SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 33/2016-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2016 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, t. č. ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom ⬛⬛⬛⬛, Advokátska kancelária, ⬛⬛⬛⬛,vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomKrajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 4 To 30/2015 a jeho rozsudkomzo 16. apríla 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra2015 poštou doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo vecinamietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 4 To 30/2015 a jeho rozsudkom zo 16. apríla 2015. Sťažnosť bolaodovzdaná na poštovú prepravu 30. novembra 2015.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresnéhosúdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 45/2013 z 20. novembra 2014 bolsťažovateľ uznaný vinným jednak zo zločinu nedovolenej výroby omamnýcha psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa§ 172 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ako ajz obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroky omamných a psychotropných látok,jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) aods. 2 písm. a) Trestného zákona. Bol mu za to uložený s poukazom na ustanovenie § 41ods. 2 a § 38 ods. 2 a 7 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov sozaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia azároveň mu bol uložený aj ochranný dohľad na 1 rok.
Na základe odvolania sťažovateľa rozsudkom krajského súdu č. k. 4 To 30/2015-628zo 16. apríla 2015 bol rozsudok okresného súdu zrušený vo výroku o treste a sťažovateľovibol s použitím ustanovenia § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný trestodňatia slobody v trvaní 10 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnymstupňom stráženia. Tento rozsudok bol obhajcovi sťažovateľa doručený 29. septembra 2011(správne má byť zrejme 29. septembra 2015, pozn.).
Podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy pochybili, keď nedostatočne zistiliskutkový stav (nevykonali všetky potrebné dôkazy) a vec nesprávne právne posúdili.
Sťažovateľ konkrétne poukazuje na to, že sa hlavné pojednávanie 20. novembra 2014konalo aj napriek tomu, že predvolanie prevzal až 19. novembra 2014, a preto nebolazachovaná 5-dňová lehota na prípravu, pričom sťažovateľ nedal súhlas na vykonaniehlavného pojednávania. Tým došlo k porušeniu práva sťažovateľa na obhajobu, ako aj jehopráva na spravodlivý proces.
Podľa sťažovateľa výrok o vine v bode 2 je založený výlučne len na výpovedijediného svedka ⬛⬛⬛⬛, keďže súd nevykonal navrhnuté ďalšie dôkazy, hoci tátovýpoveď je v rozpore s inými dôkazmi. Pritom viaceré výpovede tohto svedka sa líšia.Nemožno považovať za vierohodnú ani výpoveď svedkavzhľadom na jehopreukázanú zaujatosť.
Sťažovateľ poukazuje aj na celý rad ďalších dôkazných, resp. skutkovýchnezrovnalostí, ktoré spochybňujú správnosť výroku o vine.
Krajský súd sa podľa názoru sťažovateľa nevysporiadal so všetkými namietanýmiokolnosťami. Navyše opomenul uviesť vo výroku rozsudku, že zamieta odvolaniesťažovateľa proti zvyšným výrokom, teda najmä proti výroku o vine.
Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46 ods. 1a čl. 50 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konanívedenom pod sp. zn. 4 To 30/2015 a jeho rozsudkom zo 16. apríla 2015. Požaduje ďalejpriznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške minimálne 10 000 €, ako ajnáhradu trov konania v sume 284,08 €.
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal proti rozsudku krajského súduč. k. 4 To 30/2015-628 zo 16. apríla 2015 dovolanie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Na základe princípu subsidiarity ústavný súd poskytuje ochranu základným právama slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že všeobecnésúdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je ochranazákladných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavoua zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje ažvtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porov. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09).Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochranyzákladných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinnýchprostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť (porov.I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).
V zmysle už popísaných konklúzií možno uzavrieť, že právny poriadok Slovenskejrepubliky poskytuje sťažovateľovi účinný právny prostriedok ochrany jeho základných práva slobôd, pričom zo sťažnostných tvrdení vyplýva, že v danej veci prichádza do úvahyprípadná prípustnosť dovolania proti rozsudku krajského súdu, keďže podľa tvrdenísťažovateľa došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu a došlo aj k nesprávnemu právnemuposúdeniu zisteného skutku. Sťažovateľ teda argumentuje dôvodmi v zmysle § 371 ods. 1písm. c) a i) Trestného poriadku.
Za uvedeného stavu sťažovateľ mohol a ešte aj teraz môže podať dovolanie, ktorépodľa zistenia ústavného súdu dosiaľ nepodal. Inak povedané, v tejto chvíli sa sťažnosťpodaná ústavnému súdu javí byť predčasne podaná, keďže existuje iný orgán verejnej moci(Najvyšší súd Slovenskej republiky) oprávnený poskytnúť ochranu sťažovateľovýmzákladným právam a slobodám.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplývaz výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. januára 2016