znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 330/06-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing. D. K., K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. A. H., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením Krajského   súdu   v   Bratislave   sp. zn.   28 Cb 101/2002   z   3.   decembra   2003   a uznesením Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp. zn.   6 Obo 67/2004   z 30.   septembra   2005, za účasti Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. K. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2006 doručená sťažnosť Ing. D. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 28 Cb 101/2002 z 3.   decembra   2003   a uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Obo 67/2004 z 30. septembra 2005.

V sťažnosti sťažovateľ okrem iného uvádza, že „... sa žalobou zo dňa 12. 09. 2002 domáhal   určenia   neplatnosti   právneho   úkonu   a   zaplatenia   56.000.000,- Sk   s príslušenstvom.   S   podanou   žalobou   súčasne   podal   žiadosť   o   oslobodenie   od   súdneho poplatku   vo   výške   600.000,- Sk.   Krajský   súd   v   Bratislave,   po   preskúmaní   majetkových pomerov   sťažovateľa,   žiadosť   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   uznesením   zo   dňa 03. 12. 2003, sp. zn. 28 Cb 101/02-109, zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 30. 09. 2005 sp. zn. 6 Obo 67/04 uznesenie súdu prvého stupňa   potvrdil.   Generálny   prokurátor   SR   v   tejto   veci   nezistil   podmienky   na   podanie mimoriadneho   dovolania.   V   dôsledku   nezaplatenia   súdneho   poplatku   Krajský   súd   v Bratislave predmetné konanie uznesením zo dňa 04. 04. 2006 zastavil“.

Ďalej   je   v sťažnosti   uvedené: „Zastávame   názor,   že   Krajský   súd   v   Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutými rozhodnutiami a postupom zjavne konali v rozpore   s   ustanoveniami   OSP.   Interpretácia   a   aplikácia   ustanovení   týkajúcich sa oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   bola   z   ich   strany   nekomplexná,   neberúc   plne   do úvahy   aktuálne   objektívne   majetkové   pomery   a   možnosti   sťažovateľa.   Krajský   súd   v Bratislave sa pri hodnotení žiadosti sťažovateľa bez ďalšieho obmedzil iba na konštatovanie o jej neúplnosti, odkazujúc na podklady predložené v danej veci odporcom. Tie poukazovali na účasť sťažovateľa v orgánoch viacerých obchodných spoločností v minulosti. Súd zjavne nehodnotil predložené potvrdenie o majetkových pomeroch a výške dôchodku sťažovateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na výšku bývalých príjmov a skutočnosť, že sťažovateľ je toho času dôchodca, nemožno dospieť   k   záveru,   že   je   osobou,   ktorej   pomery   by   oslobodenie   od   zaplatenia   súdnych poplatkov   odôvodňovali.   Vôbec   sa   pritom   nezaoberal   hodnotením   súčasného   stavu a reálnych možností úhrady predmetného súdneho poplatku sťažovateľom.

Z uvedených dôvodov došlo napadnutými rozhodnutiami k neoprávnenému zásahu do práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a do základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.   Na tieto   rozhodnutia   nadväzovalo   uznesenie   Krajského   súdu   v   Bratislave   zo   dňa 04. 04. 2006 sp. zn. 28 Cb 101/02-305 o zastavení konania. (...)

V   zmysle   § 53   ods. 3   zákona   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov,   je lehota   na   podanie   sťažnosti   dva   mesiace   od   právoplatnosti   napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na objektívne prekážky brániace sťažovateľovi v podaní sťažnosti v zákonnej lehote a prezentovaný právny záujem sťažovateľa žiadame, aby Ústavný súd SR odpustil zmeškanie lehoty na podanie tejto sťažnosti.“

S poukazom na uvedené skutočnosti sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd vydal tento nález:

„I. Krajský   súd   v Bratislave   uznesením   zo   dňa 03. 12. 2003 sp. zn.   28 Cb 101/02 porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   uznesením   zo   dňa   30. 09. 2005   sp. zn. 6 Obo 67/2004 porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6   ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

III. Uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   zo   dňa   30. 09. 2005   sp. zn. 6 Obo 67/2004 sa zrušuje.

IV. Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03. 12. 2003 sp. zn. 28 Cb 101/02- 109 a zo dňa 04. 04. 2006 sp. zn. 28 Cb 101/02-305 sa zrušujú a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

V. Krajský   súd   v   Bratislave   a   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   sú   spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov konania sťažovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania (...).

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v sťažnosti uvedené rozhodnutia v označenom konaní nadobudli právoplatnosť nasledovne:

- uznesenie   krajského   súdu   z 3. decembra 2003   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 28 Cb 101/2002 nadobudlo právoplatnosť 15. decembra 2005,

- uznesenie   najvyššieho   súdu   z 30. septembra 2005   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 6 Obo 67/2004 nadobudlo právoplatnosť 15. decembra 2005,

- uznesenie   krajského   súdu   zo   4. apríla 2006   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 28 Cb 101/2002 nadobudlo právoplatnosť 9. mája 2006.

Z uvedeného   je   zrejmé,   že   konanie   v právnej   veci   sťažovateľa   bolo   právoplatne skončené 9. mája 2006, pričom sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 4. augusta 2006, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľ   si   bol   vedomý   toho,   že   nedodržal   dvojmesačnú   lehotu   na   podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a preto požiadal ústavný súd o jej odpustenie, a to bez bližšej konkretizácie   dôvodov,   odvolávajúc   sa   iba   na „... objektívne   prekážky   brániace sťažovateľovi   v podaní   sťažnosti   v zákonnej   lehote   a prezentovaný   právny   záujem sťažovateľa...“. Ústavný   súd   však   nemá   zákonnú   možnosť   odpustiť   zmeškanie   lehoty pre podanie   sťažnosti.   Ustanovenie   § 53   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   dovoľuje ústavnému   súdu   odpustiť   z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa   len   nevyčerpanie opravných   prostriedkov   alebo   iných   právnych   prostriedkov,   ktoré   zákon   sťažovateľovi na ochranu   jeho   práv   poskytuje,   ale   nie   zmeškanie   lehoty   podľa   § 53   ods. 3   zákona o ústavnom súde. Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil, že   zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. I. ÚS 64/03, I. ÚS 117/03, I. ÚS 188/03, IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   pre   oneskorenosť,   ústavný   súd sa nárokmi uplatnenými sťažovateľom v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 25. októbra 2006