znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 329/06-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   K. - A.,   D.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   V.   Š.,   P., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ustanoveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných   práv   a slobôd   postupom   Okresného   súdu   Prievidza   v konaní vedenom   pod sp. zn. 7 C 80/96, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. - A. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2006 doručená sťažnosť M. K. - A. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 80/96.

V sťažnosti   sa   okrem   iného   uvádza,   že: „Na   Ústavný   súd   SR   sa   obraciam so sťažnosťou   podľa   čl. 127   Ústavy   SR   z   dôvodov   porušenia   mojich   práv,   ktoré   boli porušené nečinnosťou Okresného súdu v Prievidzi. Návrhom podaným Okresnému súdu v Prievidzi   zo   dňa   6. 6. 1996   som   sa   domáhala   vyporiadania   bezpodielového spoluvlastníctva   manželov   pod   spisovou   značkou   7 C 80/96.   Prieťahmi   v   konaní   došlo k situácii,   že   som   nemohla   vykonať   navrhované   dôkazy,   nakoľko   za   10 rokov   vedenia súdneho   konania   jeden   svedok   zomrel   a   jeden   je   nespôsobilý   na   podanie   svedectva z dôvodov zlého zdravotného stavu.

Porušenie   mojich   práv   vidím   v   nečinnosti   Okresného   súdu   v Prievidzi,   v   súlade s čl. 48 odst. 2 Ústavy SR, ako aj čl. 38 odst. 2 Listiny zákl. práv a slobôd, ÚZ 23/1991 Zb., nakoľko ako občan mám právo na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

Nečinnosťou Okresného súdu je mi spôsobovaná škoda, nakoľko zaniknuté BSM, o ktorého vyporiadanie sa v spore jedná, sa neúmerne preťahuje.

Vzhľadom k uvedenému sa obraciam so svojou sťažnosťou na Ústavný súd SR s tým, aby vo veci mojej sťažnosti konal, a po preverení oprávnenosti mojej sťažnosti mi priznal primerané zadosťučinenie s poukazom na čl. 46 odst. 3 ústavy, podľa ktorého má každý, ktorého   právo   bolo   porušené,   právo   na   náhradu   škody   spôsobenej   nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom. Porušenie mojich práv vzniklo nečinnosťou Okresného súdu v Prievidzi z toho dôvodu, že porušil moje práva na riadne súdne konanie zaručené ústavou zakotvené v čl. 38 odst. 2. Zák. 23/1391 uvedené v Listine základných práv a slobôd a porušil naviac ustanovenia § 6 a § 100 O. s. p. Odvolávam sa taktiež na čl. 127 odst. Ústavy SR, odst. 2), nakoľko porušenie mojich práv bolo spôsobené nečinnosťou v súlade s odsekom 1). Ústavný súd môže podľa odseku 3) svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Všetky dôkazy preukazujúce moje tvrdenia sa nachádzajú v súdnom spise Okresného súdu v Prievidzi pod spisovou značkou 7 C 80/96.“

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti rozhodol nasledovne:„V súlade s ustanovením § 50 odst. 3 zák. NR SR 38/1993 Z. z. sa ako sťažovateľka domáham   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   rozsahu   10.000 Sk   za   každý   rok prieťahov   v   súdnom   konaní,   čo   predstavuje   za   7 rokov   sumu   celkove   70.000 Sk,   ktorú požadujem vzhľadom na žalovanú istinu a dobu prieťahov v súdnom konaní. Uvedená suma by   bola   len   čiastočnou   kompenzáciou   nahradzujúcou   škody   spôsobené   nečinnosťou Okresného súdu v Prievidzi v súdnom konaní označenom v mojej sťažnosti.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označila sťažovateľka, pre nedostatok vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny len vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 80/96.

Okresný   súd   v predmetnej   veci   rozhodol   rozsudkom   z 28.   februára   2006,   proti ktorému sťažovateľka podala 5. apríla 2006 odvolanie.

Ústavný   súd   v rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   zistil, že v dôsledku   sťažovateľkou   podaného   odvolania   proti   rozhodnutiu   okresného   súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 80/96 bol predmetný spis spolu s opravným prostriedkom predložený 20. apríla 2006 na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“).

Vydaním prvostupňového rozhodnutia a jeho doručením (ako aj úkonmi, ktoré musel okresný   súd   vykonať   v   spojitosti   s   podaním   odvolania)   vykonal   okresný   súd   všetky zákonom   predpokladané   a   dovolené   úkony   na   odstránenie   stavu   právnej   neistoty sťažovateľky.   Ďalšie   úkony   alebo postupy   už   okresný   súd   nemohol   vykonávať,   a preto možno posudzovať záležitosť so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľky skončila rozhodnutím vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Vo veci samej už okresný súd po doručení sťažnosti ústavnému súdu nemohol konať, pretože spis sa v tom čase nachádzal už na krajskom súde.

Ústavný súd vychádzal aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa   ktorej   poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušeniu označeného   práva   ešte   dochádza   alebo   porušenie   v tom   čase   ešte   trvá   (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00,   II. ÚS 204/03,   IV. ÚS 102/05).   Sťažovateľka   namietala   prieťahy   v konaní okresného súdu, ktorý vo veci samej v okamihu podania sťažnosti už nekonal.

Ústavný   súd   v tejto   spojitosti   podotýka,   že   proti   porušovaniu   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa sťažovateľka mohla brániť (do vydania prvostupňového rozhodnutia okresným súdom) podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Z uvedeného   vyplýva,   že   okresný   súd   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu (22. júna 2006)   už   nemohol   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľkou označené základné právo. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (22. jún 2006) prebiehalo už vo veci sťažovateľky odvolacie konanie na krajskom súde.

Tento   stav   viedol   ústavný   súd   so zreteľom   na podstatu   a   účel   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov k záveru,   že   sťažnosť   podaná   proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená, preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   po   jej   predbežnom   prerokovaní   z tohto   dôvodu   odmietol   (podobne   napr. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 1/05, II. ÚS 24/06).

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v návrhu na rozhodnutie (petite sťažnosti) nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2006