SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 330/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátkou ⬛⬛⬛⬛,
, ktorou namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduŽiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 186/06, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola1. decembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou ⬛⬛⬛⬛,
, ktorou namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 186/06 (ďalej len „napadnuté konanie “).
Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka bola účastníčkoukonania o náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vedenéhookresným súdom pod sp. zn. 5 C 186/06 v procesnom postavení navrhovateľky.Okresný súd rozsudkom sp. zn. 5 C 186/06 z 25. augusta 2014 rozhodol vo veci samejpotom, čo odvolací súd zrušil dva jeho predchádzajúce rozsudky (sp. zn. 5 C 186/06z 28. mája 2008 a sp. zn. 5 C 186/06 zo 16. januára 2012) z dôvodu, že v prvom z nich saúčastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom a v druhom prípade aj z dôvodu,že okresný súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenieprávneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:„Som si vedomá, že sa jednalo o právne zložité otázky, v priebehu konania som musela aj ja pristúpiť aj k modifikácii môjho pôvodného návrhu a rovnako sa konanie natiahlo z dôvodov ustálenia pasívnej legitimácie odporcov, o čom dôkazy sa v spise nachádzajú. Avšak hlavné pochybenie vidím v tých rozhodnutiach sudu, v ktorých sa dostatočne nevysporiadal s právnou otázkou stanovenia zodpovednosti, príčinnej súvislosti a vzťahom k následku a tým bol daný dôvod na odvolanie odporcov, ktorí sa s tým neuspokojili. Pokým by sa súd dostatočne vysporiadal s právnou stránkou veci, a vec presvedčivo zdôvodnil (všetky relevantné dôkazy vo veci boli priebežne doložené), je predpoklad, že by odporcovia nevyužili tento opravný prostriedok, teda dosiahla by som právoplatným rozhodnutím právnu istotu v oveľa kratšom čase.“
Vo vzťahu k žiadosti o priznanie primeraného finančného zadosťučineniasťažovateľka uvádza:
„Za primerané finančné zadosťučinenie považujem priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 € a to so ohľadom na dĺžku konania, náklady na cestovanie na súdne pojednávania a ostatné náklady súvisiace s vecou (zháňanie dôkazov z lekárskych správ atď.).“
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súdnálezom takto rozhodol:
„Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 5C 186/06 porušil právo sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa č1. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a garantovaného v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sťažovateľke súd priznáva nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 €, ktoré je Okresný súd Žiar nad Hronom povinný jej zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný súd Žiar nad Hronom je povinný nahradiť sťažovateľke náhradu trov konania spočívajúcu z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 284,08 € (1 úkon právnej služby v zmysle Vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ust. § 11 ods. 3 á 134 €, rež. paušál za rok 2014 á 8,04 €), ktorý je Okresný súd Žiar nad Hronom povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavnéhosúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavneneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavneneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietanýmrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného právaalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov, a to ajvtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesnýstav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedenásituácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr.II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), podľa ktorého sa ochranazákladnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom lenvtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenýmiorgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v časedoručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniuoznačeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je to, že musí smerovať protiaktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do ústavou chránenej sférysťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohrávaaj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahudo základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sav porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bolasťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v namietanom konaní nemôžedochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
V danom prípade priamo zo sťažnosti vyplýva, že vo veci vedenej pod sp. zn.5 C 186/06 bol 25. augusta 2014 vyhlásený rozsudok, proti ktorému podali obajaodporcovia odvolanie. Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že spis bolpo vykonaní procesných úkonov spojených s podanými odvolaniami odporcov v 1. a 2. radepredložený odvolaciemu súdu, ktorý o opravných prostriedkoch účastníkov konania ku dňupredbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom nerozhodol.
Ústavný súd konštatuje, že doručením rozsudku a vykonaním ostatných úkonov,ktoré v spojitosti s podaním odvolania okresný súd vykonal, boli z jeho strany realizovanévšetky zákonom predpokladané úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľky. Ďalšípostup ani úkony vo veci už okresný súd vykonávať nemôže, a preto je potrebné posudzovaťvec ako takú, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistotyskončila rozhodnutím vo veci samej za predpokladu, že toto rozhodnutie bude napokonkonečným rozhodnutím, a to aj napriek podanému odvolaniu a vykonaniu riadnehoopravného konania.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti na ústavnom súde(1. decembra 2014) už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebehnapadnutého konania. Súčasne je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdudoručená, už k prieťahom, resp. neefektívnej činnosti, ako to tvrdí sťažovateľka, v konanípred okresným súdom nedochádzalo (a to aj napriek tomu, že vo veci nebolo ešteprávoplatne rozhodnuté).
Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaníodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd však pripomína, že prípadné zrušenie odvolaním napadnutého rozsudkua vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie by v súhrne s doterajším konanímokresného súdu mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných prieťahov okresnéhosúdu a prípadné neefektívne (nesústredené) konanie okresného súdu alebo konaniepoznačené jeho zjavnou nečinnosťou by mohli byť v príčinnej súvislosti s porušovanímzákladného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo by v danom prípade nemalo byť prekážkou prípustnostiopätovného konania a rozhodovania vo veci podľa § 24 zákona o ústavnom súde.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmisťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2015