znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 328/2011-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júla 2012 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Sergeja   Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť V. T., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. A., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 126/2005 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 126/2005 p o r u š i l základné právo V. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   II   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   17 C 126/2005 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. V. T.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. T.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 475,93 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur a deväťdesiattri centov), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokáta   JUDr.   P.   A.,   B.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 328/2011-8   zo 6.   júla   2011   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   V.   T. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 126/2005 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti najmä uviedol: „V konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II pod spis. zn. 17C 126/05 vo veci navrhovateľa V. T.(...) proti odporcovi O. A.(...) prebieha spor o určenie neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy. Sťažovateľ   podal   svoj   žalobný   návrh   na   Okresnom   súde   Bratislava   III   dňa 3. 11. 2004,   nakoľko   posledná   jemu   známa   adresa   trvalého   pobytu   odporkyne   sa nachádzala v obvode tohto súdu. Na výzvu súdu na doplnenie žaloby zo dňa 19. 1. 2005 sťažovateľ bez meškania žalobu doplnil podaním zo dňa 31. 1. 2005. Dňa 25. 5. 2005 bol spis postúpený z dôvodu miestnej príslušnosti na Okresný súd Bratislava II.

Prvé pojednávanie vo veci, napriek okamžitej súčinnosti sťažovateľa s doplnením žaloby, bolo vytýčené až na 5. 10. 2006, t. j. takmer po dvoch rokoch od podania žaloby a rok a pol od postúpenia veci na Okresný súd Bratislava II.

Následne po výsluchu účastníkov na pojednávaní nariadil súd dňa 20. 12. 2006 (viac ako 2 mesiace po pojednávaní) znalecké dokazovanie. Napriek tomu, že znalkyňa mala podklady k dispozícii ihneď, oznámila súdu až dňa 22. 8. 2007, že materiál na posúdenie je nedostatočný. Súd následne síce vyžiadal niektoré ďalšie podklady od S. p. a S., a. s., ale urobil   tak   až   v   januári   2008.   Len   omeškanie   súdu   s   napísaním   jednoduchej   výzvy na príslušné úrady tak trvalo 5 mesiacov.

Po tom, ako sa znalkyňa 31. 3. 2008 vzdala svojej úlohy, poveril súd vyhotovením znaleckého   posudku   Ú.   v Ž.,   ktorý   však   vypracoval   svoje   odborné   stanovisko   až   dňa 5. 11. 2008.   Následne   súd   vytýčil   pojednávanie   až   na   28. 5. 2009   (proti   uzneseniam o priznaní znalečného sťažovateľ síce podal odvolania, ale súd nezaslal spis na odvolací súd, teda aj takto neskoro vytýčené pojednávanie je nutné považovať za zbytočný prieťah v konaní).

Po pojednávaní a po tom, ako súd zaslal ďalšie dožiadania ohľadne podkladov pre znalecké dokazovanie v júni, resp. júli 2009 bol spis postúpený na Krajský súd v Bratislave, ktorý dňa 21. 3. 2010 rozhodol o odvolaniach.

Hoci   ešte   dňa   23.   6.   2010   sťažovateľ   podal   návrh   na   doplnenie   podkladov   pre znalecké dokazovanie, súd až uznesením zo dňa 8. 2. 2011 uložil Ú. v Ž., aby doplnil svoje odborné   stanovisko   po   preskúmaní   nových   podkladov,   čo   však   uvedený   znalecký   ústav odmietol   urobiť   s   poukazom   na   vyčerpané   kapacitné   možnosti   ústavu,   ktoré   umožňujú vyhotoviť   posudok   v   lehote   8-10   mesiacov.   Napriek   žiadosti   sťažovateľa   o   ustanovenie iného znalca, resp. znaleckého ústavu, súd do dnešného dňa neurobil navrhované, prípadne iné opatrenia, aby skrátil lehotu 8-10 mesiacov na vypracovanie posudku, ktorá je celkom zjavne neprimeraná a spôsobuje ďalšie zbytočné prieťahy v konaní, ktoré už samo doteraz trvá neprimerane dlho.

Celý   súdny   spor   sa   v   súčasnosti   ťahá   už   vyše   6   rokov   a   to   napriek   okamžitej súčinnosti zo strany sťažovateľa, ktorú poskytol bezodkladne vždy, keď si to vyžiadal súd alebo potreba dokazovania. Skutočnosť, že rovnako nepostupovali aj znalci a odporkyňa (vyjadrenie   k   žalobe   zaslala   až   22.   2.   2006)   nemôže   ísť   na   ťarchu   sťažovateľa   a   ani ospravedlniť porušovanie jeho základných práv. Za pripustenie prieťahov zo strany znalcov a iných účastníkov konania zodpovedá súd, ktorý v konaní neurobil nijaké opatrenia, aby týmto prieťahom zamedzil. Nemenej podstatné je, že zbytočné prieťahy spôsobil v podstatnej miere   svojím   nekonaním   aj   samotný   súd,   a   to   najmä   tým,   že   opakovane   nevytýčil pojednávanie, resp. ho vytýčil až po neprimerane dlhej dobe, ako aj tým, že jednoduché úkony   (vyžiadanie   podkladov   pre   znalecký   posudok)   opakovane   vykonával   s   časovým sklzom niekoľko mesiacov.

Sťažovateľ má za to, že hore uvedené konanie porušilo jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy(...) a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1(...)

Nakoľko podľa názoru sťažovateľa v konaní pred prvostupňovým súdom k zbytočným prieťahom   celkom   zjavne   a   opakovane   došlo,   a   navyše   podaná   sťažnosť   nemala   ani preventívny účinok, keď súd po jej podaní a vybavení opätovne pripustil prieťahy v konaní (neprimeraná lehota pre vyhotovenie znaleckého posudku), sťažovateľ má za to, že jediným spôsobom ochrany jeho základných práv je podaná ústavná sťažnosť.“

1.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava II vo veci návrhu na určenie neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy, v konaní vedenom pod sp. zn. 17C 126/2005 porušil právo sťažovateľa V. T., aby sa jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy(...) a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 17C 126/2005, vo veci návrhu   na   určenie   neplatnosti   kúpno-predajnej   zmluvy   prikazuje   konať   bez   zbytočných prieťahov.

V.   T.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   9.000,-   €,   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava II povinný mu vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (...) Sťažovateľ uplatňuje nárok na náhradu trov konania vo výške 314,18 € (za 2 úkony á 123,50 € + 2 x paušál á 7,41 € + DPH 20 %).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr.   2110/2011 zo 14. mája   2012   a právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu zo 6. júna 2012.

2.1 Predsedníčka okresného súdu uviedla, že: „(...) Po oboznámení sa s obsahom predmetnej   sťažnosti,   spisovým   materiálom,   na základe   písomného   vyjadrenia   zákonnej sudkyne, považujem sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú. Je síce nepochybné, že vo veci došlo, v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním k prieťahom, tieto však vznikli výlučne zavinením samotného sťažovateľa. Súčasne Vám oznamujem, že netrvám na ústnom prejednaní sťažnosti ústavným súdom.(...)“

2.2   Zákonná sudkyňa   vo   svojom   vyjadrení   z 10.   mája 2012   uviedla   chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) K sťažnosti podanej navrhovateľom, poukazujúc na chronologický prehľad som toho   názoru,   že   k prieťahom   v   danej   veci   nedošlo.   Navrhovateľ   ako   účastník   konania nedoložil   do   spisu   potrebný   porovnávací   materiál   za   účelom   vypracovania   znaleckého posudku, z ktorého dôvodu konštatovala znalecká organizácia nedostatok porovnávacieho materiálu. Spis sa nachádzal 2 x na Krajskom súde z dôvodu podania odvolania a raz na Krajskej   prokuratúre,   z   dôvodu   podania   podnetu   navrhovateľom   na   podanie mimoriadneho dovolania.“

2.3   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   podaní   k vyjadreniu   predsedníčky okresného   súdu   uviedol: „(...)   So   záverom   predsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava   II uvedenými v jej vyjadrení zo dňa 14. 5. 2012 nemôžem súhlasiť. Predsedníčka súdu uvádza a priznáva, že v konaní došlo k prieťahom v súvislosti so znaleckým dokazovaním, avšak tieto prieťahy údajne spôsobil sám sťažovateľ. Tvrdenie o zodpovednosti sťažovateľa je v príkrom   rozpore   nielen   so   skutočnosťou   (preukázanou   obsahom   súdneho   spisu),   ale dokonca aj s vyjadrením konajúcej zákonnej sudkyne, ktoré bolo k vyjadreniu predsedníčke súdu priložené.

Samotná zákonná sudkyňa priznáva, že za prvý rok a pol, kedy bol spis na Okresnom súde Bratislava II, nebolo vo veci vytýčené konanie a ani urobený jediný úkon. Takýto postup sa inak, ako zbytočnými prieťahmi podľa názoru sťažovateľa nazvať nedá. V tejto súvislosti   sťažovateľ   poukazuje   aj   na   tú   skutočnosť,   že   ani   podanie   žaloby   na   miestne nepríslušnom   súde   nemožno   pričítať   na   jeho   ťarchu,   nakoľko   žalobu   podával   na   súd príslušný podľa jemu poslednej známej adresy odporkyne. Potom ale prieťahy na samotnom začiatku konania predstavujú nie len rok a pol, ale až vyše dvoch rokov.

Hoci súd následne začal vo veci konať, naďalej dochádzalo k väčším či menším prieťahom, keď súd na jednoduché úkony potreboval neprimerane veľa času. Sťažovateľ je toho názoru, že vo svojej sťažnosti tieto prieťahy dostatočne jasne a treba dodať, že aj objektívne (neopomínal uviesť, kedy súd riadne konal, na rozdiel od zákonnej sudkyne, ktorá obdobia bez úkonov prechádza viac menej mlčaním) popísal, preto v podrobnostiach odkazuje práve na jej obsah.

Napokon, v čase podania sťažnosti došlo zo strany Okresného súdu Bratislava II k opätovným prieťahom, ktoré priznáva vo svojom vyjadrení aj predsedníčka súdu, a to prieťahom s vykonaním znaleckého dokazovania. Z vyjadrenia predsedníčky súdu nie je zrejmé, prečo by za tieto prieťahy mal zodpovedať sťažovateľ. Sťažovateľ naproti tomu dáva do pozornosti svoje podanie zo dňa 4. 4. 2011 (v prílohe). V ňom sťažovateľ bezodkladne po tom, ako bol informovaný, že znalecká organizácia nemá voľné kapacity na vykonanie znaleckého úkonu včas, kvôli čomu dôjde k prieťahom, žiadal súd, aby poveril vykonaním úkonu   iného   znalca   (znalecký   ústav)   s   dostatkom   voľných   kapacít.   Súd   však   napriek oznámeniu   od   znaleckej   organizácie   o   nedostatku   voľných   kapacít   a   napriek   žiadosti sťažovateľa nápravu neurobil a zapríčinil tak ďalšie prieťahy v trvaní 12 mesiacov. Je teda zrejmé, že sťažovateľ mal a prejavil svoj záujem na čo najskoršom vykonaní znaleckého úkonu tak, aby v konaní naďalej nedochádzalo k zbytočným prieťahom a konanie bolo čo najskôr riadne ukončené.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ oznamuje, že trvá na podanej sťažnosti a žiada Ústavný súd SR, aby tejto sťažnosti vyhovel.

Súčasne oznamujem, že sťažovateľ netrvá na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie(...)“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 126/2005:

Dňa 3. novembra 2004 podal sťažovateľ proti O. A., B. (ďalej len „odporkyňa“), na Okresnom súde Bratislava III žalobný návrh na začatie konania o neplatnosť kúpno-predajnej zmluvy.

Dňa 9. marca 2005 Okresný súd Bratislava III postúpil spis okresnému súdu ako miestne príslušnému a zároveň upovedomil o postúpení spisu účastníkov konania. Dňa 25. mája 2005 bol okresnému súdu doručený postúpený spis a bol zaevidovaný pod sp. zn. 17 C 126/2005.

Dňa 30. mája 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. október 2006.Dňa 2. júna 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 8 dní zaplatil súdny poplatok za návrh.

Dňa 13. júna 2005 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok. Dňa   22.   júna   2006   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   odporkyne k žalobnému návrhu.

Dňa 5.   októbra   2006   sa   na okresnom   súde   uskutočnilo pojednávanie, ktoré   bolo odročené na neurčito.

Dňa   9.   októbra   2006   sťažovateľ   na   okresnom   súde   doplnil   svoj   návrh   a doložil doklady vyžiadané okresným súdom.

Dňa   20.   decembra   2006   okresný   súd   uznesením   ustanovil   vo   veci   znalkyňu Mrg. D. H. (ďalej aj „znalkyňa“), ktorej zároveň uložil povinnosť v lehote 40 dní podať písomný znalecký posudok, a účastníkom uložil povinnosť, aby zložili preddavok na trovy konania spojené s podaním znaleckého posudku.

Dňa 22. januára 2007 podala odporkyňa na okresnom súde odvolanie proti uzneseniu prijatému 20. decembra 2006, ktorým sa domáhala toho, aby sťažovateľ znášal celú časť preddavku na trovy konania.

Dňa 24. januára 2007 sťažovateľ požiadal na okresnom súde o zmenu uznesenia z 20. decembra 2006.

Dňa   25.   januára   2007   bola   sťažovateľom   zložená   časť   preddavku   na   trovy dokazovania a Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) bol doručený spis, aby rozhodol o uvedenom opravnom prostriedku odporkyne.

Dňa 2. februára 2007 bol krajskému súdu doručený dodatok k spisu. Dňa 11. apríla 2007 krajský súd uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Dňa 10. mája 2007 bol okresnému súdu vrátený predmetný spis. Dňa 13. júna 2007 okresný súd vyzval znalkyňu, aby sa pre účely prevzatia súdneho spisu na vypracovanie znaleckého posudku osobne dostavila na okresný súd.

Dňa 21. júna 2007 bol odporkyňou zložený preddavok na trovy konania. Dňa 2. júla 2007 znalkyňa telefonicky okresnému súdu oznámila, že sa dostaví pre účely prevzatia súdneho spisu koncom júla 2007, keďže čerpá dovolenku.

Dňa   14.   augusta   2007   znalkyňa   osobne   prevzala   spis   pre   účely   vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 27. augusta 2007 bola okresnému súdu doručená žiadosť znalkyne o predloženie ďalších   písomnosti   pre   účely   vypracovania   znaleckého   posudku   a   zároveň   požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku na 60 dní.

Dňa   18.   septembra   2007   okresný   súd   vyzval   účastníkov,   aby   v   lehote   10   dní predložili k spisu materiály požadované znalkyňou.

Dňa   1.   októbra   2007   sťažovateľ   okresnému   súdu   oznámil,   že   nie   je   schopný predložiť požadované materiály pre účely vypracovania znaleckého posudku.

Dňa   6.   novembra   2007   okresný   súd   vo   svojej   výzve   urgoval   odporkyňu,   aby predložila požadované materiály.

Dňa 26. novembra 2007 odporkyňa okresnému súdu oznámila, že nie je schopná predložiť materiály.

Dňa   31.   decembra   2007   boli   okresnému   súdu   zaslané   listiny   na   základe   výzvy z 13. decembra 2007 adresovanej S. k.

Dňa 16. januára 2008 okresný súd požiadal P. B. a S. p. o spoluprácu vo forme zaslania originálov listín potrebných na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 28. januára 2008 P. B. okresnému súdu oznámila, že žiadané údaje nie je možné poskytnúť, keďže došlo k uplynutiu lehoty na uchovávanie dokladov.

Dňa 21. februára 2008 S. p. okresnému súdu oznámila, že žiadané údaje nie je možné poskytnúť, keďže nedisponuje požadovanými listinami.

Dňa 7. marca 2008 okresný súd vyzval znalkyňu, aby sa osobne dostavila na súd pre účely posúdenia, či doplnený porovnávací materiál postačuje na určenie pravosti podpisu. Dňa 31. marca 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť znalkyne o zrušenie uznesenia o pribratí znalca, keďže trpí pretrvávajúcimi zdravotnými problémami.

Dňa 2. mája 2008 okresný súd rozhodol o zrušení uznesenia z 20. decembra 2006, ktorým   bola   ustanovená   znalkyňa,   a   zároveň   za   nového   znalca   ustanovil   znaleckú organizáciu Ú. v Ž.   (ďalej aj „znalecká organizácia“), ktorej   uložil povinnosť predložiť znalecký posudok v 50-dňovej lehote.

Dňa   14.   mája   2008   bola   sťažovateľom   zložená   zvyšná   časť   preddavku   na   trovy dokazovania.

Dňa 1.   októbra   2008   sťažovateľ podal   na súde   písomnú   žiadosť   o   informovanie o stave znaleckého posudku.

Dňa   2.   októbra   2008   okresný   súd   vyzval   znaleckú   organizáciu,   aby   v 10-dňovej lehote oznámila, čo bráni vyhotoveniu znaleckého posudku.

Dňa 2. októbra 2008 okresný súd sťažovateľovi oznámil, že znalecký posudok ešte nie je vypracovaný.

Dňa   6.   novembra   2008   bol   okresnému   súdu   doručený   vypracovaný   znalecký posudok.

Dňa   11.   novembra   2008   okresný   súd   uznesením   rozhodol   o   priznanej   výške znalečného pre obidvoch ustanovených znalcov.

Dňa   4.   decembra   2008   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľa k vypracovanému znaleckému posudku a proti uzneseniu z 11. novembra 2008 o priznaní znalečného podal odvolanie.

Dňa 22. apríla 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 28. máj 2009.Dňa 28. mája 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom boli prítomní obidvaja   účastníci,   a   bolo   vydané   uznesenie,   ktorým   okresný   súd   pojednávanie   odročil na neurčito, aby zistil, či je možné získať ďalší potrebný materiál, a aby sa následne mohlo nariadiť doplňujúce znalecké dokazovanie.

Dňa 1. júna 2009 okresný súd požiadal F. n. (ďalej len „nemocnica“) o spoluprácu vo forme poskytnutia niektorých informácií.

Dňa 15. júna 2009 nemocnica nevyhovela žiadosti, keďže k poskytnutiu materiálov je potrebné konkretizovať žiadosť.

Dňa   3.   júla   2009   okresný   súd   opätovne   zaslal   nemocnici   žiadosť   o   spoluprácu s doplnenými údajmi.

Dňa 25. augusta 2009 nemocnica poskytla okresnému súdu požadované informácie. Dňa 25. augusta 2009 sťažovateľ požiadal okresný súd o oznámenie, či bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach sťažovateľa zo 4. decembra 2008.Dňa 10. septembra 2009 okresný súd sťažovateľovi oznámil, že spis dosiaľ nebol predložený krajskému súdu.

Dňa 13. októbra 2009 bol krajskému súdu predložený spis s opravným prostriedkom. Dňa 19. októbra 2009 krajský súd vyzval okresný súd, aby v lehote 10 dní zaslal odvolanie ešte vo dvoch vyhotoveniach.

Dňa 10. novembra 2009 boli krajskému súdu doručené ďalšie vyhotovenia odvolania, ktoré okresný súd zaslal 3. novembra 2009.

Dňa 10. februára 2010 krajský súd vyzval ustanovených znalcov a odporkyňu, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k odvolaniu.

Dňa   1.   marca   2010   bolo   krajskému   súdu   doručené   vyjadrenie   odporkyne k odvolaniu.

Dňa 25. marca 2010 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie znaleckej organizácie k podanému odvolaniu.

Dňa   31.   marca   2010   krajský   súd   uznesením   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu z 11. novembra 2008, ktorým rozhodol o priznanej výške znalečného.

Dňa 17. mája 2010 bol okresnému súdu vrátený spis z krajského súdu.

Dňa 24. júna 2010 okresný súd požiadal Register obyvateľov Slovenskej republiky, aby   v   lehote   10   dní   predložil   súdu   adresu   trvalého   bydliska   znalkyne   ustanovenej 20. decembra 2006.

Dňa 23. júna 2010 sťažovateľ vyzval okresný súd, aby nariadil doplňujúce znalecké dokazovanie s predložením ďalších listín.

Dňa   13.   júla   2010   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   uhradil   preddavok na doplňujúce znalecké dokazovanie.

Dňa 15. júla 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Registra obyvateľov Slovenskej republiky, v ktorom uvádza, že 6. februára 2009 došlo k úmrtiu znalkyne. Dňa   27.   júla   2010   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   sťažovateľa   k   požadovanej výške preddavku na trovy dokazovania.

Dňa 30. júla 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie krajskej prokuratúry, že sťažovateľ   podal   podnet   na   mimoriadne   dovolanie   proti   uzneseniu   krajského   súdu z 31. marca 2010 a zároveň sa požadovalo zapožičanie spisu.

Dňa 3. augusta 2010 okresný súd krajskej prokuratúre oznámil, že spis nemožno zapožičať, keďže na 14. október 2010 bude nariadené pojednávanie.

Dňa 4. augusta 2010 okresný súd predvolal účastníkov na pojednávanie nariadené na 14. október 2010.

Dňa   13.   októbra   2010   okresný   súd   upovedomil   elektronickými   prostriedkami právneho   zástupcu   sťažovateľa,   že   pojednávanie   sa   ruší   z   dôvodu   práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 14. októbra 2010 okresný súd pojednávanie odročil na neurčito. Dňa 21. októbra 2010 si okresný súd vyžiadal od P. d. (ďalej len „družstvo“) zaslanie originálov listín s podpismi M. T.

Dňa   10.   decembra   2010   okresný   súd   opätovne   požiadal   družstvo   o   zaslanie originálov listín.

Dňa 13. decembra 2010 boli okresnému súdu družstvom zaslané vyžiadané listiny. Dňa   31.   decembra   2010   sťažovateľ   opätovne   požiadal   okresný   súd   o   nariadenie znaleckého dokazovania.

Dňa 17. januára 2011 okresný súd požiadal družstvo o zaslanie ďalších listín. Dňa 26. januára 2011 boli okresnému súdu doručené vyžiadané listiny.

Dňa 8. februára 2011 okresný súd uznesením ustanovil znaleckú organizáciu Ú. v Ž., ktorej uložil povinnosť v lehote 40 dní doplniť znalecký posudok.

Dňa   15.   marca   2011   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   ustanovenej znaleckej organizácie, že znalecký posudok je možné spracovať v lehote 8 – 10 mesiacov po predložení spisového materiálu.

Dňa   28.   marca   2011   okresný   súd   zaslal   sťažovateľovi   kópiu   listu   znaleckej organizácie.

Dňa 5. apríla 2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa, aby okresný súd poveril vypracovaním znaleckého posudku iného znalca.

Dňa   6.   mája   2011   okresný   súd   zaslal   znaleckej   organizácii   spis   pre   účely vypracovania znaleckého posudku.

Dňa   11.   januára   2012   okresný   súd   požiadal   ustanovenú   znaleckú   organizáciu o oznámenie predpokladaného dátumu doručenia znaleckého posudku.

Dňa   17.   februára   2012   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   znaleckej organizácie, v ktorom sa uvádza, že znalecký posudok môže byť vypracovaný až koncom marca 2012.

Dňa 3. apríla 2012 bol okresnému súdu doručený doplnok k znaleckému posudku. Dňa 2. mája 2012 okresný súd uznesením rozhodol o priznaní znalečného znaleckej organizácii.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 126/2005 dochádza k porušovaniu základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Ústavný súd   však   nepopiera,   že   v danom   prípade   vec   z   dôvodu potreby   súdnoznaleckého dokazovania môže predstavovať určitý stupeň zložitosti, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého   konania,   ako   sa   ďalej   uvádza,   ústavný   súd   nemôže   pripísať   iba   na   vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.  

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu   pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo   v napadnutom   konaní   k zbytočným   prieťahom. Sťažovateľ   neprispel   svojím správaním k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadoval jeho pokračovania, a pokiaľ nebol schopný predložiť požadované porovnávacie materiály pre účely vypracovania znaleckého posudku, ústavnému súdu neušlo pozornosti, že tieto porovnávacie materiály len s veľkými ťažkosťami zadovažoval aj sám okresný súd napriek právnym prostriedkom (napr. § 124 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku), ktoré má k dispozícii, a napriek aj jeho autorite.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a predovšetkým   poukazuje na   to,   že   trvanie   napadnutého   konania   už viac ako   7   rokov (začaté bolo na okresnom súde 25. mája 2005) je už neprimerané (aj keď vec bola približne jeden   rok   na   krajskom   súde,   za   ktorého   postup   okresný   súd   nezodpovedá).   Okrem uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   danej   veci   dlhodobo,   ale   aj krátkodobo   nečinný,   a to   konkrétne   od   25. mája   2005   do   30. mája   2006   (jeden   rok) a od 4. decembra 2008 do 22. apríla 2009 (štyri mesiace). Okrem uvedeného okresný súd bol   v období   od   2.   mája   2008   do   6.   novembra   2008   aj   neefektívne   činný,   keď na vypracovanie znaleckého posudku určil 50-dňovú lehotu, pričom k jeho realizácii došlo až po 180 dňoch. Uvedená nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože minimálne rok a pol okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci   počas   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľa, ale predovšetkým   v dôsledku   nečinnosti   okresného   súdu.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   už opakovane uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a   teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na objektívne možnosti príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9 000 €, „nakoľko   podľa   názoru   sťažovateľa   v   konaní   pred   prvostupňovým   súdom   k   zbytočným prieťahom   celkom   zjavne   a   opakovane   došlo,   a   navyše   podaná   sťažnosť   nemala   ani preventívny účinok“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa   považuje za primerané vo výške 1 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo 6. júna 2011, podanie sťažnosti z 13. júna 2011 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu zo 6. júna 2012).   Za   dva   úkony   vykonané   v roku   2011   patrí   advokátovi   odmena   v sume   dvakrát po 123,50 € spolu s režijným paušálom dvakrát po 7,41 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2012 patrí odmena v sume 127,16 € spolu s režijným paušálom 7,63 €, preto trovy právneho zastúpenia   pre   sťažovateľa   predstavujú   sumu   396,61   €   v zmysle   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. K uvedenej sume v danom prípade bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 79,32 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovo sumu 475,93 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012