znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 330/08-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   septembra   2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   B.   B.,   B.,   vo veci   namietaného   porušenia   bližšie neoznačených základných práv v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 4 Sp 6/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. B. B.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta 2008   doručená   sťažnosť   Ing.   B.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo veci   namietaného porušenia   bližšie   neoznačených   základných   práv   v konaní   vedenom   Krajským   súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 4 Sp 6/2006. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 21. augusta 2008.

Zo   sťažnosti   a z pripojených   listinných   dôkazov   vyplýva,   že   kúpnou   zmluvou   zo 14. novembra 2005 sťažovateľ kúpil od predávajúceho byt s príslušenstvom. Rozhodnutím Správy katastra B. (ďalej len „správa katastra“) sp. zn. V-5381/05 z 3. januára 2006 bol zamietnutý návrh na vklad vlastníckeho práva k bytu na základe tejto zmluvy. Na návrh sťažovateľa rozsudkom krajského súdu č. k. 4 Sp 6/2006-31 z 21. novembra 2007 bolo rozhodnutie správy katastra potvrdené.

Podľa   názoru   sťažovateľa   došlo   k porušeniu   jeho   práv   tým,   že   zmluva   nebola považovaná   za   platnú,   keďže   v čase   jej   uzavretia   predávajúci   ešte   nebol   vlastníkom predávaného bytu. Podľa   jeho názoru   je v   Európskej   únii zaužívaná zásada, že budúci vlastník môže plne nakladať so svojimi nájomnými a vlastníckymi právami.

Sťažovateľ   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   bližšie neoznačeného ústavného práva a zrušil nezákonné rozhodnutie s tým, že uloží tridsaťdňovú lehotu na nápravu veci. Požaduje tiež náhradu škody 1 200 EUR.

Podľa zistenia ústavného súdu   sťažovateľ nepodal proti rozsudku krajského súdu č. k.   4   Sp   6/2006-31   z 21.   novembra   2007   odvolanie,   pričom   rozsudok   nadobudol právoplatnosť 14. februára 2008.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Sťažovateľ   je   nespokojný   s rozsudkom   krajského   súdu,   ktorý   nadobudol právoplatnosť   ešte   14.   februára   2008.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   odovzdal   svoju sťažnosť adresovanú ústavnému súdu na poštovú prepravu až 21. augusta 2008, stalo sa tak dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Nad rámec uvedeného záveru treba poznamenať, že aj keby bola sťažnosť podaná v zákonnej lehote, bolo by treba odmietnuť ju ako neprípustnú, a to vzhľadom na to, že sťažovateľ nevyužil možnosť podať proti rozsudku krajského súdu odvolanie ako riadny opravný prostriedok.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2008