znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 327/08-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   septembra   2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. Č., S., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 3 a čl. 12   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   Najvyšším   súdom   Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 So 116/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Č.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2008 doručená sťažnosť J. Č., S. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 3 a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Najvyšším   súdom   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   pod   sp.   zn. 4 So 116/2007. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 24. júla 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)   č.   k.   3   Sp   5/2007-11   z 27.   marca   2007   bolo   potvrdené   rozhodnutie   Sociálnej poisťovne   o zamietnutí   žiadosti   sťažovateľa   o poskytnutie   príspevku   k dôchodku   po nebohej matke Z. Č. Na základe odvolania sťažovateľa rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 So 116/2007   z 28. marca   2008   bol   rozsudok   krajského   súdu   potvrdený.   Podnet sťažovateľa   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   proti   rozsudku   najvyššieho   súdu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prípisom č. k. VI/2 Pz 327/08-4 z 5. júna 2008 odložila, keďže v rámci správneho súdnictva nie sú mimoriadne opravné prostriedky vôbec prípustné.

Podľa názoru sťažovateľa stanovisko Sociálnej poisťovne, ale aj všeobecných súdov je nesprávne a je porušením označených článkov ústavy.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy a zrušil rozsudok najvyššieho súdu s tým, aby bola vec vrátená na ďalšie konanie.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   rozsudok   krajského   súdu   č.   k.   3   Sp   5/2007-11 z 27. marca 2007 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 So 16/2007 z 28. marca 2008 nadobudol právoplatnosť 12. mája 2008.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Keďže   rozsudok   najvyššieho   súdu   nadobudol   právoplatnosť   12.   mája   2008, posledným   dňom   zákonnej   dvojmesačnej   lehoty   by   bol   13.   júl   2008,   avšak   tento   deň pripadol   na   sobotu.   Za   posledný   deň   zákonnej   lehoty   treba   preto   považovať   najbližší pracovný deň, ktorým bol pondelok 14. júla 2008. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu   až 24.   júla 2008,   teda   s oneskorením   deviatich   dní.   Na   uvedenom   závere   nič nemôže meniť skutočnosť, že sa sťažovateľ obrátil aj na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2008