znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 333/08-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   decembra   2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť J. Š., M., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., M., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 66/03, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   66/03 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 66/03 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   Š. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   40   000   Sk   (slovom štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť J. Š. trovy právneho zastúpenia v sume   8 011 Sk (slovom   osemtisícjedenásť slovenských   korún)   na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. K., M., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 333/08-17   z 18.   septembra   2008 prijal na ďalšie konanie sťažnosť   J. Š.,   M. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 66/03.

Okrem iného v sťažnosti sťažovateľ uviedol, že 5. marca 2003 odoslal Okresnému súdu Košice I svoj žalobný návrh, ktorým sa domáhal voči žalovanému – R., a. s., so sídlom B., zaplatenia sumy 344 878, 40 Sk s prísl.

Okresný   súd   Košice   I   mu   listom   z   25.   marca   2003   oznámil,   že   je   miestne nepríslušným súdom a spis postúpil na prerokovanie Okresnému súdu Bratislava I.Výzvou z 5. marca 2004 Okresný súd Bratislava I vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho   poplatku   v   sume   500   Sk   za   návrh   na   prikázanie   veci   inému   súdu   z   dôvodu vhodnosti.

Sťažovateľ tento súdny poplatok zaplatil 17. marca 2004. Sťažovateľ   listom   z   15.   apríla   2005   adresovaným   Okresnému   súdu   Bratislava   I navrhol súdu zmenu žalovaného v zmysle ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   a   taktiež   požiadal   súd   o   nariadenie   termínu   pojednávania z dôvodu, že vo veci sa dosiaľ neuskutočnilo žiadne pojednávanie.

Uznesením   z   27.   septembra   2007   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší   súd“)   rozhodol,   že   návrhu   Okresného   súdu   Bratislava   I   na   prikázanie   veci Okresnému súdu Košice I sa nevyhovuje.

Následne až výzvou z 19. mája 2008 Okresný súd Bratislava I vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Sťažovateľ súdny poplatok zaplatil 27. mája 2008.Sťažovateľ namieta, že ani po 5-tich rokoch od podania žalobného návrhu nebolo v jeho veci právoplatne rozhodnuté ani nariadené pojednávanie.

Celková doba súdneho konania vedeného v právnej veci sťažovateľa pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 15 C 66/03 od podania žalobného návrhu sťažovateľom a s ňou   spojená právna   neistota   sťažovateľa   so   zohľadnením   výšky   uplatneného nároku sťažovateľom v súdnom konaní sú podľa názoru sťažovateľa dostatočnými dôvodmi aj na priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré si sťažovateľ v tomto konaní uplatňuje.Podľa názoru sťažovateľa postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 66/03 došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

S   poukázaním   na   už   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd po prerokovaní veci vyslovil tento nález:

„Základné právo sťažovateľa J. Š., nar..., trvale bytom M. na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   SR   a   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I., vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C 66/03, bolo porušené.

Okresnému súdu v Bratislave I. prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C/66/03 konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi J. Š. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 300.000,- Sk, ktoré mu je Okresný súd Bratislava I. povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť J. Š. trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu - advokáta JUDr. J. K., v D., a. s., č. účtu... v sume 8.011,- Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 66/03 ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

Dňa 6.   marca 2003 sťažovateľ,   zastúpený   JUDr.   J.   K.,   podal   na Okresnom   súde Košice I žalobu proti žalovanému – R., a. s., B. (neskôr U., a. s., B.), o 344 878, 40 Sk. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 13 C 104/03.

Dňa 24. marca 2003 Okresný súd Košice I konštatuje svoju miestnu nepríslušnosť a postupuje spis Okresnému súdu Bratislava I.

Dňa   7.   apríla   2003   právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   stanovisko   k vysloveniu miestnej nepríslušnosti.

Dňa   17.   apríla   2003   bol   spis   doručený   Okresnému   súdu   Bratislava   I.   Vec   bola zaevidovaná pod sp. zn. 15 C 66/03.

Dňa   5.   marca   2004   Okresný   súd   Bratislava   I vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie súdneho   poplatku   v sume   500   Sk   za   návrh   na   prikázanie   veci   inému   súdu   z dôvodu vhodnosti.

Dňa 1. februára 2005 bol spis doručený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

Dňa 9. februára 2005 bol spis vrátený Okresnému súdu Bratislava I ako predčasne predložený.

Dňa   20.   apríla   2005   právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   návrh   na „zmenu žalovaného podľa § 92 ods. 2 a 3 O. s. p.“ U., a. s., B.

Dňa 11. júla 2005 Okresný súd Bratislava I vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

Dňa 20. júla 2005 sa žalovaný vyjadril k žalobe.Dňa 28. marca 2006 Okresný súd Bratislava I vyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa k návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

Dňa 10. októbra 2006 Okresný súd Bratislava I vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

Dňa 13. októbra 2006 žalovaný doručil vyjadrenie k návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

Dňa 12. septembra 2007 bol spísaný úradný záznam: „V čase od 1. 1. 2007 do 30. 6. 2007 bola zákonná sudkyňa dočasne pridelená na Krajský súd v Bratislave“.

Dňa   18.   septembra   2007   bol   spis   doručený   najvyššiemu   súdu   na   rozhodnutie o návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti (sp. zn. 3 Ndc 102/2007).Dňa   1.   októbra   2007   bolo   Okresnému   súdu   Bratislava   I   doručené   uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Ndc 102/2007 z 27. septembra 2007, ktorým nevyhovel návrhu Okresného súdu Bratislava I na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

Dňa   19.   mája   2008   Okresný   súd   Bratislava   I vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 17 240 Sk.

Dňa 30. mája 2008 sťažovateľ doručil avízo o zaplatení súdneho poplatku (27. mája 2008).Dňa 28. júla 2008 bolo nariadené pojednávanie na 6. november 2008.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Zároveň sťažovateľ namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má   právo   na to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a sudcu   vyplýva   z § 6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a účinná,   ďalej   z § 100   ods. 1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Ústavný súd [obdobne   ako   Európsky   súd   pre   ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“)]   pritom   prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.   I. ÚS 19/00,   I. ÚS 54/02,   II. ÚS 32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že skúmanie právnej, resp. faktickej zložitosti veci vo vzťahu k zisťovaniu, či v konaní došlo k prieťahom, je irelevantné, pretože vo veci okresný súd od podania žaloby v roku 2003 až dosiaľ konal len o podmienkach konania, meritom veci sa ešte nezaoberal.

2. Sťažovateľovi možno vytknúť jeho nedostatočnú aktivitu pri uplatňovaní svojich základných   práv   vo   vzťahu   ku   konajúcemu   súdu.   V priebehu   rokov   2007   a 2008   sa odstránenia prieťahov v konaní, ktoré je predmetom sťažnosti, nedomáhal na štátnej správe súdu.

3. Ústavný súd konštatuje, že doterajšie konanie okresného súdu je poznačené jeho nesústredeným postupom a viacerými významnými prieťahmi. Medzi jednotlivými úkonmi je   aj   niekoľkomesačná   až   ročná   neodôvodnená   nečinnosť.   Celková   doba   nečinnosti okresného   súdu   v doterajšom   priebehu   napadnutého   konania   predstavuje   4   roky   a   8 mesiacov.   Postup   okresného   súdu   v napadnutom   konaní   však   okrem   konštatovanej nečinnosti možno na základe uvedeného považovať za nesústredený a neefektívny aj ako celok.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 66/03 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   na prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 300 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných   ESĽP,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp. zn. 15 C 66/03, ktorá predstavuje viac ako 5 rokov, berúc do úvahy okolnosti daného prípadu, ako aj podiel sťažovateľa ústavný súd považoval priznanie sumy 40 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátom   JUDr.   J.   K. Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania sťažovateľa vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk, a to vzhľadom na skutočnosť, že úkony právnej služby boli uvedeným právnym   zástupcom   sťažovateľa   vykonané   v roku   2008.   Úhradu   priznal   za   dva   úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“),   a   to   jeden   úkon po 3 176 Sk, čo spolu s režijným paušálom dvakrát po 190 Sk (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a DPH

- 19 % (osvedčenie z 21. decembra 2007) predstavuje sumu vyčíslenú advokátom na 8 011 Sk. Priznanú   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   je okresný   súd   povinný   zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008