znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 326/2013-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   septembra   2013 v senáte   zloženom   z   predsedu   Juraja   Horvátha   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa Mészárosa o prijatej sťažnosti Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., P., vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 18 C 224/09 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 224/09 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   224/09 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. Ing. J. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mgr. Ing. J. S. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom   dvestošesťdesiatdeväť   eur   a päťdesiatosem   centov),   ktorú j e Okresný   súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. E. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 326/2013-17 z 5. júna 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“), vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 224/09.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou okresnému súdu 21. augusta 2009   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   224/09   domáha   voči   žalovanej   (Slovenskej republike,   zastúpenej   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   pozn.) náhrady škody,   ktorá   mu   mala   vzniknúť   z   titulu   nesprávneho   úradného   postupu spočívajúceho   v prieťahoch   v   exekučnom   konaní   vedenom   Okresným   súdom   Pezinok pod sp. zn. 31 Er 2366/08, ako aj tým, že v označenom exekučnom konaní mala poverená súdna   exekútorka   konať   nad   rámec   svojho   poverenia,   čo   malo   byť   konštatované aj Okresnou   prokuratúrou   N.   Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   okresný   súd   aj   napriek   ním podanej   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní   adresovanej   predsedníčke   okresného   súdu, ktorá tieto   prieťahy   aj   sama   konštatovala,   nekoná   v   danej   veci   plynulo   a   efektívne, v dôsledku   čoho   sa   prehlbuje   stav   jeho   právnej   neistoty   a   odďaľuje   sa   právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Po   podaní   žaloby   sťažovateľ   požiadal   súd   o   vytýčenie   termínu   pojednávania a to podaním elektronicky dňa 24.   mája 2012,   do podateľne súdu 28.   05.   2012...   Súdu poskytol primeranú lehotu na zjednanie nápravy a odstránenie prieťahov.

Keďže   zákonná   sudkyňa   vo   veci   bola   naďalej   nečinná,   úkony   súdu   nesmerovali k zákonnému rozhodnutiu vo veci samej ani len na prvom stupni, vo veci nebolo vytýčené za viac   ako   3   roky   ani   len   jedno   pojednávanie   aj   napriek   žiadosti   sťažovateľa, tak sťažovateľ   podal   dňa   24.   10.   2012   na   Okresnom   súde   Bratislava   I   listom   zo   dňa 22. 10. 2012 sťažnosť na prieťahy v danej veci...

Sťažnosť na prieťahy bola predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I v Bratislave listom   Spr.   2256/2012   zo   dňa   19.   11.   2012,   doručený   17.   12.   2012   vyhodnotená ako dôvodná.   Predsedníčka   súdu   skonštatovala,   že   predmetné   konanie   je   poznačené prieťahmi... Súd je aj naďalej nečinný.

Ku dňu podania tejto   ústavnej sťažnosti porušovateľ   vo veci nerozhodol za viac ako 3 a   1/4   roka,   hoc   dľa   ustálenej   judikatúry   ESĽP   porušovateľ   mal   vec   prejednať a rozhodnúť v lehote max. do 11-ich mesiacov od podania žaloby sťažovateľom (do tejto doby sa započítava aj 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku – podané 16. 2. 2009).“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a právo prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   Bratislave   v   kompenzačnom   konaní č. k. 18 C 224/2009 porušené bolo

2.   Okresnému súdu Bratislava I   sa prikazuje konať   a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov

3. Mgr. Ing. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- €..., ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

4. Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €..., ktoré je Okresný súd Bratislava I   povinný vyplatiť   na účet advokátky JUDr. E.   K.   do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho podpredsedníčka listom sp. zn. Spr. 3495/2013 z 25. júna 2013 a právna zástupkyňa sťažovateľa listom z 12. júla 2013.

2.1   Podpredsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu procesných úkonov vykonaných okresným súdom v danej veci uviedla:

„... netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti.... Vzhľadom na vyššie uvedené jednotlivé úkony súdu vykonané vo veci konštatujem, že predmetné konanie je poznačené prieťahmi. Musím však zároveň uviesť, že vzniknuté prieťahy   sú   dôsledkom   veľkého   počtu   vecí   v   súdnom   oddelení   zákonného   sudcu, spôsobeného nedostatočným personálnym obsadením sudcov na občianskoprávnom úseku Okresného súdu Bratislava I. Subjektívne zavinenie zákonného sudcu, vyššieho súdneho úradníka,   pripadne   iných   zamestnancov   súdu   som   nezistila.   Dôvodom,   pre   ktorý sa procesná príprava veci sp. zn. 18 C 224/2009 pred vytýčením pojednávania vo veci predĺžila   je   i   skutočnosť,   že   súd   skúma   splnenie   procesných   podmienok   konania (res iudicata,   litispendenciu),   po   preskúmaní   ktorých   bude   môcť   ďalej   pokračovať v úkonoch smerujúcich k príprave pojednávania.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení bez meritórneho vyjadrenia sa k veci iba uviedla:

„... uvádzam, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie skutočností   potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci,   t.   j.   rozhodnutie   o   tom, či namietaným postupom   súdu   bolo   alebo nebolo porušené   právo   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 18 C 224/09:

-   21.   august   2009   –   okresnému   súdu   bola   doručená   žaloba,   ktorou   sa   sťažovateľ proti žalovanej domáhal zaplatenia škody, ktorá mu mala vzniknúť z titulu nesprávneho úradného   postupu   v   exekučnom   konaní   vedenom   Okresným   súdom   Pezinok pod sp. zn. 31 Er   2366/08   v   dôsledku   prieťahov   v   tomto   exekučnom   konaní a tiež v dôsledku toho, že poverená súdna exekútorka konala nad rámec svojho poverenia,

- 23. november 2009 – sťažovateľ doplnil svoju žalobu,

- 14. december 2010 – okresný súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe,

- 7. február 2012 – žalovaná sa vyjadrila k žalobe,

- 10. október 2012 – okresný súd žiadal pripojiť iné súvisiace súdne spisy,

- 26. október 2012 – okresný súd urgoval zaslanie vyžiadaných súvisiacich súdnych spisov,

-   15.   november   2012   –   okresnému   súdu   bol   doručený   vyžiadaný   exekučný   spis sp. zn. EX 53/08,

- 9. máj 2013 – okresný súd zistil, že ďalší údajne s vecou súvisiaci spis sp. zn. 15 C 96/08, ktorý chcel pripojiť k nahliadnutiu, sa nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky,

- 17. máj 2013 – zákonná sudkyňa dala pokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi, aby zisťoval, či v danej veci nejde o litispendenciu alebo res iudicata, a tiež na vypracovanie uznesenia o prerušení konania (predmetný pokyn nebol do rozhodnutia ústavného súdu realizovaný, pozn.),

- 29. máj 2013 – 4. jún 2013 – spis sa nachádzal na ústavnom súde.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   vo   veci   neboli   vykonané   žiadne   ďalšie   procesné úkony.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 224/09 o žalobe sťažovateľa o náhradu škody spôsobenej   nesprávnym   úradným   postupom   orgánu   verejnej   moci   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2 ústavy, ako aj právo na prejednanie veci   v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že, súdiac z celkovej dĺžky posudzovaného konania (okresný súd danú vec prerokúva viac ako 4 roky, pričom vo veci nenariadil ešte ani jedno pojednávanie, pozn.), ako aj z hľadiska hodnotenia plynulosti a efektívnosti postupu okresného súdu v interakcii s predmetom konania, v danej veci ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktorú tak po právnej, ako ani po skutkovej stránke nemožno hodnotiť ako náročnú.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   posudzovaného   konania v procesnom   postavení   žalobcu,   podľa   ústavného   súdu   sťažovateľ   žiadnym   spôsobom neprispel   k   predĺženiu   tohto   konania,   napokon   v   predmetnom   konaní   sa   sťažovateľ ani nemal možnosť „prejaviť“, pretože vo vzťahu k nemu okresný súd dosiaľ nevykonal žiadny procesný úkon (pozri ďalej, pozn.).

3. Napokon sa ústavný súd s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie začalo,   postupuje v   ňom   súd   i   bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, zaoberal aj postupom okresného súdu.

V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   od   podania   žaloby   sťažovateľom 21. augusta 2009 okresný súd v tejto veci nevyvíja v podstate žiadnu relevantnú procesnú aktivitu,   výsledkom   ktorej   by   bolo   objasnenie   skutočností   podstatných   pre   rozhodnutie vo veci samej.

Okresný súd bol v podstate nečinný takmer celú dobu trvania sporu, pretože okrem výzvy zo 14. decembra 2010 adresovanej žalovanej na vyjadrenie sa k žalobe, ktorú okresný súd, mimochodom, realizoval po viac ako 1 roku a 3 mesiacoch po podaní žaloby a navyše neurgoval odpoveď, keďže žalovaná sa k žalobe vyjadrila až 7. februára 2012, t. j. po viac ako 1 roku a 1 mesiaci od zaslania jej výzvy, a okrem výzvy z 10. októbra 2012, ktorú okresný   súd   realizoval   po   viac   ako   8   mesiacoch   od   vyjadrenia   sa   žalovanej   k   žalobe a ktorou žiadal pripojiť súvisiace súdne spisy, nevykonal vo veci žiadny iný procesný úkon.

V   uvedenej   súvislosti   podľa   ústavného   súdu   neobstojí   ani obranná   argumentácia okresného   súdu,   podľa   ktorej   sa   jeho   postup   spomalil   kvôli   tomu,   že   okresný   súd „... skúmal   splnenie   procesných   podmienok   konania   (res   iudicata,   litispendencia)...“, pretože zistenie naplnenia týchto procesných podmienok konania, t. j. zistenie, či v danom prípade nejde o vec už rozhodnutú alebo o vec, o ktorej okresný súd už koná, je vecou jednorázovej lustrácie v elektronickom registri okresného súdu a táto činnosť si v žiadnom prípade nemôže vyžiadať tak dlhý časový úsek, ako to v tomto prípade proklamuje okresný súd.   Okrem toho podľa   zistenia ústavného súdu   zákonná sudkyňa okresného súdu   dala pokyn na zistenie, či v danom prípade nejde o res iudicata alebo o litispendenciu až 17. mája 2013, t. j. po viac ako 3 rokoch a 8 mesiacoch od podania žaloby.

Okrem toho ústavný súd konštatuje, že v kontexte danej veci neobstojí ani obranná argumentácia okresného súdu o „nadmernej zaťaženosti sudcov občianskoprávneho úseku“, pretože podľa judikatúry ústavného súdu ani prípadné nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho   nezbavuje zodpovednosti   za   zbytočné   prieťahy v súdnom   konaní.   Námietka   neprimeraného   zaťaženia   sudcov   pri   vybavovaní   agendy nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné problémy,   ktoré   však   nemôžu   ísť   na   ťarchu   účastníka,   ktorý   od   súdu   právom očakáva ochranu   svojich   práv   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy (m. m. IV. ÚS 58/02).

Napokon   ústavný   súd   podotýka,   že   postup   okresného   súdu   nemohlo   ovplyvniť ani zapožičanie spisu ústavnému súdu, kde sa nachádzal iba 7 dní (vrátane víkendu, pozn.), a to od 29. mája 2013 do 4. júna 2013.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 18 C 224/09 došlo   k porušeniu   základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. V   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany   sťažovateľovi   ústavný   súd v nadväznosti na zistenie porušenia jeho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáha   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 4 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia   základného   práva   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným   zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu považuje za primerané v sume 2   500 €,   tak ako   to je uvedené v bode   3   výroku   tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov   konania   z   dôvodu   jeho   právneho   zastúpenia   advokátkou,   ktorá   si   uplatnila   nárok na ich úhradu v sume 269,58 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 2 vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2013 je 130,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,81 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu, pričom za vyjadrenie sa k stanovisku okresného súdu ústavný súd   nárok   na   úhradu   trov   nepriznal,   pretože   v   ňom   právna   zástupkyňa   žiadne   vecné stanovisko   nezaujala,   pozn.)   v   celkovej   sume   275,96   €   vrátane   režijného   paušálu. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa si uplatnila nárok na náhradu trov v sume 269,58 €, ústavný súd jej túto náhradu priznal iba vo výške uplatneného nároku tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2013