znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 331/2015-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senátezloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohutaa Ladislava Orosza   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Pochom, Hviezdoslavova 3,Bardejov, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bardejov   v konaní   vedenompod sp. zn.   5 C 76/07   a postupom   Krajského   súdu   v Prešove   v konaní   vedenompod sp. zn. 14 Co 21/2013,   14   Co   22/2013,   14   Co   113/2013   a jeho   rozsudkomsp. zn. 14 Co 21/2013, 14 Co 22/2013, 14 Co 113/2013 z 28. novembra 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola22. januára 2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Vladimírom   Pochom,   Hviezdoslavova   3,Bardejov, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu   Bardejov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   76/07a postupom   Krajského   súdu   v   Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenompod sp. zn.   14   Co   21/2013,   14   Co   22/2013,   14   Co   113/2013   a   jeho   rozsudkomsp. zn. 14 Co 21/2013, 14 Co 22/2013, 14 Co 113/2013 z 28. novembra 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol účastníkom konaniao zaplatenie 2 585,42 € z titulu neoprávneného odberu plynu vedeného okresným súdompod   sp.   zn.   5   C   76/2007   v procesnom   postavení   žalovaného.   Okresný   súd   rozsudkomsp. zn. 5 C 76/07 z 20. novembra 2012 zaviazal sťažovateľa na zaplatenie žalovanej sumya dopĺňacím rozsudkom sp. zn. 5 C 76/07 z 20. novembra 2012 protinávrh sťažovateľazamietol. Proti označenému rozsudku i dopĺňaciemu rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. 14 Co 21/2013, 14 Co 22/2013, 14 Co 113/2013z 28. novembra   2013   potvrdil   dopĺňací   rozsudok   okresného   súdu   a rozsudok   okresnéhosúdu sp. zn. 5 C 76/07 z 20. novembra 2012 v časti, v ktorej uložil sťažovateľovi povinnosťzaplatiť žalobcovi 1 850 €, a vo zvyšnej vyhovujúcej časti rozsudok v spojení s dopĺňacímrozsudkom zmenil tak, že žalobu zamietol.

Sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   iného   uviedol,   že „...   podal   podnet   na   Generálnu prokuratúru SR na   mimoriadne   dovolanie v zmysle ustanovenia §   243e a   ustanovenia § 243g O. s. p.

Vzhľadom na to, že môj podnet bol neúplný, bola predĺžená lehota na vybavenie podnetu... a tak dňa 7. 3. 2014 som na Okresnej prokuratúre v Bardejove doplnil svoj podnet adresovaný zo dňa 17. 12. 2013...

Dňa 21. 5. 2014 Krajská prokuratúra v Prešove môj podnet, ktorý som doplnil o 5 bodov, vôbec neodôvodnila a v mene Generálnej prokuratúry SR nezistila zákonný dôvod na podanie mimoriadneho dovolania Generálnou prokuratúrou SR a môj podnet odložila.

Dňa 29. 5. 2014 som vzniesol námietku proti odloženiu môjho doplneného podnetu, kde Krajská prokuratúra v Prešove v zmysle ustanovenia §32 ods. 3 zákona č.153/2001 Z. z., môj doplnený podnet na Generálnu prokuratúru SR prehodnotila ako opakovaný podnet, ale dňa 2. 6. 2014 postúpila môj doplnený podnet na ďalšie konanie na Generálnu prokuratúru SR...

Generálna prokuratúra SR znovu nepreskúmala môj doplnený podnet o 5 bodov a môj   podnet   prehodnotila   ako   opakovaný   podnet   a   odložila   ho   bez   prijatia   opatrení prokuratúra s poukázaním na vybavenie zo strany Krajskej prokuratúry v Prešove... Z týchto uvedených skutočností, pretože mi bolo bránené moje základné ľudské právo domáhať sa na súde svojho práva v zmysle čl.46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, podal som sťažnosť   priamo   generálnemu   prokurátorovi   JUDr.   Jaromírovi   Čižnárovi...   Keď   som nedostal dlhšiu dobu odpoveď, či moja sťažnosť bola doručená generálnemu prokurátorovi JUDr. Jaromírovi Čižnárovi a či sa s mojím doplneným podnetom vo veci koná znovu, požiadal som o podanie informácií dňa 20. 10. 2014 a dňa 8. 12. 2014... Keď som podal žiadosť dňa 8. 12. 2014 priamo generálnemu prokurátorovi do vlastných rúk a priamo na jeho meno, dňa 22. 12. 2014 som dostal z Generálnej prokuratúry SR oznámenie, kde bolo   uvedené,   že   moja   sťažnosť   hoci   bola   označená   ako   sťažnosť   v   zmysle   citovaných ustanovení zákona o prokuratúre, bola posúdená ako ďalší opakovaný podnet, v poradí už tretí podnet vo veci, a týmto Generálna prokuratúra SR považuje môj doplnený podnet, na základe ktorého som sa sťažoval dňa 28. 10. 2014 za vybavený.“.

Sťažovateľ   v sťažnosti   ďalej   poukazuje   na   skutočnosť,   že   22.   decembra   2014   sadozvedel, že jeho „podnet a sťažnosť je zmarená podľa ustanovenia §250b, teda moja dvojmesačná lehota nie je premlčaná“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súdnálezom takto rozhodol:

„1) Vyslovuje, že základné právo ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom OS Bardejov v konaní vedenom pod č. k. 5C 76/07 v spojení s rozsudkom KS v Prešove č. k. 14Co/21/2013, 14Co/22/2013, 14Co/113/2013 a v náväznosti na činnosť a konanie Krajskej prokuratúry v Prešove a Generálnej prokuratúry SR v Bratislave VI/3PZ 165/14/1000-6   porušené   bolo.   Vyslovuje,   že   základné   a   ľudské   právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v kontexte s ods. 11 č. 6 Európskeho dohovoru postupom OS v Bardejove ako aj KS v Prešove vo vyššie uvedených konaniach porušené bolo.

2) Ústavný súd prikazuje OS v Bardejove, aby konal bez zbytočných prieťahov

3)   Priznáva ⬛⬛⬛⬛ primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 3.500 EUR, ktoré mu je OS v Bardejove povinný vyplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4) Ukladá OS v Bardejove povinnosť uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy tohto konania za   vypracovanie   sťažnosti   a   právne   zastúpenie   vo   výške   4.00,-   EUR,   ktoré   mu   budú vyplatené   v   hotovosti,   alebo   šekovou   poukážkou   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia, ktoré sú adekvátne nároku na právne zastupovanie advokátom.“

Sťažovateľ sa tiež domáha, aby „v dočasnom opatrení ÚS SR uložil porušovateľom, aby konali bez zbytočných prieťahov...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhomna začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosťústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   vo   viazanosti   petitom,   tedatou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods.1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavnýmsúdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môžeústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vovzťahu   k   tomu   subjektu,   ktorého   označil   za   porušovateľa   svojich   práv.   Platí topredovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že petit sťažnosti nezodpovedákvalitatívnym   požiadavkám,   ktoré   vyplývajú   z   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu,a to napriek   tomu,   že   sťažovateľ   je   zastúpený   kvalifikovaným   právnym   zástupcom.Uplatňujúc   materiálny   prístup   k   ochrane   ústavnosti,   ústavný   súd   kvalifikoval   sťažnosťsťažovateľa podľa obsahu jej odôvodnenia ako sťažnosť, ktorou namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,ako   aj práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 76/07 a základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konanívedenom   pod sp. zn. 5   C   76/07   a rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn.   14   Co   21/2013,14 Co 22/2013, 14 Co 113/2013 z 28. novembra 2013 a postupom, ktorý mu predchádzal.

1.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 76/07

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto právnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane uvádza, že účelom základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,v   ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotnýmprerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni.K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty   dochádza   v   zásadeaž právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie základnéhopráva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec   prerokovali,   prípadnevykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06)sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavnýmsúdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného právaoznačenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať.Ak v   čase,   keď   sťažnosť   bola   doručená   ústavnému   súdu,   už   nemohlo   dochádzaťk namietanému   porušovaniu   označeného   základného   práva   postupom   okresného   súdu,ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).

V   nadväznosti   na   uvedený   právny   názor   ústavný   súd   poukazuje   na   skutočnosť,že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musísmerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných právsťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnúpreventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základnýchpráv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchtopráv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

Navyše,   zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti,   prostredníctvom   ktorej   sťažovateľnamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, žeporušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,v ktorom   už príslušný súd meritórne rozhodol pred   podaním sťažnosti   ústavnému   súdupodľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 223/2010).

Ústavný   súd   v   súvislosti   s   prípravou   predbežného   prerokovania   sťažnosti   zistil,že okresný súd v napadnutom konaní meritórne rozhodol rozsudkom sp. zn. 5 C 76/07z 20. novembra   2012   a dopĺňacím   rozsudkom sp.   zn.   5   C   76/07   z 20.   novembra   2012,ktoré v spojení   s rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn.   14   Co   21/2013,   14   Co   22/2013,14 Co 113/2013 z 28. novembra 2013 nadobudli právoplatnosť 14. januára 2014.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   v   čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu(22. januára 2015) už okresný súd nemohol byť porušovateľom základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže vo veci už právoplatnerozhodol.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Vsúlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idepredovšetkým   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutímpríslušného   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   základného   práva   aleboslobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzioznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základnýmprávom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   alebo   aj   vtedy,   ak   v   konanípred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stavtakúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,IV.   ÚS   288/05).   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   takú,pri predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušeniaoznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatína ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,III. ÚS 198/07).

Vzhľadom na zistenie, že okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní v časedoručenia sťažnosti už nemohol porušovať základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejtočasti po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde akozjavne neopodstatnenú.

2.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 76/07

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Sťažovateľ svoj návrh na vyslovenie porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní špecificky neodôvodňuje, pričomz obsahu sťažnosti vyplýva, že ho zakladá na tých istých dôvodoch, na základe ktorých sadomáha   vyslovenia   porušenia   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V nadväznosti na túto skutočnosť ústavný súd konštatuje, že v systematike ústavy súprimeraná   celková   dĺžka,   rýchlosť,   plynulosť   a   efektívnosť   súdneho   konania   obsahomzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa ustálenej judikatúry ústavnéhosúdu prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy,pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadomaj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu by bolo možné uvažovať o odmietnutíspravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07).

Vzhľadom   na to,   že   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   v časti,   v ktorejnamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde z rovnakého dôvodu o odmietnutí aj tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľnamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresnéhosúdu v napadnutom konaní.

3. K namietanému porušeniu základného práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 21/2013, 14 Co 22/2013, 14 Co 113/2013

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva   podľa   č.   6   ods.   1   dohovoru   krajským   súdom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.14 Co 21/2013,   14   Co   22/2013,   14   Co   113/2013   ústavný   súd   už   v časti   II.1   tohtorozhodnutia   uviedol,   že   krajský   súd   rozhodol   o opravných   prostriedkoch   sťažovateľarozsudkom sp. zn. 14 Co 21/2013, 14 Co 22/2013, 14 Co 113/2013 z 28. novembra 2013,ktorý nadobudol právoplatnosť 14. januára 2014.

Z uvedeného   vyplýva,   že   v   čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu(22. januára 2015)   už   krajský   súd   nemohol   byť   porušovateľom   základného   práva   podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže vo veci už právoplatnerozhodol.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   sťažnosť sťažovateľa   v tejto   časti   po predbežnomprerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ako   zjavneneopodstatnenú.

4. K namietanému porušeniu základného práva   podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu sp. zn. 14 Co 21/2013, 14 Co 22/2013, 14 Co 113/2013 z 28. novembra 2013

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podaniev lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačnáa začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomeniao inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonomustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenejlehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na skutočnosť, že 22. decembra 2014 sa dozvedel, žejeho „podnet a sťažnosť je zmarená podľa ustanovenia § 250b, teda moja dvojmesačná lehota nie je premlčaná“.

Z citovaného vyplýva, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,zastáva názor, že lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnostiproti napadnutému rozsudku krajského súdu začala plynúť dňom, keď mu bolo doručenérozhodnutie (prípis) príslušného orgánu prokuratúry o vybavení jeho opakovaného podnetuna   podanie   mimoriadneho   dovolania.   Uvedený   právny   názor   sťažovateľa,   resp.   jehoprávneho zástupcu je v zjavnom rozpore s doterajšou judikatúrou ústavného súdu, ktorejsúčasťou   je   aj ustálený   právny   názor,   podľa   ktorého   podnet   na   podanie   mimoriadnehodovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (§ 243e až § 243j Občianskehosúdneho poriadku) ani prípadný opakovaný podnet nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1ústavy považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom(podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku ústavy, a preto na jehopodanie z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno prihliadať(m. m. I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03, IV. ÚS 200/05 a iné). Na podporu uvedeného právnehonázoru   ústavný   súd   vo   svojej   stabilizovanej   judikatúre   zároveň   opakovane   uvádza,   žemimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne,nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy (v zmysle § 53 ods. 1 zákona oústavnom súde), ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1 Občianskehosúdneho poriadku totiž neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každémupodnetu. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozhodnúť, čipodá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04).

Vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľpodal sťažnosť smerujúcu proti napadnutému rozsudku krajského súdu, ktorý nadobudolprávoplatnosť 14.   januára   2014, až   22.   januára   2015,   t.   j.   zjavne   po   uplynutí   lehotyustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľav tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podanáoneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšíminávrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015