znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 327/2010-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   8.   júla   2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   P.   V.,   Kanada,   zastúpeného   advokátkou   JUDr. D. S., K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 30/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. V. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2010 doručená sťažnosť Ing. P. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 30/08 (predtým vedenom pod sp. zn. 42 C 32/92).

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že:   «Matka   sťažovateľa,   pani   A.   V.   ešte 08. 01. 1992 v konaní 42 C 32/92 požadovala, aby Okresný súd Košice I. (...) rozhodol o jej nároku na vydanie nehnuteľností(...)

Dňa   15.   2.   1996   žalobkyňa   zomrela a   do   začatého   súdneho   konania   na   strane žalobcu vstúpil jej syn - sťažovateľ. Uznesením z 05. 03. 2007 súd pripustil vstup ďalších účastníkov do konania: druhého žalobcu, závetného dediča, Ing. R. S. a žalované M. K.(...) Okresný súd Košice I. sp. zn. 42C/32/1992 medzitymným rozsudkom z 20. 07. 2007 podľa § 152 ods. 2 O. s. p. v spojení s uznesením súdu z 02. 10. 2007 rozhodol o základe prejednávanej veci, t. j., že „žalobcovia v 1 a 2. rade sú osobami oprávnenými podľa § 3 ods.   1   a   2   zákona   č.   87/1991   Zb.,   a   to   každý   z   nich   v   rozsahu   3/24-ín   nehnuteľností zapísaných na LV č. 10527. Lebo na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania zistil, že bola naplnená skutková podstata § 6 ods. 2 zákona č. 87/1991 Zb., pretože   štát   prevzal   vec   matky sťažovateľa   bez   právneho   dôvodu   a   o   tejto   skutočnosti nebolo   v   priebehu   súdneho   konania   rozporu.   Vydanie   nehnuteľnosti   vylúčil   súd   na samostatné konanie č. 23 C 30/2008-64 z dôvodu uskutočnenia znaleckého dokazovania z odboru stavebníctva na zodpovedanie otázky, či administratívna budova s. č. 38 na H. ulici v K. o rozsahu 6/24-ín zapísaná na LV č. 10527, katastrálne územie K., vedená Správou katastra K. oproti svojmu pôvodnému stavu a účelu, ktorému slúžila, stratila svoj pôvodný, stavebnotechnický charakter v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. (...)

Sťažovateľova záležitosť nie je ani po 18 rokoch právoplatne rozhodnutá a skončená. Je to tak napriek tomu, že už pri začatí súdneho konania v roku 1991 boli súdu predložené listinné dôkazy, ktoré sťažovateľove práva nepochybne osvedčili. (...)

Aj   keď   Ústavný   súd   už   o   jednej   sťažnosti   sťažovateľa   v   roku   2007   rozhodol, sťažovateľ do dnešných dni neprestal byť obeťou porušovaniu práv zaručených ústavou a Dohovorom(...)»

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Okresný   súd   Košice   I.   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 23   C   30/2008–64 (predtým 42 C 32/92)   porušil   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na prejednanie veci   v   primeranej   lehote   zaručené   čl.   6   od.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd.

Okresnému súdu Košice I, prikazuje konať vo veci vedenej pod sp. zn. 23 C 30/2008- 64 a bez zbytočných prieťahov a čo najrýchlejšie záležitosť ukončiť.

Sťažovateľovi Ing. P. V. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- Eur,   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   I.   povinný   vyplatiť   v   lehote   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Košice I. je povinný vyplatiť Ing. P. V. trovy právnych služieb v sume 260,70   Eur   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   tohto   nálezu   na   účet   jeho   právnej zástupkyne JUDr. D. S.(...)“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní o vydanie nehnuteľností vedenom pod sp. zn. 23 C 30/08, v ktorom vystupuje ako žalobca v 1.   rade,   dochádza   k porušovaniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   už v prípade   sťažovateľa podanom   vo   veci   vedenej   pred   Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 42 C 32/92 rozhodol nálezom sp. zn. IV ÚS 56/07 zo 14. júna 2007,   v   ktorom vyslovil,   že   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v tomto konaní bolo porušené. Zároveň prikázal okresnému súdu vo veci konať a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 150 000 Sk a náhradu trov konania.

Z   prehľadu   procesných   úkonov,   ktoré   vyplývajú   z obsahu   sťažnosti,   ako   aj   zo súdneho spisu, do ktorého bolo nahliadnuté, vyplýva, že okresný súd od 14. júna 2007, t. j. od   rozhodnutia   ústavného   súdu   nálezom   v konaní sp.   zn.   IV.   ÚS   56/07   konal   vo   veci v podstate priebežne. Dňa 20. júla 2007 okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 42 C 32/92 vyhlásil čiastočný rozsudok a zároveň návrh na vydanie veci vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 23 C 30/08. Okresný súd po vykonaní náležitých úkonov súvisiacich s vybavením   podaného   odvolania   (výzva   na   zaplatenie   súdneho   poplatku,   výzva   na vyjadrenie   ostatných   účastníkov   konania   k podanému   odvolaniu)   13.   novembra   2007 predložil vec Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“), ktorý 12. marca 2008 potvrdil rozsudok okresného súdu. Dňa 16. apríla 2008 bol spis vrátený okresnému súdu. Po návrhu sťažovateľa z 22. apríla 2008 na doplnenie dokazovania vykonaním kontrolného znaleckého   posudku   okresný   súd   uznesením   z 11.   septembra   2008   nariadil   znalecké dokazovanie a uložil vypracovanie znaleckého posudku do 90 dní od doručenia spisového materiálu znalcovi a zároveň   uložil   účastníkom   konania zložiť na účet okresného   súdu preddavok   na   trovy   znaleckého   dokazovania.   Dňa   30.   októbra   okresný   súd   uznesením rozhodol o vrátení časti zaplateného preddavku na trovy znaleckého dokazovania z dôvodu, že   tieto   sťažovateľ   nezaplatil   na   účet   súdu,   ale   v kolkových   známkach,   a takto   prijatý preddavok nebolo možné vyplatiť znalcovi. Dňa 28. novembra 2008 okresný súd uznesením priznal znalcovi preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Dňa 30. januára 2009 bol spisový materiál doručený znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 19. mája 2009 okresný súd vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku a 5. júna 2009 túto výzvu zopakoval pod hrozbou poriadkovej pokuty. Dňa 16. júna 2009 bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   znalca   o predĺženie   termínu   na   vyhotovenie znaleckého posudku z dôvodu náročnosti znaleckej úlohy do 31. augusta 2009. Okresný súd uznesením   z 23.   júna   2009   zmenil   lehotu   na   vypracovanie   znaleckého   posudku   na požadovaný termín. Znalec 11. septembra 2009 predložil vypracovaný znalecký posudok. Okresný   súd   17. augusta   2009   uznesením   rozhodol   o priznaní   znaleckej   odmeny.   Dňa 8. septembra 2009 okresný súd vyzval účastníkov konania na vyjadrenie sa k znaleckému posudku.

Dňa 27. októbra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. december 2009, ktoré bolo   odročené   na   21.   január   2010   z dôvodu   potreby   vypočuť   znalca   k vypracovanému posudku. Pojednávanie uskutočnené 21. januára 2010 bolo opätovne odročené z dôvodu doplnenia   dokazovania   na   18.   marec   2010.   Dňa   18.   marca   2010   okresný   súd   vyhlásil rozsudok vo veci.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa posúdil ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že namietaný postup okresného súdu v období od nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 56/07 zo 14.   júna   2007   nemožno   považovať   za   porušenie   práva   garantovaného   v citovanom článku   ústavy   a   dohovoru.   Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   sa   otázka,   či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti   každého   prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie účastníka konania a postup súdu (napr. II. ÚS 26/95). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať namietaný postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle citovaného článku ústavy, preto bolo potrebné sťažnosť vo vzťahu k okresnému súdu odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Po   rozhodnutí   ústavného súdu   sp.   zn.   IV.   ÚS   56/07   okresný   súd   v   napadnutom konaní   vykonával   procesné   úkony   v podstate   plynulo   a   tieto   smerovali   k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, čo je hlavným účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98). Postup okresného súdu, aj keď nebol vždy bez prieťahov, sa   zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Pretože s ohľadom na tieto skutočnosti neprichádza do úvahy, aby ústavný súd namietaný postup všeobecného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy,   ako   aj   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   návrh   odmietol   ako   zjavne neopodstatnený.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júla 2010