znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 331/2011-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6.   júla   2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. T. I., Kanada, zastúpeného advokátkou JUDr. Z. H., Ž., vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   vlastniť majetok   podľa   čl.   20   ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky   rozsudkom   Okresného   súdu   Žilina   sp.   zn.   27   C   459/07 z 5. marca 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10 Co 166/08 z 13. novembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. T. I. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna 2011 doručená sťažnosť Ing. T. I. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 27 C 459/07 z 5. marca 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 10 Co 166/08 z 13. novembra 2008. Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 23. júna 2011.

Zo sťažnosti a z priložených listinných dokladov vyplýva, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 27 C 459/07 z 5. marca 2008 bol zamietnutý návrh sťažovateľa z 27. novembra 2007, v ktorom žiadal odporcu – Slovenskú republiku o vydanie umeleckých diel, ktoré mu boli   odňaté   trestom   prepadnutia   majetku   uloženým   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn. 4 T 81/83   z   27.   januára   1983   (ďalej   len   „rozsudok   v trestnom   konaní“),   ktorým   bol sťažovateľ s manželkou právoplatne uznaným vinným z trestného činu opustenia republiky. Právoplatným uznesením okresného súdu sp. zn. 2 Rt 65/90 z 11. septembra 1990 bol rozsudok   v trestnom   konaní   zrušený   spolu   so   všetkými   ďalšími   nadväzujúcimi rozhodnutiami.

Na   základe   odvolania   sťažovateľa   proti   rozsudku   okresného   súdu   o (ne)vydaní umeleckých diel rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 10 Co 166/08 z 13. novembra 2008   tak,   že   rozsudok   okresného   súdu   potvrdil.   Rozsudok   okresného   súdu   v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 26. januára 2009.

Podľa názoru sťažovateľa napadnutými rozsudkami okresného súdu a krajského súdu bolo porušené jeho ústavné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a navrhuje, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:„Právo   sťažovateľa,   zaručené   čl.   20   ods.   1   Ústavy(...)   vlastniť   majetok rozhodnutiami Okresného súdu Žilina č. k. 27C/459/2007-54 zo dňa 5. 3. 2008 a Krajského súdu v Žiline č. k. 10 Co/166/2008 zo dňa 13. 11. 2008 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Žilina, aby v konaní 27C/459/2007 rozhodol o vydaní umeleckých diel:

Klaňanie (obraz s náboženskou tematikou), olej na plátne, 47,5 x 37,5 cm Oceľ: Budatínsky zámok (Zámok v prírode), olej na plátne, 44,5x65,5 cm reprodukcia historického obrazu maďarského pôvodu (Výjav z boja), sťažovateľovi. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania, ktorú je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   do   dvoch   mesiacov,   od   právoplatnosti   tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Z príloh   podanej   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažnosť   smeruje   proti   napadnutým rozsudkom   okresného   súdu   v spojení   s rozhodnutím   krajského   súdu,   ktoré   nadobudli právoplatnosť 26. januára 2009.

Lehota   na   podanie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   začína   plynúť   dňom,   keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva, t. j. v danom prípade najneskôr od 26. januára 2009. Predmetná sťažnosť bola podaná na poštovú   prepravu 23. júna 2011, teda   dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júla 2011