znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 33/2011-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2011 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Ing. M. J., K., pôvodne zastúpeného advokátom JUDr. P. Š., B., neskôr   JUDr.   P.   R.,   K.,   v ktorej   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 32 Cb 14/2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 14/2008   p o r u š e n é   b o l o.

2. Ing. M. J.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré mu j e   Okresný súd Košice II   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice II   j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. M. J. trovy konania v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. P. Š., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 33/2011-11 z 3. februára 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. J. (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu   Košice   II   (ďalej len „okresný súd“)   v konaní vedenom   pod sp. zn. 32 Cb 14/2008.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol: „Sťažovateľ   dňa   21.   01.   2008   doručil   porušovateľovi   návrh   na   začatie   konania o zaplatenie 125 000,- Sk. t. j. 4 149,24 EUR s prísl., do dnešného dňa však nebolo vydané meritórne rozhodnutie vo veci. Návrh bol pôvodne zaevidovaný pod č. 31C 8/2008. Výzvou zo dňa 23. 01. 2009 pod č. 32Cb 14/2008 porušovateľ vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 248,59 EUR.

Sťažovateľ   dňa   02.   02.   2009   doručil   porušovateľovi   kolkové   známky   v   hodnote 250,00 EUR titulom zaplatenia súdneho poplatku.

Porušovateľ dňa 28. 07. 2010 zaslal sťažovateľovi predvolanie na pojednávanie. Dňa 19. 08. 2010 sťažovateľ doručil Okresnému súdu Košice II. sťažnosť na postup súdu v zmysle ust. §-u 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.

Predseda   Okresného   súdu   Košice   II.   odpoveďou   zo   dňa   06.   09.   2010   sp.   zn. Spr. 114/2010 sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na súde pod č. 32Cb 14/2008 uznal za dôvodnú. Podľa vyjadrenia predsedu Okresného súdu Košice II. konajúci zákonný sudca bol s predmetnou sťažnosťou oboznámený a upozornený na potrebu konať bez zbytočných prieťahov.

Na základe uvedeného skutkového stavu mám za to, že postupom prvostupňového súdu   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

Sťažovateľ svoje tvrdenia o porušovaní svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy odôvodnil tým, že jeho vec „bola zaťažená takou právnou, resp. faktickou obťažnosťou, aby súd musel viac ako 32 mesiacov od podania návrhu čakať na vytýčenie prvého pojednávania“. On sám „vystupoval v konaní aktívne a zákonne, na výzvu súdu hneď   uhradil   súdny   poplatok,   osobne   podal   na   podateľni   súdu   a   v   neposlednom   rade viackrát sa osobne informoval v informačnej kancelárii o stave konania“.

K postupu   konajúceho súdu uviedol, že „je postihnutý neprimeranými prieťahmi a s tým spojenou nekvalifikovanosťou a nezodpovednosťou“.

Prieťahy v konaní podľa neho nastali „od 22. 01. 2008 do 23. 01. 2009 a od 03. 02. 2009 doteraz“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Ing. M. J., bytom K. na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov,   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Košice II. v konaní vedenom pod č. 32Cb 14/2008 bolo porušené.

2. Okresnému súd Košice II. prikazuje, aby v konaní sp. zn. 3 Cb 14/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. J. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 30 000,00 EUR (slovom tridsať tisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Košice II. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice II. je povinný zaplatiť Ing. M. J. náhradu trov konania vo výške 254,88,- EUR, na účet právneho zástupcu JUDr. P. Š....“

II.

Ústavný   súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 32 Cb 14/2008 ústavný súd zistil takýto priebeh konania:

Dňa 21. januára 2008 bola okresnému súdu doručená žaloba, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn. 31 C 8/2008 a pridelená sudkyni Mgr. J. K.

Dňa 22. januára 2008 sudkyňa dala kancelárii pokyn predložiť spis podateľni súdu na pridelenie náhodným výberom sudcovi registra Cb.

Dňa 22. januára 2008 bol spis preradený do oddelenia „Obchodné veci“ a je ďalej vedený pod sp. zn. 32 Cb/14/2008 a pridelený sudcovi JUDr. L. H.

Dňa   23.   januára   2009   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku 248,50 €.

Dňa 2. februára 2009 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok.Dňa 15. októbra 2010 odporca doručil plnú moc pre advokátku JUDr. D. H.Dňa 22. októbra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli sťažovateľ aj odporca   prítomní.   Z   dôvodu   doplnenia   dokazovania   bolo   pojednávanie   odročené na 3. december 2010. Bude predvolaná svedkyňa Ing. M. S.

Dňa 25. októbra 2010 právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila adresu svedkyne S.Dňa   28.   januára   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bol   sťažovateľ prítomný. Okresný súd žalobu zamietol.

Dňa 28. marca 2011 sťažovateľ doručil okresnému súdu odvolanie proti rozhodnutiu z 28. januára 2011. Súdny poplatok za odvolanie nezaplatil.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 21/01, IV. ÚS 253/04, II. ÚS 346/2010).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, II. ÚS 532/2010, III. 406/2010), ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 32 Cb 14/2008 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania je majetkový spor sťažovateľa, v ktorom vystupuje na strane žalobcu. Agenda tohto druhu tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Vec   z   právneho   hľadiska   nevykazuje   znaky   náročnosti.   Ústavný   súd   vychádzajúc z doterajšieho priebehu konania konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali jeho priebeh z dôvodu zložitosti.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľa,   tento,   hoci   bol   právne   zastúpený,   súdny poplatok za návrh nezaplatil s podanou žalobou, ale až na výzvu konajúceho súdu, rok po podaní žaloby. Určiť   výšku   súdneho poplatku pritom   nebolo nijak zložité,   v konaní sa žalobca domáha zaplatenia konkrétnej sumy, 125 000 Sk. V ďalšom bol sťažovateľ v konaní aktívny.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu.

Zo spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že konanie na okresnom súde prebiehalo od 21. januára 2008. Prvý úkon urobil okresný súd 23. januára 2009.   Prvé   pojednávanie sa   uskutočnilo po viac ako   dvoch   rokoch   od   podania   žaloby. Do podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   bolo   vo   veci   nariadené   ešte   jedno   pojednávanie a v merite veci okresný súd rozhodol 28. januára 2011 tak, že žalobu zamietol.

Ústavný súd konštatuje, že v priebehu konania došlo k prieťahom v konaní, v období od februára 2008 do 23. januára 2009 (11 mesiacov ) a od 2. februára 2009 do 22. októbra 2010 (20 mesiacov). V tomto období okresný súd vo veci neurobil žiaden úkon.  

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu konštatuje, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 32 Cb 14/2008 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, môže prikázať, aby ten, ktorý tieto práva porušil, vo veci konal.

Vzhľadom   na   to,   že   konanie   na   okresnom   súde   skončilo   jeho   rozhodnutím 28. januára 2011, ústavný súd vo výroku tohto nálezu v tomto štádiu konania neprikázal, aby okresný súd vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €, ktoré odôvodnil   tým,   že „utrpel   značnú   finančnú   stratu“,   ale   aj „dlhotrvajúcou   traumou v psychickej zložke jeho osobnosti“.

Ústavný   súd   sťažovateľovi   priznal   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 1 500 €, pričom vychádzal z toho, že okresný súd sám po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní sťažovateľom predsedovi súdu (19. augusta 2010) odstránil vytýkané nedostatky vo   svojom   postupe,   a   k   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   sťažovateľa   došlo   napokon meritórnym rozhodnutím vo veci 28. januára 2011 (bez významu nie je ani skutočnosť, že okresný súd nepovažoval sťažovateľov nárok za oprávnený a žalobu zamietol. Sťažovateľ ani jeho právny zástupca túto skutočnosť ústavnému súdu neoznámili).

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   môže ústavný súd v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   priznal   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky   č.   655/2004   Z.   z.   o   odmenách   a   náhradách   advokátov   v   platnom   znení   za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie   sťažnosti)   za   jeden   úkon   120,23   €.   Ďalej   priznal   ústavný   súd   právnemu zástupcovi   sťažovateľa dvakrát náhradu režijného paušálu za jeden úkon   7,21 €. Spolu priznal náhradu trov konania v sume 254,88 €. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného súdu   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   JUDr.   P.   Š., ktorý vo veci vykonal všetky úkony, za ktoré ústavný súd sťažovateľovi priznal náhradu trov konania tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2011