znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 327/2011-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   októbra   2011 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť P. K., B., zastúpeného advokátom Mgr. M. H., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 50/08 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 50/08   p o r u š i l základné právo P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Bratislava II   p r i k a z u j e, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 50/08 konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava II   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia P.   K. v sume   392,73   €   (slovom   tristodeväťdesiatdva   eur a sedemdesiattri centov) na účet ustanoveného advokáta Mgr. M. H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný   súd   Bratislava   II   j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu   trovy   právneho   zastúpenia v sume   392,73   €   (slovom   tristodeväťdesiatdva   eur   a sedemdesiattri   centov)   na   účet Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 327/2011-16   zo 6.   júla   2011   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   P.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 50/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Ústavný   súd   uvedeným   uznesením   zároveň   vyhovel   žiadosti   sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a za právneho zástupcu mu ustanovil advokáta Mgr. M. H., B.

1.1 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že žalobou podanou 4. marca 2008 sa domáhal   neplatnosti   skončenia   pracovného   pomeru   a   zaplatenia   nemajetkovej   ujmy 100 000 Sk.

„Z úkonov sťažovateľa voči súdu je z predmetného súdneho spisu zrejmé, že po dvoch   rokoch   nečinnosti   súdu,   vyzýval   konajúcu   zákonnú   sudkyňu   na   skoré   vytýčenie pojednávania vo veci svojho návrhu. Sťažovateľ tak učinil listom doručeným na podateľňu súdu 24. februára 2010, keď týmto listom sa sťažovateľ zároveň domáhal aj rozhodnutia a doručenia rozhodnutia vo veci návrhu na predbežné opatrenie zo dňa 07. januára 2010, o ktorom súd nerozhodol v zákonnej lehote 30 dní. Vzhľadom k tomu, že do dvoch mesiacov od   podania   žiadosti   o   vytýčenie   termínu   pojednávania,   nebolo   sťažovateľovi   doručené zo strany   súdu   žiadne   oznámenie,   z ktorého by sa dalo   určiť   kedy   bude   vytýčené prvé pojednávanie   vo   veci   samej,   podal   sťažovateľ   21.   apríla   2010   sťažnosť   na   prieťahy v konaní,   ktorú   adresoval   predsedovi   Okresného   súdu   Bratislava   II.   Na   sťažnosť   na prieťahy   v   konaní   odpovedala   podpredsedníčka   Okresného   súdu   Bratislava   II   listom Spr. 2045/2010 zo dňa 15. 06. 2010. V odpovedi sťažovateľovi oznámila, že zistila prieťahy v konaní a zároveň upozornila zákonnú sudkyňu na potrebu konať vo veci plynulo a bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom k tomu, že od prijatia opatrenia podpredsedníčkou súdu, ktorým sa malo zabezpečiť odstránenie zbytočných prieťahov v konaní uplynulo viac ako päť mesiacov čo je dostatočná lehota na nápravu a sťažovateľovi nebolo doručené žiadne oznámenie zo strany súdu, z ktorého by sa dalo určiť kedy bude vo veci vytýčené prvé pojednávanie, sťažovateľ podal   24.   novembra   2010   opakovanú   sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy   v   konaní   samom. V tomto podaní sa sťažovateľ zároveň domáhal aj odstránenia prieťahov v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, kde sťažovateľ podal dovolanie.

Predsedníčka Okresného súdu Bratislava II v odpovedi sťažovateľovi na opakovanú sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy   v   konaní   zistila,   že   vo   veci   nie   je   nariadený   termín pojednávania.   Zároveň   sťažovateľovi   oznámila,   že   konajúca   sudkyňa   bola   za   prieťahy v konaní písomne napomenutá a upozornená, že vo veci má bezodkladne vykonať nápravu. Sťažovateľ sa domnieva, že ako účastník konania po dvoch rokoch nečinnosti súdu vyvinul   dostatok   úsilia,   aby   sa   domohol   svojho   základného   práva,   aby   jeho   vec   bola prerokovaná   bez   zbytočných   prieťahov   nezávislým   a   nestranným   súdom.   Aj   napriek nasledujúcemu ročnému úsiliu sťažovateľa domôcť sa po dvoch rokoch nečinnosti vytýčenia termínu prvého pojednávania vo veci samej, dvojnásobnému upozorneniu zákonnej sudkyne zo strany podpredsedníčky súdu a predsedníčky súdu, súd termín prvého pojednávania vo veci   samej   dosiaľ   nevytýčil.   Vzhľadom   na   uvedené,   neochota   zákonnej   sudkyne   vytýčiť pojednávanie podľa sťažovateľa už vykazuje znaky odopretia spravodlivosti.

Povaha predmetu sporu - neplatnosť skončenia pracovného pomeru a zotrvávanie sťažovateľa   v   právnej   neistote,   závažným   spôsobom   zasahuje   do   bežného   života sťažovateľa,   značne   nepriaznivo   vplýva   na   jeho   sociálny   status   a   jeho   psychické rozpoloženie.   Sťažovateľ   považuje   za   neprimeranú   dĺžku   doterajšieho   konania   vo   veci samej,   ktorá   dosahuje   viac   ako   tri   roky,   s   poukázaním   na   doteraz   neefektívnu,   ba   v niektorých   úkonoch   súdu,   nadbytočnú   činnosť   súdu.   Sťažovateľ   sa   domnieva,   že neefektívnou činnosťou súdu a jeho nečinnosťou vo veci návrhu na konanie dochádza k zbytočným   prieťahom   v   konaní.   Takýmto   postupom   súd   porušuje   základné   právo sťažovateľa na verejné prerokovanie jeho veci, v jeho prítomnosti bez zbytočných prieťahov ustanovené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces v primeranej lehote garantované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“

1.2 Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľa P. K.(...) na spravodlivé súdne konanie v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...), práva na(...) prerokovanie jeho veci(...) bez zbytočných   prieťahov(...)   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 9C/50/2008 bolo porušené.

Okresnému súdu Bratislava II sa nariaďuje vo veci sp. zn. 9C/50/2008 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva nemajetková ujma v sume 3.000 euro, ktorú mu je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania o ústavnej sťažnosti a trovy právneho zastúpenia sťažovateľa advokátom.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný   súd,   zastúpený jeho podpredsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr.   2111/2011 z 24. augusta 2011 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 26. septembra 2011.

2.1   Podpredsedníčka   okresného   súdu   po   oboznámení   sa   so   sťažnosťou,   ako   aj obsahom predmetného spisu uviedla:

„(...) navrhujem, aby ústavný súd rozhodol podľa vlastnej úvahy, pričom skutočnosti uvádzané   v sťažnosti   zodpovedajú   skutočnosti   aj   napriek   tomu,   že   sudkyňa   bola systematicky   zo   strany   vedenia   súdu   na   prieťahy   v konaní   a nečinnosť   upozorňovaná. Na základe   uvedených   skutočností   musím   konštatovať,   že   vo   veci   bol   zistený   prieťah v konaní spôsobený konajúcou sudkyňou.“

2.3 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu uviedol, že vzhľadom na jej vyjadrenie súhlasí s tým, aby ústavný súd v predmetnej veci upustil od ústneho pojednávania.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy   a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 50/08:

Dňa   4.   marca   2008   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   na   začatie   konania sťažovateľa proti odporcovi S., a. s. (ďalej len „odporca“), o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie nemajetkovej ujmy 100 000 Sk.

Dňa   11.   marca   2008   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdnych poplatkov.

Dňa   20.   marca   2008   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   návrh   na   oslobodenie od platenia súdnych poplatkov za návrh na začatie konania.

Dňa   10.   júna   2008   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   dokladovanie   svojich majetkových pomerov pre účely rozhodnutia o oslobodení od platenia súdnych poplatkov. Dňa 19. júna 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu späťvzatie návrhu na začatie konania v časti nemajetkovej ujmy.

Dňa 3. septembra 2008 okresný súd uznesením zastavil konanie v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy.

Dňa   7.   januára   2010   sťažovateľ   podal   vo   veci   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia.

Dňa   24.   februára   2010   okresný   súd   uznesením   zamietol   návrh   sťažovateľa   na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa   1.   marca   2010   okresný   súd   opätovne   vyzval   sťažovateľa   na   dokladovanie svojich majetkových pomerov.

Dňa   8.   marca   2010   podal   sťažovateľ   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 26. marca 2010 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v konaní.

Dňa   4.   mája   2010   okresný   súd   uzneseniami   uložil   sťažovateľovi   zaplatiť   súdne poplatky   za   podanie   návrhu   na nariadenie   predbežného   opatrenia,   ako   aj   za   podanie odvolania proti rozhodnutiu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 17. mája 2010 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniam okresného súdu o poplatkových povinnostiach.

Dňa 23. júna 2010 bola vec s odvolaniami sťažovateľa predložená Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Dňa   23.   júla   2010   krajský   súd   uznesením   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu o predbežnom   opatrení   a zrušil   uznesenia   okresného   súdu   o uložení   poplatkových povinností sťažovateľa.

Dňa 30. júla 2010 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 23. augusta 2010 sťažovateľ podal dovolanie proti uzneseniu krajského súdu o predbežnom opatrení.

Dňa 27. augusta 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie splnomocnenia pre zastupovanie v dovolacom konaní.

Dňa   10.   septembra   2010   sťažovateľ   požiadal   o ustanovenie   zástupcu   z radov advokátov.

Dňa   7.   októbra   2010   okresný   súd   opätovne   vyzval   sťažovateľa   na   dokladovanie svojich majetkových pomerov.

Dňa 23. novembra 2010 sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti konajúcemu sudcovi.

Dňa   25.   marca   2011   okresný   súd   oznámil   sťažovateľovi,   že   na   jeho   námietku zaujatosti   v zmysle   ustanovenia   §   14   ods.   3   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len „OSP“) neprihliada.

Dňa 11. apríla 2011 okresný súd uznesením ustanovil sťažovateľovi zástupcu z radov advokátov.

Dňa 31. augusta 2011 bola vec predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o dovolaní.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 50/08 dochádzalo k porušovaniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého občianskoprávneho konania je určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, t. j. vec, ktorej povaha (spor o existenciu pracovného pomeru, ktorý je zdrojom príjmov sťažovateľa) si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem   iného   znamená,   že   všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).

1. Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani podpredsedníčka okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázala   na   skutkovú   alebo   právnu   zložitosť predmetnej veci.

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom   konaní,   ústavný   súd   v jeho   doterajšom   priebehu   nezistil   žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom trestnom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a poukazuje   na   to,   že   trvanie   napadnutého   konania   od   4.   marca   2008   bez   nariadenia pojednávania   je už   aj   vzhľadom   na   jeho   povahu („určenie   neplatnosti   skončenia pracovného   pomeru“) samo   osebe   neprimerané.   Navyše,   okresný   súd   v období   od 3. septembra   2008   do   7.   januára   2010   (15   mesiacov)   vo   veci   nevykonal   žiadny,   resp. efektívny   úkon   smerujúci   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   sťažovateľ   počas napadnutého   súdneho   konania   nachádzal,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda   k   zbytočným   prieťahom   pritom   nedošlo v dôsledku   zložitosti   veci   ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

S poukazom na uvedené dôvody ústavný súd v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 50/08 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na uvedený výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € z dôvodu,   že „ Trvajúci stav   právnej   neistoty   neplatného skončenia   pracovného pomeru a zamedzenie   práva   sťažovateľa   na   časť   pracovnej   odmeny   počas   trvania   pracovného pomeru, negatívne vplýva na duševné a telesné zdravie sťažovateľa, spôsobuje mu vážne spoločenské problémy, vyradenie zo spoločnosti, stratu viery v spravodlivosť, nezávislosť a nestrannosť   súdnictva,   životnú   úroveň   pod   hranicou   životného   minima,   ohrozuje sťažovateľovi   zákonom   stanovené   povinnosti   vyživovať   osoby   odkázané   na   jeho   výživu, spôsobuje   mu   neustály   stres   z   vyhodenia   z   nájmu   časti   bytu   pre   možné   nezaplatenie nájomného, znemožňuje sťažovateľovi rozvoj osobnosti a vzdelávania sa a neprimerane odďaľuje   zákonné   vysporiadanie   pracovnoprávneho   vzťahu   sťažovateľa   so   žalovaným vo veci. “.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu. S   prihliadnutím   na okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len   konštatovanie   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods.   2   ústavy   a práva   v čl.   6   ods.   1   dohovoru   nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre sťažovateľa. Ústavný súd   preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na povahu veci považuje za primerané priznať v sume 2 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 2. augusta 2011 – doručené uznesenie   o ustanovení   advokáta,   písomné   podanie   z 9. augusta   2011   a 26.   septembra 2011). Za jeden úkon vykonaný v roku 2011 patrí odmena v sume 123,50 € a režijný paušál 7,41 €. V zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v znení   neskorších   predpisov   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 392,73 €.

Ustanoveným advokátom uplatnený úkon právnej služby spočívajúci v preštudovaní spisu ústavný súd nepovažoval za relevantný úkon právnej služby, keďže ho pokladal za súčasť uplatneného úkonu prevzatia a prípravy zastúpenia.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 a 5 výroku tohto rozhodnutia.

7. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011