znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 328/2010-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   septembra   2010 v senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú sťažnosť JUDr. Ing.   D. Ď.,   Česká   republika, zastúpeného advokátom   JUDr.   J.   H.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 51/99 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 51/99 p o r u š i l základné právo JUDr. Ing. D. Ď., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   10   C   51/99 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr.   Ing.   D.   Ď. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 6 500 €   (slovom   šesťtisícpäťsto   eur),   ktoré   j e   Okresný   súd   Bratislava   I   p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr.   Ing.   D.   Ď.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 455,03 € (slovom štyristopäťdesiatpäť eur a tri centy), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokáta   JUDr.   J.   H.,   B.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 328/2010-21   z 8.   júla   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď., Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 51/99 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   najmä   uviedol,   že: «(…) dňa 28.   6.   1995 podal „Návrh na vyslovenie neúčinnosti rozhodnutia o registrácii zmeny spoločenskej zmluvy“ spoločnosti Ž., spol. s r. o.(...) ktorý bol registrovaný Štátnym notárstvom B. záznamom pod č. RI 587/92 dňa 28. 12. 1992 na základe návrhu zo dňa 23. 12. 1992.

Registrácia ŠN č. RI 587/92(...) mohla nadobudnúť účinnosť dňom 28. 12. 1992 ale právoplatnosť   nikdy   nenadobudla, lebo   proti   nej   bolo   podané   odvolanie   -   návrh   na vyslovenie   neúčinnosti   registrácie č.   RI   587/92   dňa 28.   6.   1995,   ktorému Okresný súd Bratislava I. pridelil sp. zn. NCb 110/95.

(...) navrhovateľ obdržal prípis súdu zo dňa 6. 11. 1995, ktorým súd žiadal upresniť petit návrhu podaný dňa 28. 6. 1995.

Navrhovateľ upresnil petit návrhu a žiadal určiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol na základe „Zmluvy o predaji časti podniku“ uzatvorenej podľa § 476 a nasl. zákona č. 513/91 Zb. navrhovateľa - sťažovateľa vedené na LV č. 741, 890, 1060, 920, 1465 a LV č.460 zo dňa 23. 7. 1992, ktoré nehnuteľnosti mali byť prílohou registrácie „dodatku č. 1“ zmeny spoločenskej zmluvy spoločností Ž., s. r. o. zo dňa 23. 12. 1992. (...)

(...) dňa 9. 3. 2000 podali opakovanú urgenciu do rúk predsedu okresného súdu s našim vyjadrením, že vec ktorú možno rozhodnúť „od stola“ už takmer 5 rokov hľadáme a evidujeme bez očakávaného efektu. V tomto podaní sme žiadali a poukázali na to, že je skutočne čas, aby sme nemuseli domáhať sa práv prostredníctvom sťažností, práv ústavných či práv cez ŠTRASBURG a aby konajúci súd vo veci neodkladne rozhodol.

Dňa 20. 6. 2000 sme znovu opakovane podali urgenciu vo veci 10C 51/99, pred podaním sťažnosti a žiadali sme, aby súd vo veci konal a rozhodol, lebo vec nebola a nie je vecou právne zložitou. (...)

Rozsudkom zo dňa 18. 5. 2005 súd návrh navrhovateľa zo dňa 28.6.1995, ktorým žiadal (v zákonnej lehote) po doručení rozhodnutia SN č. RI 587/92 dňa 4. 3. 2006 určiť, že prevod vlastníctva na základe registrácie ŠN č. RI 587/92 z 28. 12. 1992 je neúčinný - neplatný súd zastavil. Súd návrh vo zvyšku zamietol. Súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania. (...)

Odvolanie proti rozsudku sme podali dňa 16. 9. 2005, ktoré odvolanie sme doplnili dňa 30. 9. 2005 a navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za odvolanie v sume 500,- Sk. (...) Krajský súd v Bratislave Uznesením pod sp. zn. 3 Co 377/05-401 dňa 30. 10. 2007, rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 18. 5. 2005 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodov vyslovených v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 6. 12. 2007.

Nakoľko súd prvého stupňa, po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci nekonal viac ako 1 rok a 7 mesiacov, dňa 8. 7. 2009 časť návrhu na určenie vlastníctva zo dňa   16.   11.   1995(...) navrhovateľ zobral   spať a   žiadali   sme,   aby   súd   rozhodol   len o základnom   -   pôvodnom   návrhu   zo   dňa 28.   6.   1995 a   to   o neplatnosť   -   neúčinnosť registrácie ŠN č. RI 587/92 záznamom zo dňa 28. 12. 1992. (...)

Napriek návrhu zo dňa 8. 7. 2009 okresný súd vo veci nekonal, preto navrhovateľ podal sťažnosť dňa 13.   11.   2009 za   bezdôvodné   prieťahy   v   súdnom   konaní,   lebo   od podaného   návrhu   zo   dňa   28.   6.   1995   uplynula   doba   temer   15   rokov   a   vo   veci   nie   je právoplatne rozhodnuté.

Na sťažnosť navrhovateľa sme obdržali odpoveď podpredsedu okresného súdu, ktorý vyhodnotil sťažnosť ako dôvodnú a za spôsobený prieťah sa v mene súdu ospravedlnil. (...) Tento stav právnej neistoty trvá už temer 15 rokov a to od 28. 6. 1995, kedy sa sťažovateľ obrátil na súd o rozhodnutie vo veci a sme toho názoru, že tento stav sťažovateľ nezapríčinil,   ale   ho   zapríčinili   súdy (nie   len   v   tomto   konaní) svojimi   nesprávnymi procesnými postupmi (napr. odstúpením veci na rozhodovanie nepríslušnému krajskému súdu) bezdôvodnými prieťahmi, nerešpektovaním zákona(...).»

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„I.   Okresný   súd   Bratislava   I porušil právo   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) v konaní vedenom pod sp. zn. 10C 51/99 (predtým sp. zn. NCb 110/95 a sp. zn. 10C 33/98) a sústavne porušuje základné právo sťažovateľa (...) II. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10C 51/99 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

III.   JUDr.   Ing.   D.   D. priznáva primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 10 000 Eur, ktorú čiastku je povinný Okresný súd v Bratislave zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. H.(...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.

IV. JUDr. Ing. D. D. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia (...)“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr.   3588/2010 z 22. júla 2010 a právny zástupca sťažovateľa oznámením z 9. augusta 2010.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím stým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)

S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že   v   období   od   07.   12.   2005   do   30.   01.   2007,   od   rozhodnutia   súdu   prvého   stupňa o oslobodení od platenia súdnych poplatkov do 06. 12. 2007 sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu rozhodovania o odvolaní.

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah. Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru.

Z vyjadrenia zákonného sudcu bolo zistené, že po doručení vyjadrení navrhovateľa a odporcu a po zabezpečení spisového materiálu z Krajského súdu v Bratislave (Okresného súdu Pezinok) bude v predmetnej veci rozhodnuté.

V prípade, že ÚS SR dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného   zadosťučinenia   vzal   do   úvahy   a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. (...)“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   podaní   k vyjadreniu   predsedníčky okresného súdu uviedol:

«...Oznamujeme, že sťažovateľ netrvá na ústnom pojednávaní.

Radi by sme pripomenuli, že čas od 16. 8. 1995 do 26. 10. 1999, t. j. čisté 4 roky, sú prieťahom   zavineným   snahou   sudcu   „zbaviť   sa   veci“.   To   nie   je   objektívny   prieťah.   Aj ostatné konanie súdu je neefektívne, nekoncepčné a nevykazuje snahu vec v merite veci skončiť.

Tieto prieťahy spôsobili zbavenie sa majetku, vlastníctva a spôsobilo znemožnenie podnikať. Nevyčísľujeme škodu, pretože zadosťučinenie je niečo iné.

Žiadame priznať sumu v sťažnosti vyčíslenú.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 51/99 (predtým aj sp. zn. NCb 110/95 a sp. zn. 10 C 33/98):

Dňa 28. júna 1995 bol bývalému Obvodnému súdu Bratislava I (ďalej aj „súd“) doručený návrh na vyslovenie neúčinnosti rozhodnutia o registrácii spoločenskej zmluvy v právnej veci sťažovateľa proti odporcovi: Z., spol. s r. o. (ďalej aj „odporca“), ktorý bol pôvodne zapísaný pod sp. zn. N Cb 110/1995.

Dňa   16. augusta   1995   súd   dal   pokyn   na   pripojenie   spisového   materiálu   sp.   zn. RI 587/1992, RI 588/1992.

Dňa 14. septembra 1995 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa. Dňa 6. novembra 1995 súd vyzval sťažovateľa, aby doplnil a upresnil svoj návrh.Dňa 16. novembra 1995 sťažovateľ upresnil svoj návrh na začatie konania.Dňa 8. januára 1996 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa.

Dňa 16. januára 1996 súd dal pokyn na zapožičanie súvisiaceho spisového materiálu. Dňa 9. apríla 1996 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „Návrh na obnovu konania“.

Dňa 22. septembra 1997 okresný súd nariadil výsluch sťažovateľa na 15. október 1997, predvolanie mu však nebolo doručené.

Dňa 2. júla 1998 okresný súd dal pokyn na opätovné zapožičanie notárskeho spisu. Dňa 2. a 12. decembra 1997 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa. Dňa 26. februára 1998 okresný súd dal pokyn na prevedenie predmetnej veci do oddelenia „C“. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 10 C 33/98.

Dňa 5. marca 1998 sťažovateľ svoj návrh čiastočne zobral späť.Dňa 9. júla 1998 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa. Dňa   12. augusta   1998   správca   konkurznej   podstaty   odporcu   sa   písomne   vyjadril k návrhu, a pretože na odporcu bol uvalený medzičasom konkurz, namietal v danej veci príslušnosť okresného súdu.

Dňa 12. októbra 1998 bol predmetný spis postúpený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej   len   „krajský   súd“)   z   dôvodu „vecnej   príslušnosti“. Vec   bola   na   krajskom   súde zaevidovaná pod sp. zn. 76 Cb 116/98.

Dňa   25.   februára   1999   krajský   súd   predložil   vec   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z dôvodu „vecnej príslušnosti“. Vec bola na najvyššom súde zaevidovaná pod sp. zn. 76 Cb 116/98.

Dňa   23.   júna   1999   najvyšší   súd   uznesením   č.   k.   Ndob   34/99-86   rozhodol,   že príslušným súdom na prerokovanie a rozhodnutie veci je Okresný súd Bratislava I. Dňa   26.   júla   1999   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   a bol   zapísaný   pod   sp.   zn. 10 C 51/99.

Dňa 20. júna 2000 sťažovateľ urgoval postup okresného súdu v napadnutom konaní. Dňa 6. júla 2000 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby upresnil svoje doplňujúce podania vo veci.

Dňa 7. augusta 2000 sťažovateľ svojím podaním upresnil svoje doplňujúce návrhy na začatie konania.

Dňa 16. októbra 2000 bol nariadený informatívny výsluch sťažovateľa na 27. október 2000, ktorý sa aj uskutočnil. Na tomto výsluchu bol právny zástupca sťažovateľa poučený „o náležitostiach návrhu na začatie konania“.

Dňa   30. novembra   2000   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   navrhovateľa, ktorým upresňoval svoj návrh.

Dňa 26. februára 2001 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým zaslal   kópiu „podaného   návrhu   zo   dňa   6.   3.   1996   na   základe   výzvy   súdu   zo   dňa 19. 2. 2001“.

Dňa 5. júna 2001 sudca okresného súdu dal úpravou kancelárii pokyn, aby predvolala účastníkov konania na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť 25. júla 2001. Účastníci konania však neboli upovedomení o termíne nariadeného pojednávania.

Dňa 9. októbra 2001 bolo okresnému súdu doručené oznámenie správcu konkurznej podstaty   odporcu   týkajúce   sa   nevylúčeného   celého   majetku   sťažovateľa   z konkurznej podstaty, ktorú spravuje.

Dňa 19. novembra 2001 sudca dal pokyn na pripojenie konkurzného spisu krajského súdu sp. zn. 81 Cb 80/97.

Dňa 4. decembra 2001 krajský súd oznámil okresnému súdu, že uvedený spis nemôže zapožičať, pretože vo veci bolo podané odvolanie.

Dňa 21. januára 2002 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. marec 2002. Dňa 20. marca 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 7. jún 2002. Dňa   28.   marca   2002   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   podanie,   ktorým „špecifikoval petit“ svojho návrhu.

Dňa   7.   júna   2002   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito   z   dôvodu   preverenia   aktívnej   legitimácie   sťažovateľa   a   dopytu   na   kataster nehnuteľností.

Dňa 11. júna 2002 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa. Dňa 24. novembra 2002 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 18. december 2002. Dňa 18. decembra 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa   23.   decembra   2002   kataster   nehnuteľností   doručil   okresnému   súdu   časť požadovaných listín.

Dňa 2. júna 2003 okresný súd vyzval sťažovateľa a kataster nehnuteľností na zaslanie ďalších listinných dôkazov.

Dňa 7. júla 2003 sťažovateľ doručil okresnému súdu požadované doklady. Dňa 11. júla 2003 kataster nehnuteľností doručil okresnému súdu listinné dôkazy. Dňa 8. marca 2004 správca konkurznej podstaty odporcu písomne navrhol zastavenie napadnutého konania alebo zamietnutia žalobného návrhu.

Dňa 16. marca 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 14. máj 2004. Dňa 5. mája 2004 sa sťažovateľ písomne vyjadril k podaniu odporcu   v konkurze z 8. marca 2004.

Dňa 14. mája 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 25. jún 2004 pre účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 21. júna 2004 sťažovateľ doručil okresnému súdu písomné stanovisko k danej veci. Dňa 25. júna 2004 sťažovateľ požiadal okresný súd o odročenie pojednávania, keďže chcel upraviť svoj návrh na začatie konania.

Dňa 25. júna 2004 bolo pojednávanie odročené na neurčito. Dňa 12. a 19. júla 2004 sťažovateľ podal vo veci písomné stanovisko. Dňa 15. februára 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. máj 2005. Dňa 18. mája 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásený rozsudok č. k. 10 C 51/99-363, ktorým bolo napadnuté konanie zastavené.

Dňa 16. septembra 2005 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku. Dňa 7. októbra 2005 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Dňa   21.   novembra   2006   krajský   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku za podané odvolanie.

Dňa   9.   januára   2007   sťažovateľ   požiadal   o   oslobodenie   od   platenia   súdnych poplatkov.

Dňa 30.   januára 2007 bol spis   vrátený   okresnému súdu,   aby rozhodol   o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Dňa   26.   februára   2007   okresný   súd   uznesením   č.   k.   10   C   51/99-394   priznal sťažovateľovi   oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov.   Následne   bol   spis   opätovne predložený krajskému súdu.

Dňa   30.   októbra   2007   krajský   súd   uznesením   č.   k.   3   Co   377/05-401   napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 6. decembra 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 10. decembra 2007 bol daný pokyn na doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom konania.

Dňa 8. júla 2009 sťažovateľ podal na okresnom súde „čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania“.

Dňa 24. augusta 2009 okresný súd vyzval správcu konkurznej podstaty odporcu, aby sa vyjadril k čiastočnému späťvzatiu návrhu na začatie konania.

Dňa   18.   novembra   2009   bol   zaznamenaný   v spise   úradný   záznam   o   tom,   že konkurzné konanie proti odporcovi bolo skončené, avšak spis sa nachádza na najvyššom súde „z dôvodu odvolania veriteľa“. V uvedený deň okresný súd opakovane vyzval správcu konkurznej podstaty odporcu, aby sa vyjadril k čiastočnému späťvzatiu návrhu na začatie konania.

Dňa 26. novembra 2009 bola zaslaná výzva na konkurzné oddelenie okresného súdu týkajúca sa mena a adresy správcu konkurznej podstaty odporcu.

Dňa 27. novembra 2009 bolo doručené oznámenie z konkurzného oddelenia. Dňa 1. decembra 2009 bola zaslaná výzva na konkurzné oddelenie krajského súdu týkajúca sa mena a adresy správcu konkurznej podstaty odporcu.

Dňa 3. decembra 2009 bolo doručené oznámenie konkurzného oddelenia krajského súdu. Dňa   7.   decembra   2009   bola   zaslaná   opakovaná   výzva   na   konkurzné   oddelenie krajského súdu týkajúca sa mena a adresy správcu konkurznej podstaty odporcu.

Dňa 22. decembra 2009 krajský súd oznámil okresnému súdu, že doterajší správca konkurznej   podstaty   odporcu   bol   zbavený   funkcie,   uznesenie   však   ešte   nenadobudlo právoplatnosť.

Dňa   1.   apríla   2010   okresný   súd   opätovne   vyzval   správcu   konkurznej   podstaty odporcu,   aby   sa   vyjadril   k   späťvzatiu   návrhu,   vyzval   sťažovateľa   oznámiť,   či   trvá   na podanom návrhu, a požiadal krajský súd o zapožičanie súvisiaceho spisu.

Dňa 12. apríla 2010 krajský súd oznámil, že žiadaný spisový materiál sa nachádza na Okresnom súde Pezinok.

Dňa 12. apríla 2010 bol Okresný súd Pezinok požiadaný o zapožičanie súvisiaceho spisu.  

Dňa 11. mája 2010 Okresný súd Pezinok oznámil, že „momentálne nie je možné vylúčiť a zapožičať“ žiadaný spis.

Dňa   23.   júna 2010   bol   Okresný   súd   Pezinok   opätovne   požiadaný   o   zapožičanie súvisiaceho spisu.  

Dňa 20. júla 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 8. november 2010.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 51/99 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázala   na   skutkovú   alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu   pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo   v napadnutom   konaní   k zbytočným   prieťahom. Sťažovateľ   neprispel   svojím správaním   k prieťahom   v konaní,   aktívne   sa   dožadoval   pokračovania   v konaní   a taktiež podal kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní. Sťažovateľ síce opakovane doplňoval a upresňoval   svoj   žalobný   návrh   týkajúci   sa   účastníkov   konania,   ako   aj   vo   vzťahu k predmetu   návrhu,   pretože   sa   v priebehu   neobyčajne   dlhotrvajúceho   konania   zmenili pomery,   avšak   využitie   možností   daných   navrhovateľovi   procesnými   predpismi   (napr. podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku)   na   uplatňovanie   a presadzovanie   jeho   práva v občianskom   súdnom   konaní síce   spôsobuje predĺženie   priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania už viac ako 15 rokov (začaté bolo 28. júna 1995) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané (aj keď vec bola dva a pol roka na krajskom súde a na najvyššom súde, za ktorých postup okresný súd nezodpovedá). Okrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v danej veci dlhodobo, ale aj krátkodobo opakovane nečinný, a to konkrétne od 16. januára 1996 do 12. októbra 1998 (dva roky a deväť mesiacov), pričom okresný súd v tomto období okrem ojedinelých administratívnych úkonov nič nevykonal, od 26. júla 1999 do 6. júla 2000 (jeden rok), od 26. februára 2001 do 19. novembra 2001 (deväť mesiacov), od 7. júla 2003 do 16. apríla 2004 (deväť mesiacov) a od 10. decembra 2007 do 24. augusta 2009 (1 rok a osem   mesiacov).   Uvedená   nečinnosť   okresného   súdu   nie   je   ničím   ospravedlniteľná, pretože počas siedmich rokov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ v predmetnej   veci   počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných   dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné,   pretože   vo   svojej   podstate   už   hraničia s odmietnutím   spravodlivosti   (denegatio   iustitione).   K uvedenej   nečinnosti,   a teda k prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania   sťažovateľa,   ale predovšetkým v dôsledku nečinnosti okresného súdu. Obranu predsedníčky okresného súdu, že „aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a teda   vykonanie spravodlivosti   bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno systémové nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti   pripisovať   na   ťarchu   účastníkov   súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na objektívne možnosti príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €, ktoré odôvodňoval najmä tým, že „Tento stav právnej neistoty trvá už temer 15 rokov(...)“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 6 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 25. apríla 2010, podanie sťažnosti z 25. apríla 2010 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu z 9. augusta 2010). Za tri úkony vykonané v roku 2010 patrí odmena v sume trikrát po 120,23 € a režijný paušál   trikrát   po   7,21   €   (v   zmysle   §   1   ods.   3   a   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 382,32 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 72,71 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 455,03 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010