdu v časti I. v bode 3.1 tohto nálezu, rovnaké relevantné skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu súvisiaceho spisu. Túto chronológiu ani právny zástupca   sťažovateľky   výslovne   nenamietal,   preto   ústavný   súd   opomenul   duplicitné opísanie týchto úkonov, keďže skutkové okolnosti danej veci sa spornými nestali.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 14/2007 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   a   postup   súdu   (napr.   I.   ÚS   41/02).   Ústavný   súd   pritom   prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.   I. ÚS 19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupoval aj v danom prípade.

1. V   namietanom   konaní   sťažovateľka   vystupuje   ako   navrhovateľka   v   konaní o ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka posudzovaného konania dosiaľ nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení neargumentovala skutkovou alebo právnou zložitosťou veci.

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu, resp. na ťarchu jej zástupcu, pri posudzovaní otázky, či a z   akých   dôvodov   došlo   v   napadnutom   období   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní. Sťažovateľka   síce   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   využila   viaceré   možnosti podľa Občianskeho súdneho poriadku („rozšírenie účastníka konania; podanie odvolania; vznesená   námietka   voči   sudkyni“),   avšak   využitie   možností   daných   navrhovateľom procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní   síce   spôsobuje   predĺženie   priebehu   konania,   nemožno   ho   však   kvalifikovať ako postup,   ktorého dôsledkom   sú   zbytočné   prieťahy (napr.   I.   ÚS   31/01).   Samozrejme, právny   zástupca   sťažovateľky   si   za   takýchto   okolností   musel   uvedomiť,   že   dôjde k predĺženiu   predmetného   konania,   pričom   na   neúspešné   uplatnenie   týchto   právnych prostriedkov   ústavný   súd   nemohol   neprihliadnuť   aj   pri   určení   primeraného   finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zistil,   že   postup   okresného   súdu   v   danej   veci   sa   vyznačoval   neefektívnou a nesústredenou činnosťou, ktoré spočívali napríklad v odročovaní nariadených pojednávaní bez meritórneho rozhodnutia veci „za účelom zváženia dokazovania“; pri neospravedlnenej neprítomnosti účastníkov konania okresný súd nevyužil možnosť použitia poriadkových opatrení na zabezpečenie ich účasti, došlo „k nesprávnemu predloženiu“ Krajskému súdu v Bratislave, k formálnym chybám pri vyhotovovaní rozhodnutí, čo v konečnom dôsledku malo negatívny vplyv na celkovú dĺžku posudzovaného konania.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   pripomína,   že   nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Okrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v danej veci nielen neefektívne činný, ale aj absolútne nečinný, a to konkrétne v období od 30. apríla 2007 do 12. októbra 2007 (päť mesiacov), od 10. júla 2008 do 3. marca 2009 (osem mesiacov) a od   3.   novembra   2010   do   6.   apríla   2011   (päť   mesiacov).   Uvedená   nečinnosť   alebo neefektívna   činnosť   okresného   súdu   nie   je   ničím   ospravedlniteľná,   pretože   počas   viac ako poldruha roka nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   ako   navrhovateľka   v   predmetnej   veci   počas   súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K   uvedenej   nečinnosti   alebo   nesústredenej   činnosti,   a   teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale predovšetkým v dôsledku postupu okresného súdu. Tvrdenie predsedníčky okresného súdu,   podľa   ktorého „konanie   na   tunajšom   súde   je   poznačené   prieťahmi,   čo   možno považovať v danej veci za objektívny prieťah, avšak zdôrazňujem, že subjektívne zavinenie zákonného   sudcu,   vyššieho   súdneho   úradníka,   ako zamestnancov   súdu,   zistené nebolo“, rozhodne nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že podobné objektívne prekážajúce okolnosti, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa   na   ten   účel   prijali   včas   adekvátne   opatrenia.   Ústava   v   čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie   veci,   a teda   vykonanie   spravodlivosti   bez   zbytočných   prieťahov.   I   keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity   príslušných   súdov   (pozri   napr.   I.   ÚS   119/03).   Okrem   uvedeného   ústavný   súd opakovane   zdôraznil,   že   pri   posudzovaní   toho,   či   bolo   porušené   právo   sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo   bolo   porušené   činnosťou   (nečinnosťou)   alebo   postupom   konkrétneho   sudcu vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní   odôvodnenosti   sťažnosti   nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu v danej veci (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov nie je dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané vo výške 1 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľke,   ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom.

Ústavný   súd   priznal   úhradu   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,17 € a režijný paušál dvakrát po 7,63 €. Takto vypočítaná odmena predstavuje sumu 269,60 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o   uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom   na čl. 133 ústavy, podľa   ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013