znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 332/2011-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6.   júla   2011 predbežne prerokoval sťažnosť A. L., Ukrajina, zastúpeného advokátom JUDr. L. M., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 12 C 136/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. L. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2011 osobne do podateľne doručená sťažnosť A. L., Ukrajina (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v konaní   vedenom   Okresným súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 12 C 136/2005.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je ukrajinským štátnym občanom, ktorému bol rozhodnutím z 27. februára 2002 uložený zákaz pobytu na území Slovenskej republiky do 26. februára 2012 s tým, že vycestovať mal najneskôr do 28. marca 2002, k čomu aj došlo. Odvtedy až do súčasnosti sa na území Slovenskej republiky nezdržuje.

Proti   sťažovateľovi   v súčasnosti   prebieha   exekučné   konanie   vedené   súdnym exekútorom   Mgr.   J.   G.   (ďalej   len   „súdny   exekútor“).   O tomto   exekučnom   konaní   sa sťažovateľ   dozvedel   tak,   že   súdny   exekútor   matke   sťažovateľa   žijúcej   v K.   vhodil   do poštovej schránky oznámenie o vedení exekúcie pre vymoženie peňažnej sumy 4 572,24 €. Matka následne sťažovateľovi oznámila, že sa proti nemu vedie exekučné konanie.

Po   nahliadnutí   do   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   12   C   136/2005   prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu dňa 5. mája 2011 sťažovateľ zistil, že okresný súd ho zaviazal na zaplatenie sumy 42 030 Sk s prísl. na tom základe, že mal so spoločnosťou Q., a. s., uzatvoriť 4. februára 2003 zmluvu o prenájme. Mal teda tak urobiť 11 mesiacov potom, ako sa už na území Slovenskej republiky nezdržiaval. V skutočnosti nikdy takúto zmluvu neuzatvoril a ani uzatvoriť nemohol. Z toho vyplýva, že neznáma osoba zneužila jeho   osobné   údaje   a sfalšovala   jeho   podpis   na   zmluve.   Sťažovateľovi   bola   v konaní vedenom   okresným   súdom   uznesením   č.   k.   12   C   136/2005-37   z 28.   septembra   2007 ustanovená   opatrovníčka,   a to   zamestnankyňa   okresného   súdu   M.   K.   (ďalej   len „opatrovníčka“).   Na   pojednávaní bezprostredne   pred   vyhlásením   rozsudku   opatrovníčka uviedla, že sťažovateľa nepozná a navrhuje, aby okresný súd rozhodol v zmysle zákona.

Podľa sťažovateľa okresný súd tým, že konal v jeho neprítomnosti a ustanovil mu za opatrovníčku svoju vlastnú zamestnankyňu, porušil jeho označené základné práva.

Je ťažko predstaviteľné, aby pracovník súdu v postavení opatrovníka vo veci riešenej tým   istým   súdom   akokoľvek   namietal proti   postupu   a rozhodnutiu   súdu.   Naopak,   je tu veľmi pravdepodobný konflikt medzi záujmom zamestnávateľa opatrovníka (a tým aj jeho samotného) na čo najrýchlejšom skončení veci a záujmom účastníka konania, ktorého má zastupovať s plným zachovaním   jeho práv   a oprávnených   záujmov. Ustanovenie takejto osoby   za   opatrovníka   nemôže   znamenať,   že   budú   účinne   chránené   práva   a záujmy zastúpeného. Preto je takáto prax v zrejmom rozpore s ústavnými zásadami, ktoré by mali byť ustanovením opatrovníka neprítomnému účastníkovi dosiahnuté. V danom prípade bola sťažovateľovi   opatrovníčka   ustanovená   len   formálne,   vo   veci   bola   úplne   pasívna a neprejavila ani náznak snahy o ochranu práv a záujmov ňou zastupovaného sťažovateľa. Nepodala   vyjadrenie   k   žalobe,   odvolanie   proti   rozsudku,   nežiadala,   aby   okresný   súd zisťoval pobyt blízkych príbuzných sťažovateľa, hoci od cudzineckej polície by sa zistilo, že matka sťažovateľa žije v K. Netrvala ani na tom, aby sa zisťoval pobyt sťažovateľa v cudzine, čo by mohlo viesť k doručeniu súdnych písomností sťažovateľovi na Ukrajinu. Napokon opatrovníčka neuplatnila ani právne námietky týkajúce sa skutočnosti, že zmluvu o prenájme   treba   považovať   za   spotrebiteľskú   zmluvu,   ktorá   však   neobsahuje   všetky zákonné náležitosti.

Sťažovateľ   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov ústavy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 136/2005 s tým, aby bol rozsudok z 19. februára 2008 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Napokon žiada náhradu trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 255,28 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd konštatuje, že na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná jeho právomoc.

Ako to vyplýva z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Podstatou sťažnosti sú tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorých mu opatrovníčka bola ustanovená   predčasne   bez   dostatočného   zisťovania   miesta   jeho   pobytu   (napr. prostredníctvom cudzineckej polície, keďže sťažovateľ je cudzí štátny príslušník), ďalej v osobe zamestnankyne toho súdu, ktorý vo veci samej koná (čo spochybňuje jej reálnu možnosť nezávisle brániť sťažovateľove práva v konaní), a napokon, že opatrovníčka bola pasívna a v skutočnosti práva sťažovateľa ako zastúpenej osoby nebránila.

Možno konštatovať, že podľa tvrdenia sťažovateľa mu bola opatrovníčka ustanovená v rozpore   so   zákonom,   pričom   ani   jej   postup   pri   zastupovaní   sťažovateľa   nebol akceptovateľný.

Za uvedených okolností sťažovateľ dosiaľ nevyčerpal všetky právne prostriedky na obranu jeho práv v konaní pred všeobecnými súdmi. Keďže rozsudok okresného súdu nebol sťažovateľovi dosiaľ doručený (bol doručený zrejme iba opatrovníčke, ktorej ustanovenie za opatrovníčku však sťažovateľ považuje za protizákonné), môže sťažovateľ podať odvolanie proti   rozsudku   okresného   súdu   s tým,   aby   námietky   uvedené   v sťažnosti   preskúmal v odvolacom konaní príslušný krajský súd a prípadne potom aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania.

Možno urobiť záver, že vo veci je vylúčená v danej fáze právomoc ústavného súdu, keďže sťažovateľ ešte nevyčerpal všetky právne prostriedky ochrany označených práv pred všeobecnými súdmi.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júla 2011