znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 329/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť B. H., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom JUDr. P. M., B., vo veci namietaného porušenia práva na uloženie trestu výlučne na základe zákona podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 2 To 129/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. H. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta 2008   doručená   sťažnosť   B.   H.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie práva na uloženie trestu výlučne na základe zákona podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom   Krajským   súdom   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pod   sp.   zn. 2 To 129/08. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 20. augusta 2008.

Zo sťažnosti a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 T 47/07-710 z 28. januára 2008 bol sťažovateľ spolu   s ďalšími   dvoma   osobami   uznaný   vinným   jednak   zo   zločinu   nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 a 2 Trestného zákona, ale tiež zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a z prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona. Bol mu za to uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere siedmich rokov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To 129/08 z 26. júna 2008 bolo odvolanie sťažovateľa, ako aj ďalších osôb ako nedôvodné zamietnuté.

Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu označeného práva podľa dohovoru, lebo mu v dôsledku aplikácie tzv. asperačnej zásady bol uložený trest prísnejší, než aký vyplýval zo zákona. Asperačnú zásadu aplikoval súd preto, lebo podľa jeho názoru išlo o samostatné skutky, za ktoré bolo treba uložiť úhrnný trest (na ktorý sa vzťahuje asperačná zásada), hoci v skutočnosti   išlo   o jeden   pokračujúci   skutok,   ktorý   bolo   treba   považovať   za   zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami (v tomto prípade asperačná zásada do úvahy neprichádzala).

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označeného článku dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 2 To 129/08 s tým, aby uznesenie   z 26.   júna   2008   bolo   zrušené   a vec   vrátená   na   ďalšie   konanie.   Požaduje   aj náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v sume 6 732 Sk.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 2 To 129/08 z 26. júna 2008 dovolanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,   ak poskytovanie   tejto   ochrany   nie   je v právomoci   všeobecných   súdov.   V danom prípade   z dôvodov   uvedených   ďalej   právomoc   poskytnúť   ochranu   označenému   právu sťažovateľa vyplývajúcemu z dohovoru prináleží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Sťažovateľ nie je spokojný s uznesením krajského súdu, ktorým bolo jeho odvolanie proti rozsudku okresného súdu zamietnuté. Namieta, že všeobecné súdy nesprávne posúdili obžalobou   vytýkané   konanie   ako   viacero   skutkov,   lebo   v skutočnosti   išlo   iba   o jeden pokračujúci skutok a o jeden trestný čin. V dôsledku tohto pochybenia mu bol uložený trest, ktorý   presahuje   zákonom   ustanovenú   sadzbu,   a to   v dôsledku   protiprávne   aplikovanej asperačnej zásady.

Možno konštatovať, že sťažovateľ vytýka krajskému súdu, že jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom hmotnoprávnom posúdení zisteného skutku. Okrem toho vytýka aj uloženie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu,   ktorým   bola   vec   právoplatne   skončená.   Podľa   §   369   ods.   2   písm.   b)   Trestného poriadku právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka. Podľa § 370 ods. 2 Trestného poriadku ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, podáva sa najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu. Podľa § 371 ods. 1 písm. h) a i) Trestného poriadku dovolanie možno podať okrem iného aj vtedy, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby [§ 371 ods. 1 písm. h)], ale aj vtedy,   ak   rozhodnutie   je   založené   na   nesprávnom   právnom   posúdení   zisteného   skutku [§ 371 ods. 1 písm. i)].

Podľa   názoru   ústavného súdu   sťažovateľove   námietky   sú   takého rázu, že na ich základe môže podať proti uzneseniu krajského súdu dovolanie, pričom zákonná lehota na podanie   dovolania   mu   dosiaľ   plynie.   Z toho   zároveň   vyplýva,   že   právomoc   poskytnúť ochranu sťažovateľovým právam má najvyšší súd v dovolacom konaní.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2008