znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 33/05-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2005 v senáte zloženom   z predsedu   Jána Mazáka a sudcov   Alexandra   Bröstla   a Ľudmily   Gajdošíkovej o sťažnosti S., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 928/02 takto

r o z h o d o l   :

1. Základné právo sťažovateľa S., K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 928/02 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice I   p r i k a z u j e, aby v konaní sp. zn. 24 C 928/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   S.,   K. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   20   000   Sk   (slovom   dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice I   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Košice   I   j e   p o v i n n ý   uhradiť   SVB   Košice   trovy   právneho zastúpenia 5 200 Sk (slovom päťtisícdvesto slovenských korún) na účet advokáta JUDr. J., Č., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e   :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 31. januára 2005   doručená   sťažnosť   S.,   K.,   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom   JUDr.   J.   Č.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 928/02.

Sťažovateľ podal na okresnom súde 14. novembra 2000 návrh na zaplatenie 6 748 Sk s prísl. Vo veci začal okresný súd konať až 9. marca 2001, keď vydal platobný rozkaz č. k. Ro 8193/00-4. Vzhľadom na to, že sa nepodarilo platobný rozkaz doručiť protistrane, okresný súd ho uznesením č. k. Ro 8193/00-11 z 10. apríla 2002 zrušil. V ďalšom konaní však bol okresný súd nečinný; vo veci urobil ďalší úkon až na základe urgencie sťažovateľa 26. augusta 2003 (nariadenie pojednávania na 1. október 2003, ktoré sa však neuskutočnilo), ďalší úkon bol urobený 17. októbra 2003 (nariadenie pojednávania na 1. december 2003, ktoré sa tiež neuskutočnilo). Sťažovateľ 30. decembra 2003 rozšíril svoj žalobný návrh, 22. júna   2004   ho   upresnil   a 9. novembra   2004   upozornil   predsedu   okresného   súdu   na prieťahy v konaní, ktoré okresný súd uznal a označil sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú.

Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa SVB - Košice, Lidické námestie 1 na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I. pod č. k.: 24 C 928/02 porušené bolo.

Zakazuje   Okresnému   súdu   Košice   I.   vo   veci   –   č.   k:   24   C   928/02   pokračovať v porušovaní základných práv SVB - Košice, Lidické námestie 1.

Prikazuje sa, aby Okresný súd Košice I. vo veci – č. k.: 24 C 928/02 konal bez zbytočných prieťahov.

Súd priznáva sťažovateľovi podľa článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky finančné zadosťučinenie vo výške 60.000,- Sk, ktorú sumu je povinný Okresný súd Košice I. zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia.

Súd priznáva právnemu zástupcovi sťažovateľa JUDr. J. Č. advokátovi titulom trov právneho zastupovania sumu 5.200,- Sk.“.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval a pretože nezistil dôvody na jej odmietnutie, prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval sťažovateľa a aj okresný súd, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie; okresný súd vyzval tiež na vyjadrenie k sťažnosti.

Sťažovateľ aj okresný súd oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predseda okresného súdu k sťažnosti uviedol:„... návrh na začatie konania bol doručený súdu 14. 11. 2000. Dňa 9. 3. 2001 bol vo veci vydaný platobný rozkaz č. k. Ro 8193/00-4.

Žalovanej sa na známe adresy jej pobytu nepodarilo platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č. k. Ro 8193/00-11 zo dňa 10. 4. 2002 zrušil a vec bola   dňa   24.   10.   2002   preradená   do   registra   „C“   a pridelená   na   vybavenie   sudkyni JUDr. Z. S..

Súd opätovne vykonal rozsiahle šetrenie pobytu žalovanej.

Až dňa 7. 7. 2003 Obvodné oddelenie PZ SR Košice – Staré mesto potvrdilo, že žalovaná   býva   na   adrese   K.,   u V.   K.,   avšak   tým,   že   dvere   bytu   neotvára,   znemožňuje prevziať doručené zásielky.

20.   8.   2003   súd   vytýčil   termín   pojednávania   na   1.   10.   2003.   Žalovanej   bolo v dostatočnom časovom predstihu 2-krát doručované predvolanie na pojednávanie. Každá zásielka sa súdu vrátila späť ako neprevzatá v odbernej lehote.

Pojednávanie 1. 10. 2003 sa pre neprítomnosť žalovanej neuskutočnilo.

17. 10. 2003 súd vytýčil termín pojednávania na 1. 12. 2003. Žalovaná opätovne predvolanie na pojednávanie neprevzala.

30. 12. 2003 žalobca požiadal o rozšírenie žalobného nároku na sumu 43.482,- Sk s prísl. Podaním,   došlým   súdu   22.   6.   2004,   žalobca   opätovne   upresnil   žalobný   nárok a uviedol,   že   si   uplatňuje   titulom   nedoplatku   na   platbách   do   fondu   prevádzky,   údržby a opráv   17.   820,-   Sk   s prísl.   a titulom   nedoplatku   za   správu   bytu   a poskytované   služby 25.662,-Sk s prísl.

O zmene žalobného   návrhu   súd   doposiaľ   nerozhodol,   ani   vo   veci nevytýčil   ďalší termín pojednávania.

Vybavujúca sudkyňa JUDr. S. bola od júna 2004 do januára 2005 práceneschopná. Po jej nástupe na materskú dovolenku bola vec dňa 26. 1. 2005 pridelená na vybavenie sudkyni JUDr. D. B..

Žalovaná   tým,   že   súdne   zásielky   nepreberá,   sťažuje   postup   konania   a prispieva k predlžovaniu konania.

Od 1. 12. 2003 až doposiaľ súd vo veci nekonal, čím došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa.“.

Ústavný súd zistil zo spisu v zásade rovnaké skutočnosti o procesných úkonoch, ako sú uvedené vo vyjadrení predsedu okresného súdu.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne dosiahnuť   právoplatným...   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (II. ÚS 26/95).   K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto   dochádza   až   „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom ustanoveným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Pri uplatnení týchto kritérií však ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia je   oveľa   jednoduchšia   v prípadoch,   v ktorých   zistil,   že   „súd   bol   celkovo   nečinný   a od podania žalobného návrhu neuskutočnil vo veci žiadne úkony“ (II. ÚS 4/03).

Preskúmaním doterajšieho konania pred okresným súdom   ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

1. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 24 C 928/02 je zaplatenie príspevkov do fondu   prevádzky,   údržby   a opráv   majetku   spoločenstva   a zálohové   platby   spojené s užívaním bytu, spoločných častí a spoločných zariadení. Podľa názoru ústavného súdu ide o taký predmet konania, ktorý tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov nevyznačujúci sa právnou zložitosťou ani osobitnou povahou veci. Faktická zložitosť veci sa môže vyskytnúť, ako to bolo v namietanom konaní, keď okresný súd mal problém s doručovaním   zásielok   žalovanej;   táto   skutočnosť   však   nebola   jediným   dôvodom namietanej dĺžky celého konania.

2. Správanie sťažovateľa bolo aktívne a súčinnostné a podľa názoru ústavného súdu neovplyvnilo   postup   okresného   súdu   v konaní   vrátane   celkovej   dĺžky   posudzovaného konania.

3.   Posledným   hodnotiacim   kritériom   je   postup   okresného   súdu   v konaní   sp.   zn. 24 C 928/02.   Ústavný   súd   konštatoval,   že   postup   okresného   súdu   nebol   dostatočne efektívny, najmä v súvislosti so zabezpečovaním doručovania zásielok žalovanej (v období od   marca   2001   do   októbra   2003).   Obdobie   od   decembra   2003   až   dosiaľ   je   aj   podľa vyjadrenia predsedu okresného súdu obdobím, v ktorom okresný súd nekonal. V súvislosti s neúspešným doručovaním zásielok žalovanej ústavný súd uvádza, že okresný súd nevyužil všetky mu dostupné prostriedky na zabezpečenie doručenia zásielky, predovšetkým podľa § 29   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Ako   zbytočné   prieťahy   v konaní   ústavný   súd vyhodnotil   aj obdobie   od   decembra   2003   až dosiaľ,   keď   súd   vo   veci   nekonal.   Z tohto dôvodu ústavný súd rozhodol o tom, že okresný súd porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak   ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   fyzickej   osoby   alebo   právnickej osoby   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   vysloví,   že   k porušeniu   práva   alebo   slobody   došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,   ktorej   práva   boli   porušené,   rozhodnúť   o priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na to, že namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 928/02 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.Pretože ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   zaoberal   sa   aj   jeho   žiadosťou   o priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 24 C 928/02 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej   právomoci   za   dostatočné   na to,   aby   sa   dosiahla   vo   veci   účinná   náprava,   a preto považoval za potrebné rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   60   000   Sk z dôvodu   dlhotrvajúceho   stavu   právnej   neistoty,   a tým   spôsobenej   ujmy.   Vzhľadom   na okolnosti prípadu, dĺžku konania, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ústavný súd   dospel   k záveru,   že   v danom   prípade   suma   20   000   Sk   zodpovedá   primeranému finančnému zadosťučineniu sťažovateľa za ujmu, ktorú utrpel.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátom JUDr. J. Č. v konaní pred ústavným súdom, a to v sťažovateľom požadovanej výške, ktorý ich vyčíslil sumou 5 200 Sk (slovom päťtisícdvesto slovenských korún)   spolu   za dva   úkony   právnej   pomoci   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 23. mája 2005