znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 331/2013-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja   Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   J.   K.,   zastúpeného   advokátom Mgr. Dušanom Šimúnom, Advokátska kancelária, Mgr. Dušan Šimún – advokát, s. r. o., Bajzova 2414/10, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 8/05 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 8/05 p o r u š i l   základné právo J. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu   Žilina vo   veci   vedenej pod sp.   zn. 6 C 8/05   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. K.   p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Žilina   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. K.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 413,91 € (slovom štyristotrinásť eur a deväťdesiatjeden centov), ktorú   j e   Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. Dušana Šimúna, Advokátska kancelária, Mgr. Dušan Šimún – advokát, s. r. o., Bajzova 2414/10, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 331/2013-16   z   19.   júna   2013   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 8/05 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu spresnenej sťažnosti vyplynulo najmä, že: «(...) Na základe žaloby sťažovateľa podanej dňa 17. 01. 2005 sa vedie na Okresnom súde v Žiline súdne konanie medzi sťažovateľom ako navrhovateľom a odporcami v rade 1/ REALITY   LAURIN,   a.   s.(...),   v   rade   2/   Stavebná   mechanizácia,   s.   r.   o.(...),   v   rade   3/ SWIMEA, s. r. o.(...), o zaplatenie 15.521,73 Eur s príslušenstvom. Súdne konanie je vedené na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 6C/8/2005.

Podľa   názoru   sťažovateľa(...)   postup   okresného   súdu   v   konaní   spĺňa   charakter zbytočných prieťahov v konaní.

(...)   Sťažovateľ   preto   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   zo   dňa   08.   07.   2008 predsedovi   Okresného   súdu   v   Žiline,   pričom   pod   týmto   tlakom   okresný   súd   vydal(...) uznesenie o pripustení pristúpenia účastníkov na strane odporcu. Predseda okresného súdu písomnosťou zo dňa 29. 7. 2008 vyhodnotil sťažnosť na prieťahy ako čiastočne dôvodnú, pričom uvádza, že k určitému zdržaniu na strane konajúceho súdu došlo v období od apríla 2007 do januára 2008. Taktiež verejný ochranca práv listom zo dňa 15. 12. 2008 došiel k záveru, že postupom Okresného súdu v Žiline v tomto konaní je preukázané porušenie základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 6C/8/2005-219 zo dňa 6. 11. 2009, ktorý bol v časti zamietajúcej žalobu voči odporcovi v rade   1/   zrušený   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Žiline   č.   k.   6Co/97/2010-291   zo   dňa 19. 08. 2010 a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Spis bol na okresný súd vrátený 14. 10. 2010 a okresný súd až po takmer 6 mesiacoch vydal uznesenie o zamietnutí prerušenia konania a priznal trovy odporcom(...)

Ďalšie pojednávanie bolo okresným súdom nariadené až na deň 9. 3. 2012, t. j. teda až po takmer 17 mesiacoch od vrátenia spisu z krajského súdu, čo nemožno charakterizovať inak ako nečinnosť súdu, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní. (...) Je pravdou, že v tomto období podal sťažovateľ odvolanie voči rozhodnutiu o trovách odporcov v rade 2/, 3/, o ktorom rozhodoval krajský súd. Sťažovateľ však tvrdí, že po prvé toto nemôže byť dôvodom   na nevykonávame   úkonov   vo   veci   samej,   medzi   ktoré   patrí   aj   vykonávanie pojednávaní a po druhé okresný súd mal prioritne vykonávať úkony vo veci samej a nie zaoberať   sa   otázkou   trov   konania.   (Tu   odkazujem   za   použitia   analógie   aj   na   nález Ústavného   súdu   SR   sp.   zn.   IV. ÚS   221/04,   kde   sa   uvádza,   že   dôvod   na   odročenie pojednávania, ktoré malo spočívať v zaslaní spisu ústavnému súdu, je neakceptovateľný a takýto   postup   ukazuje   len   to,   že   okresný   súd   nedokázal   zvoliť   vhodný   prístup k nariadenému pojednávaniu, napr. vytvorenie kópie spisu a podobne.).

Následne   okresný   súd   vykonal   ohliadku   pozemku   dňa   23.   5.   2012   (t.   j.   po 19 mesiacoch od vrátenia spisu z krajského súdu). Uvádzam, že krajský súd v rozhodnutí č. k. 6Co/97/2010-291, ktorým vrátil vec na ďalšie konanie nariadil okresnému súdu vykonať tento dôkaz, pričom odporučil okresnému súdu, aby ohliadku vykonal až po vytýčení hraníc parciel   K.   znalcom,   nakoľko   by   tým   okresný   súd   získal   zreteľný   obraz   o hraniciach pozemku. Okresný súd tak bol takúto dlhú dobu nečinný a navyše postupuje neefektívne a nesústredene, nakoľko ohliadku vykonal pred vytýčením hraníc pozemku.

Okresný   súd   však   ustanovil   znalca   až   uznesením   č.   k.   6C/8/2005-505   zo   dňa 19. 07. 2012, kde sťažovateľ uvádza, že súd tak mohol urobiť bezprostredne po doručení spisu z krajského súdu, t. j. po 14. 10. 2011, navyše keď mu krajský súd odporučil urobiť tak pred vykonaním ohliadky. Avšak ani ustanovenie znalca až po 2-och mesiacoch po vykonaní ohliadky   nemožno   považovať   za   konanie   v   primeranej   lehote.   Znalcovi   bola   okresným súdom stanovená lehota na splnenie povinnosti 60 dní od doručenia spisového materiálu. Súd doručil znalcovi spis až v mesiaci september 2012, a to aj napriek tomu, že uznesenie o ustanovení znalca nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 7. 2012. Pričom do dnešného dňa nebol   znalecký   posudok   vypracovaný,   čo   je   viac   ako   10   mesiacov   od   právoplatnosti uznesenia o ustanovení znalca. Okresný súd uvádza, že spis bol následne dočasne znalcovi odobratý dňa 2. 10. 2012 po dobu rozhodovania súdu o návrhu sťažovateľa na nariadenia predbežného opatrenia, avšak sťažovateľ tvrdí, že znalcovi nič nebránilo splniť to, čo mu ukladalo uznesenie súdu o jeho ustanovení. Po prvé znalec si mohol urobiť kópiu spisu, po druhé úlohy, ktoré boli súdom uložené, mohol splniť aj bez toho, aby mal neustále po dobu vykonávania uložených činností spis pri sebe(...) Po tretie keby okresný súd ustanovil znalca bez zbytočného odkladu po vrátení spisu z krajského súdu, resp. aspoň doručil spis znalcovi bez zbytočného odkladu ihneď po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o jeho ustanovení, mal by dostatok času na jeho naštudovanie a vyhotovenie kópie a prípadne vypracovanie znaleckého posudku. Navyše znalec podaním zo dňa 04. 04. 2013 požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na splnenie povinnosti, ktorú odôvodnil okrem iného aj vysokou pracovnou zaneprázdnenosťou, pretože vypracováva znalecké posudky aj pre iné súdy, na základe čoho okresný súd predĺžil znalcovi lehotu do 15. 5. 2013. Avšak znalecký posudok aj napriek tomu nie je doposiaľ vyhotovený. Okresný súd však doposiaľ nevyužil svoje   poriadkové   oprávnenia   dané   ustanoveniami   OSP.   Tu   opakovane   zdôrazňujem,   že znalec   mohol   a   mal   byť   ustanovený   okresným   súdom   bezprostredne   po   doručení   spisu z krajského súdu,   čo sa udialo dňa 14.   10.   2011.   Takýto postup okresného súdu spĺňa charakter zbytočných prieťahov v súdnom konaní.

Sťažovateľ   preto   podal   dňa   13.   02.   2013   sťažnosť   na   prieťahy   v   tomto   konaní predsedovi okresného súdu. Predseda súdu vyhodnotil písomnosťou zo dňa 16. 04. 2013 túto   sťažnosť   ako   dôvodnú,   pričom   uviedol:   „Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   súdneho konania pred okresným súdom (viac ako 8 rokov) a jeho súčasný stav, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj dôvody, pre ktoré v konaní nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, považujem činnosť súdu za neefektívnu, čím došlo k porušeniu práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov. Sudca vznik určitých prieťahov v konaní odôvodnil pracovnou zaťaženosťou.“ (...)

Sťažovateľ poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania sp. zn. 6C/8/2005 (viac ako 8 rokov) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané.

(...) o nesústredenom a neefektívnom postupe okresného súdu svedčí zrušenie jeho rozhodnutia   voči   odporcovi   v   rade   1/   v   odvolacom   konaní,   a   to   v dôsledku   zistených nedostatkov prijatého rozsudku. Krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí vytkol okresnému súdu nasledovné: „Odvolací súd považuje závery okresného súdu v tom smere, že konanie navrhovateľa malo v predmetnej veci smerovať k ukončeniu protiprávneho stavu podaním žaloby podľa § 135c OZ za predčasné. (...)“ Ďalej o neefektívnom postupe okresného súdu svedčí   aj   to,   že   okresný   súd   aj   napriek   odporúčaniu   krajského   súdu   najskôr   vytýčiť   a označiť   hranice   dotknutých   parciel   a   až   potom   vykonať   ohliadku,   tieto   úkony   vykonal opačne.

Predmetné súdne konanie v súčasnosti trvá viac ako 8 rokov, pričom podľa názoru sťažovateľa   nejde   o   právne   a   fakticky   zložité   konanie   a   stav,   v   ktorom   sa   konanie v súčasnosti nachádza nekorešponduje s takto dlhotrvajúcim konaním. Sťažovateľ tvrdí, že vyššie   uvedeným   postupom   Okresného   súdu   v   Žiline   došlo   v   konaní   sp.   zn.   6C/8/2005 vo vyššie uvedených prípadoch jednotlivo, ako aj v priebehu súdneho konania ako celku k prieťahom,   pričom   tieto   prieťahy   sú   takej   intenzity,   závažnosti   a   rozsahu,   že   ich   je potrebné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, ktorými došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

(...) Podľa sťažovateľa tým, že bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote a nebolo doposiaľ v predmetnej veci vydané právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej, nachádza sa sťažovateľ neprimerane dlhú dobu v stave právnej neistoty. V tejto súvislosti sťažovateľ zdôrazňuje, že predmetné súdne konanie už trvá viac ako 8 rokov, pričom jeho súčasný stav nezodpovedá   takejto   dĺžke   konania.   Sťažovateľ   sa   tak   nepriemerne   dlhú   dobu   nemôže domôcť   právoplatného   rozhodnutia   a   ochrany   svojich   práv   v   konaní   pred   všeobecným súdom. Je zrejmé, že právna neistota sťažovateľa sa odstráni len vydaním právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu, pričom podľa vývoja konania nie je možné domnievať sa, že tak bude vykonané v blízkej budúcnosti.

Na základe vyššie uvedeného si sťažovateľ týmto súčasne dovoľuje požiadať Ústavný súd SR o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 5.000,- Eur. (...)

V prípade vyhovenia tejto sťažnosti si sťažovateľ dovoľuje požiadať Ústavný súd SR aj   o   priznanie   trov   konania   vzniknutých   v   konaní   o   tejto   sťažnosti(...)   Trovy   právneho zastúpenia (...) predstavujú spolu sumu 275,94 Eur. (...)

Na   základe   uvedených   dôvodov   dovoľuje   si   sťažovateľ   požiadať   Ústavný   súd Slovenskej republiky, aby(...) sťažnosti vyhovel a rozhodol že:

1. Základné právo sťažovateľa J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/8/2005 bolo porušené.

2. Okresnému súdu v Žiline prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/8/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi J. K. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000 Eur, ktoré mu je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi J. K. trovy konania(...) na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu. (...)»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom,   listom   sp.   zn.   1 SprS/493/2013 z 9. októbra   2013 a   právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu z 10. novembra 2013.

2.1   Predseda   okresného   súdu   sa   vo   svojom   vyjadrení   stotožnil   s pripojeným stanoviskom   zákonného   sudcu,   ktorý   popísal   chronológiu   úkonov   vykonaných   súdom v danej veci, a dodal, že podľa jeho názoru sa na prieťahoch v predmetnej veci podieľal aj sám   sťažovateľ   najmä tým,   že nezaplatil   včas   súdny   poplatok,   nepodal   riadny   žalobný návrh,   keď   nepresne   označil   odporcu,   nezúčastnil   sa   vždy   pojednávania,   jeho   právny zástupca   nesplnil   vždy   povinnosť,   ktorú   mu   uložil   súd.   Okrem   uvedeného   dodal   tieto relevantné skutočnosti:

« (...) Pokiaľ(...) v dotknutej veci došlo vo veci k zbytočným prieťahom v konaní súdu, považujem za potrebné uviesť, že tieto boli objektívne zapríčinené mojou neprimeranou zaťaženosťou,   z   ktorej   vyplýva,   že   nie   je   možné   v   každej   mne   pridelenej   veci   konať bezodkladne. V súvislosti s uvedeným si aj napriek rozhodovacej praxi Ústavného súdu SR, ktorá nezohľadňuje(...) nedostatky v materiálnom a personálnom zabezpečení súdu, dovolím poukázať na nasledovné:

Do funkcie sudcu som bol menovaný prezidentom SR dňa 17. 01. 2007 s pridelením na   Okresný   súd   Žilina.   Hneď   po   mojom   nástupe   na   Okresný   súd   Žilina   som   dostal pridelených na rozhodnutie 313 nerozhodnutých vecí registra C. Išlo o súdne oddelenie 6C, ktoré zostalo po sudcovi, ktorý bol s účinnosťou od 01. 01. 2007 preložený na Krajský súd v Žiline.   Ku   dňu   31.   01.   2007   (teda   13   dní   po   mojom   nástupe   na   Okresný   súd   Žilina 18. 01. 2007) bolo v súdnom oddelení 6C nerozhodnutých 158 vecí starších ako rok a 106 vecí starších ako 2 roky(...) Poukazujem na to, že ku dňu môjho nástupu, t. j. 18. 01. 2007, bol v súdnom oddelení 6C zo všetkých súdnych oddelení vybavujúcich agendu registra C (občianskoprávne veci) druhý najvyšší zostatok nerozhodnutých vecí (po súdnom oddelení 13C), avšak prvý najvyšší zostatok nerozhodnutých reštančných vecí starších ako 1 rok (158 vecí) a druhý najvyšší zostatok nerozhodnutých reštančných veci starších ako 2 roky (106 vecí, v súdnom oddelení 24C bol zostatok 118 vecí). Je ďalej nutné poukázať zároveň na to, že podľa výkazov súdnych oddelení vybavujúcich agendu registra C k reštančným veciam starším ako 5 rokov ku dňu 31. 03. 2007(...) bolo v súdnom oddelení 6C 67 nerozhodnutých veci starších ako 5 rokov z celkovo 94 štatisticky neskončených vecí starších ako 5 rokov(...) Na dokreslenie tohto stavu uvediem to, že najstaršia vec, ktorá mi bola pridelená pri mojom nástupe na prejednávanie a rozhodnutie, napadla na Okresný súd Žilina v roku 1985 a pri mojom nástupe bola tak stará 22 rokov. Ďalej treba uviesť, že celkovo 49 vecí z uvedeného počtu nerozhodnutých vecí bolo s nápadom spred roku 2000, a to v členení: 1 vec z roku 1985, 2 veci z roku 1990, 3 veci z roku 1991, 4 veci z roku 1992, 3 veci z roku 1993, 8 vecí z roku 1994, 2 veci z roku 1995, 4 veci z roku 1996, 8 vecí z roku 1997, 6 vecí z roku 1998 a 8 vecí z roku 1999 a tiež to, že v mnohých týchto veciach sa pred mojim nástupom viac ako 6 rokov vôbec nekonalo. V súčasnosti je v mojom súdnom oddelení nerozhodnutých vecí starších ako 5 rokov 20 (t. j. menej ako 1/3 zo stavu, ako to bolo pri mojom nástupe do funkcie) a starších ako 2 roky 63 (t. j. o 43 menej, teda viac ako o 2/5 menej, ako pri mojom nástupe do funkcie). Ďalej na porovnanie môžem uviesť, že pri mojom nástupe do funkcie bolo   celkovo   vybavujúcich   agendu   registra   C   14   sudcov   (vrátane   mňa:   na   porovnanie so súčasnosťou   je   to   dnes   len   11   sudcov   pri   narastajúcom   nápade   vecí),   pričom   stav nerozhodnutých   vecí   v   jednotlivých   súdnych   oddeleniach   bol   ku   dňu   31. 01. 2007 nasledovný: 2C 290 vecí, 4C 259 vecí, 6C 313 vecí, 7C 251 veci, 8C 268 vecí, 13C 342 vecí, 14C 187 vecí, 16C 212 vecí, 17C 231 vecí, 18C 181 vecí, 24C 172 veci, 25C 220 vecí, 27C 206   vecí   a   31C   259   vecí.   Možno   konštatovať,   že   jedna   tretina   súdnych   oddelení vybavujúcich agendu registra C mala v čase môjho nástupu na Okresný súd Žilina takmer o 1/3 menší počet nerozhodnutých vecí. Mám teda za to, že už v čase môjho nástupu na Okresný súd Žilina som bol oproti iným sudcom tunajšieho súdu zaťažený nepomerne viac a pri   tvorbe   rozvrhu   práce   na   rok   2007   nebola   rešpektovaná   zásada   rovnomernej zaťaženosti sudcov podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. (súčasne poznamenávam, že na rozdiel od stabilizovaných sudcov pri mojom nástupe, bolo pre mňa všetkých 313 prevzatých vecí úplne nových s potrebou naštudovania niekoľko tisíc strán listín tvoriacich spisový materiál z konania v dotknutých veciach). Na uvedený stav som po mojom nástupe poukázal v námietkach sudcu podľa ust. § 34 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z., ktoré sú uložené pod 1 SprR/286/2007. Ďalej mi bolo po mojom nástupe až doposiaľ pridelených na rozhodnutie cca 2100 vecí registra C (okrem toho vybavujem aj agendu Cpr, S a D), teda za čas výkonu mojej funkcie mi bolo pridelených celkovo cca 2410 vecí registra C, z ktorých takmer   2100   bolo   už   rozhodnutých.   Na   uvedenú   zaťaženosť   som   viac   krát   upozornil predsedu súdu, pričom však nedošlo k žiadnemu zlepšeniu a situácia na Okresnom súde Žilina sa neustále zhoršuje, a to aj napriek snahe všetkých sudcov o čo možno najvyšší výkon (napr. tento rok som rozhodol priemerne viac ako 30 vecí mesačne, avšak nápad do súdneho oddelenia je tak vysoký, že skoro vôbec nedošlo k poklesu stavu nerozhodnutých vecí v mojom súdnom oddelení).»

2.2 Právny zástupca sťažovateľa na uvedené vyjadrenie predsedu okresného súdu nezaujal zásadné stanovisko, v stručnosti iba uviedol:

„(...) Týmto oznamujem Ústavnému súdu SR, že vo vyššie uvedenej veci netrvám na tom, aby sa konalo ústne pojednávanie.

Čo sa týka vyjadrenia Okresného súdu v Žiline mám za to, že sa v ňom neuvádzajú žiadne okolnosti, ktoré by vyvrátili skutočnosť, že postupom Okresného súdu v Žiline došlo v predmetnom súdnom konaní k zbytočným prieťahom.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 8/05:

Dňa 17. januára 2005 sťažovateľ podal okresnému súdu proti spoločnosti REALITY LAURIN, a. s. (ďalej len „odporca 1“), žalobný návrh na zaplatenie sumy 467 607,50 Sk s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov. Vec bola zaevidovaná na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 8/05.

Dňa 19. apríla 2005 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.Dňa 9. mája 2005 sťažovateľ požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.Dňa 18. mája 2005 bol sťažovateľ vyzvaný na zaslanie riadne vyplneného potvrdenia o jeho osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa 7. júna 2005 bolo súdu doručené uvedené potvrdenie.Dňa 4. júla 2005 sa odporca 1 vyjadril k návrhu.Dňa   4.   augusta   2005   okresný   súd   uznesením   č.   k.   6   C   8/05-39   sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 23. augusta 2005 sťažovateľ podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie.Dňa   9.   septembra   2005   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Žiline   (ďalej   len „krajský súd“), aby rozhodol o uvedenom odvolaní sťažovateľa.

Dňa   23.   septembra   2005   sťažovateľ   rozšíril   svoj   návrh   na   ďalších   odporcov: 2. SWIMEA, s. r. o., 3. Stavebná mechanizácia, s. r. o., a 4. Vlastníci koní.

Dňa 30. septembra 2005 krajský súd potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu.Dňa 10. novembra 2005 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 13. decembra 2005 bol sťažovateľ opätovne vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku do 10 dní od doručenia výzvy.

Dňa 12. januára 2006 sťažovateľ opakovane požiadal súd, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov.

Dňa 23. mája 2006 okresný súd uznesením č. k. 6 C 8/05-62 sťažovateľovi opäť nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. (Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. júna 2006.)Dňa 24. mája 2006 súd vyzval sťažovateľa, aby spresnil svoj návrh na rozšírenie odporcov, teda, aby presne identifikoval odporcu označeného ako „Vlastníci koní“.Dňa 3.   júla 2006   sťažovateľ reagoval   na uvedenú   výzvu   súdu   tak, že   rozšírenie svojho návrhu o ďalších odporcov zobral späť.

Dňa   1.   decembra   2006   si   odporca   1 „pre   prípad   zastavenia   konania“ uplatnil náhradu trov konania.

Dňa 8. januára 2007 súd vyzval odporcu 1, aby špecifikoval trovy konania.Dňa 15. januára 2007 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdnych poplatkov.Dňa 15. januára 2007 odporca 1 špecifikoval uplatnené trovy konania.Dňa 15. februára 2007 okresný súd uznesením č. k. 6 C 8/05-75 konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 21. februára 2007 sťažovateľ uhradil súdne poplatky za podaný návrh.Dňa 6. marca 2007 sťažovateľ podal voči uzneseniu č. k. 6 C 8/05-75 odvolanie.Dňa 9. marca 2007 okresný súd uznesením č. k. 6 C 8/05-81 zrušil svoje predošlé uznesenie o zastavení konania. (Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31. marca 2007.)Dňa   9.   januára   2008   sťažovateľ   znovu   rozšíril   svoj   návrh   na   ďalších   odporcov: 2. SWIMEA, s. r. o. (ďalej aj „odporca 2“), 3. Stavebná mechanizácia, s. r. o. (ďalej len „odporca 3“), a súčasne spresnil z tohto dôvodu rozsudočný návrh.

Dňa 10. marca 2008 sťažovateľ doplnil svoj návrh o listinné dôkazy.Dňa 24. júla 2008 okresný súd uznesením č. k. 6 C 8/05-104 pripustil do konania ďalších dvoch odporcov. (Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9. septembra 2008.)Dňa 22. októbra 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 1. december 2008.Dňa   1.   decembra   2008   bolo   pojednávanie   z   dôvodu   ospravedlnenia   právnych zástupcov všetkých účastníkov odročené na 16. január 2009.

Dňa 16. januára 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že účastníci konania predložia súdu návrhy na vykonanie ďalších dôkazov. Sťažovateľovi, ktorý alternatívne navrhol aj prerušenie konania, bolo uložené, aby presne špecifikoval   návrh   týkajúci   sa   skutkových   okolností,   a pretože   na   pojednávaní   vzniesol návrh   na   spojenie   prerokovávanej   veci   s   inými   vecami,   bolo   mu   uložené,   aby   presne identifikoval tieto veci. Súd mal pripojiť aj súvisiace spisy.

Dňa   22.   januára   2009   právny   zástupca   odporcu   1   reagoval   na   výzvu   súdu   na ostatnom pojednávaní.

Dňa 25. februára 2009 sťažovateľ predložil súdu ďalšie listinné dôkazy.Dňa 11. marca 2009 okresný súd uznesením č. k. 6 C 8/05-147 návrh sťažovateľa na prerušenie konania zamietol. (Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3. apríla 2009.)Dňa 18. mája 2009 sťažovateľ doplnil svoj návrh argumentačne, ako aj listinnými dôkazmi.

Dňa 1. júna 2009 právny zástupca odporcov predložil súdu listinné dôkazy.Dňa 24. júla 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. október 2009.Dňa 30. septembra 2009 sťažovateľ predložil súdu ďalšie listinné dôkazy.Dňa 16. októbra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 6. november 2009 na účely vyhlásenia rozsudku.

Dňa 6. novembra 2009 súd vyhlásil rozsudok   č. k. 6 C 8/05-219, ktorým návrh sťažovateľa   zamietol,   pričom   rozhodol,   že   o trovách   rozhodne   až   po   právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Dňa 19. novembra 2009 sťažovateľ podal proti uvedenému rozsudku odvolanie.Dňa 30. novembra 2009 súd uznesením č. k. 6 C 8/05-264 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku z odvolania. V rovnaký deň boli vyzvaní odporcovia, aby sa vyjadrili k podanému odvolaniu.

Dňa   7.   decembra   2009   sa   právny   zástupca   odporcov   vyjadril   k odvolaniu sťažovateľa.

Dňa 10. decembra 2009 sťažovateľ opätovne požiadal o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku.

Dňa 15. decembra 2009 sťažovateľ bol súdom vyzvaný, aby preukázal svoje osobné a majetkové pomery.

Dňa 28. januára 2010 sťažovateľ zdokladoval svoje zárobkové pomery.Dňa   3.   marca   2010   okresný   súd   uznesením   č.   k.   6   C   8/05-275   sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov za odvolanie.

Dňa 15. marca 2010 sťažovateľ podal proti uvedenému uzneseniu súdu odvolanie.Dňa 17. marca 2010 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravných prostriedkoch sťažovateľa.

Dňa 19. augusta 2010 krajský súd rozsudkom č. k. 6 Co 97/2010-291 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým návrh voči odporcom 2 a 3 zamietol, potvrdil a vo zvyšnej časti vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V rovnaký deň krajský súd uznesením č. k. 6 Co 98/2010-302 napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 6 C 8/05-275 potvrdil.

Dňa 14. októbra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa   7.   marca   2011   právny   zástupca   odporcov   2   a 3   vyzval   súd,   aby   rozhodol o trovách konania.

Dňa 9. marca 2011 sťažovateľ navrhol prerušenie napadnutého konania. Dňa 11. marca 2011 súd požiadal Okresný súd Čadca o oznámenie stavu konania vedeného pod sp. zn. 11 C 169/09.

Dňa 25. marca 2011 Okresný súd Čadca oznámil súdu, že vec vedená pod sp. zn. 11 C 169/09 ešte nie je právoplatne skončená, vo veci bolo podané odvolanie.

Dňa 6. apríla 2011 okresný súd uznesením č. k. 6 C 8/05-318 rozhodol o trovách konania vo vzťahu k odporcom 2 a 3. V rovnaký deň okresný súd uznesením č. k. 6 C 8/05-322 zamietol návrh sťažovateľa na prerušenie konania.

Dňa 26. apríla 2011 podal sťažovateľ voči uzneseniu č. k. 6 C 8/05-318 odvolanie.Dňa 27. apríla 2011 súd doručil rovnopis odvolania odporcom na vyjadrenie.Dňa 5. mája 2011 sa odporcovia vyjadrili k odvolaniu sťažovateľa.   Dňa 31. mája 2011 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o uvedenom odvolaní sťažovateľa.

Dňa 15. júla 2011 krajský súd uznesením č. k. 6 Co 195/2011-340 zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu.

Dňa 27. septembra 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   26.   októbra   2011   okresný   súd   požiadal   Správu   katastra   v Žiline   o zaslanie listinných   dôkazov   a Stavebný   úrad   mesta   Žilina   o   zaslanie   kompletnej   dokumentácie zo súvisiaceho stavebného konania.

Dňa   7.   novembra   2011   uvedený   stavebný   úrad   oznámil   súdu,   že   požadovaná dokumentácia sa nachádza v štátnom archíve.

Dňa 8. novembra 2011 súd požiadal príslušný štátny archív o zaslanie predmetnej stavebnej dokumentácie.

Dňa 10. novembra 2011 správa katastra reagovala na žiadosť súdu.Dňa   22.   novembra   2011   príslušný   štátny   archív   oznámil   súdu,   že   na   základe poskytnutých údajov nie je schopný stavebný spis vyhľadať.

Dňa   12.   januára   2012   bolo   vo   veci   nariadené   pojednávanie   na   9.   marec   2012 a súčasne súd opakovane požiadal štátny archív o zaslanie súvisiacej dokumentácie.Dňa 18. januára 2012 sťažovateľ doplnil svoje podanie. V rovnaký deň okresný súd urgoval štátny archív o zaslanie dokumentácie.

Dňa 6. februára 2012 súd znovu urgoval štátny archív o zaslanie dokumentácie.Dňa 21. februára 2012 štátny archív oznámil súdu, že požadované spisy sa u neho nenachádzajú.

Dňa 9. marca 2012 bolo pojednávanie odročené na 27. apríl 2012, pretože právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil svoju neúčasť.

Dňa 27. apríla 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 23. máj 2012 na účely ohliadky na mieste samom.

Dňa 10. mája 2012 bol štátny archív opätovne vyzvaný na predloženie požadovanej dokumentácie.

Dňa 18. mája 2012 štátny archív opakovane oznámil súdu, že požadované spisy sa u neho nenachádzajú.

Dňa 23. mája 2012 sa uskutočnila miestna ohliadka aj bez účasti právneho zástupcu sťažovateľa.

Dňa 19.   júla 2012   súd   uznesením   č.   k.   6   C   8/05-505   nariadil   vo   veci   znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie, pričom znalcovi bola určená lehota 60 dní na vypracovanie posudku. (Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27. júla 2012.)Dňa 12. septembra 2012 bol spis zaslaný znalcovi.Dňa   28.   septembra   2012   sťažovateľ   podal   návrh   na   nariadenie   predbežného opatrenia.

Dňa 2. októbra 2012 bol znalec požiadaný o vrátenie spisu, aby mohol súd rozhodnúť o predbežnom opatrení.

Dňa 9. októbra 2012 okresný súd uznesením č. k. 6 C 8/05-522 návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 13. novembra 2012 sťažovateľ podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie.Dňa   21.   novembra   2012   okresný   súd   uznesením   č.   k.   6   C   8/05-536   uložil sťažovateľovi   povinnosť   zaplatiť   súdny   poplatok   za   odvolanie   proti   rozhodnutiu o odmietnutí jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   22.   novembra   2012   bol   spis   predložený   krajskému   súdu,   aby   rozhodol o ostatnom odvolaní sťažovateľa.

Dňa 10. decembra 2012 krajský súd uznesením č. k. 10 Co 221/2012-545 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. (Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4. januára 2012.)Dňa   18.   decembra   2012   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu.   Právny   zástupca sťažovateľa doložil do spisu znalecký posudok Ing. Ľ. B.

Dňa 14. januára 2013 bol spis opätovne zaslaný znalcovi.Dňa   22.   januára   2013   sťažovateľ   požiadal   súd   o prerušenie   konania,   pretože vypovedal plnú moc svojmu právnemu zástupcovi.

Dňa 27. marca 2013 znalec bol súdom urgovaný na predloženie znaleckého posudku. Dňa 3. apríla 2013 znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku o ďalších 30 dní.

Dňa 16. apríla 2013 okresný súd uznesením č. k. 6 C 8/05-575 predĺžil znalcovi lehotu na podanie znaleckého posudku do 15. mája 2013.

Dňa   23. mája 2013   a   2.   júna   2013   okresný   súd   urgoval   znalca   na   predloženie znaleckého posudku pod následkom uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa   8. júla 2013   okresný   súd   uznesením   č.   k.   6   C   8/05-580   znalcovi   uložil poriadkovú pokutu.

Dňa 12. júla 2013 okresný súd urgoval znalca na predloženie znaleckého posudku.Dňa 1. augusta 2013 znalec doručil súdu znalecký posudok č. 17/2013 a súčasne požiadal o odpustenie poriadkovej pokuty. V rovnaký deň bol znalecký posudok doručený právnym zástupcom účastníkov konania.

Dňa 15. augusta 2013 sa právny zástupca odporcu vyjadril k znaleckému posudku, pričom namietal jeho závery a žiadal dopracovanie tohto posudku.

Dňa   23.   augusta   2013   sa   k znaleckému   posudku   vyjadrila   aj   právna   zástupkyňa sťažovateľa, ktorá žiadala o vypracovanie dodatku k tomuto posudku.

Dňa 27. augusta 2013 právny zástupca odporcov 2 a 3 urgoval súd, aby rozhodol o trovách konania.

Dňa 9. októbra 2013 súd zaslal znalcovi vyjadrenia účastníkov konania k znaleckému posudku s tým, aby k týmto zaujal stanovisko. Súd súčasne oznámil právnemu zástupcovi odporcov 2 a 3, že jeho urgencia je neopodstatnená, pretože o predmetných nárokoch už bolo rozhodnuté 6. apríla 2011 uznesením č. k. 6 C 8/05-318.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 8/05 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v napadnutom   konaní   môže   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   s potrebou znaleckého dokazovania, avšak zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub tejto skutočnosti. Napokon ani predseda okresného súdu, resp. zákonný sudca vo svojom vyjadrení nepoukázali na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.  

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonov vykonaných v napadnutom   konaní   vyplýva   (pozri   bod   II   tohto   nálezu),   k predĺženiu   napadnutého konania   prispel   aj   samotný   sťažovateľ   najmä   tým,   že   nezaplatil   riadne   a včas   súdny poplatok a ani nepožiadal včas o oslobodenie od súdneho poplatku, podal nekvalifikovaný návrh, preto musel doplňovať svoj návrh, pričom pri návrhu na rozšírenie účastníkov na strane odporcu tohto neidentifikoval konkrétne („Vlastníci koní“). V týchto súvislostiach už ústavný súd konštatoval, že požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48   ods.   2   ústavy   a rovnako   aj   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   môže   mať   svoju   plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 41/02). Na uvedené správanie sťažovateľa   nemohol   ústavný   súd   neprihliadnuť   pri   úvahe   o priznaní   primeraného finančného zadosťučinenia.

Naopak,   pokiaľ   ide   o opakované   žiadosti   sťažovateľa   o oslobodenie   od   platenia súdnych poplatkov, jeho návrh na predbežné opatrenie a podané opravné prostriedky, tieto okresný   súd   nezohľadnil   v jeho   neprospech,   pretože   využitie   možností   daných navrhovateľom   procesnými   predpismi   (napr.   podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku) na uplatňovanie a presadzovanie   ich   práva   v občianskom   súdnom   konaní spôsobuje   síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým   poukazuje   na   to,   že   trvanie   posudzovaného   konania   deväť   rokov   (od 17. januára 2005) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané, a to aj v tom prípade, ak odhliadneme od toho, že spis sa nachádzal v danej veci celkom štrnásť mesiacov na odvolacom (krajskom) súde.

Okrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nečinný od 3. júla 2006 do 8. júla 2007 (šesť mesiacov), od 31. marca 2007 do 24. júla 2008 (šestnásť mesiacov) a od 14. októbra 2010 do 11. marca 2011 (päť mesiacov). Okresný súd teda viac ako dva roky vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci,   iba   čiastočne   z   dôvodu   správania   účastníkov,   ale k zbytočným prieťahom došlo najmä v dôsledku postupu súdu. Na neúmernú zaťaženosť zákonného sudcu (na ktorú „viac krát upozornil predsedu súdu“) ani v okolnostiach danej veci nebolo možné prihliadať, tento argument nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných   súvislostiach   viackrát   vyslovil   (pozri   napr.   I. ÚS   23/03   a   v   ňom   citovanú predchádzajúcu   judikatúru   ústavného súdu),   že nedostatočné personálne obsadenie   súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci   –   a   teda vykonanie   spravodlivosti   –   bez   zbytočných   prieťahov.   I   keď   nie   všetky   nástroje   na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 € s odôvodnením, že sa nachádza „neprimerane dlhú dobu v stave právnej neistoty“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, vzhľadom aj na povahu veci a správanie sťažovateľa považuje za primerané vo výške 1 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3 a v bode 5.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 30. mája 2013, spísanie sťažnosti z 31. mája 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 10. novembra 2013). Za tri úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume trikrát po 130,16 € a režijný paušál trikrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove 413,91 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014