znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 326/2010-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   8.   júla   2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Okresnej prokuratúry Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 464/08 a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna 2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv a   základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), Okresnej prokuratúry Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 464/08 a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že pred Okresným súdom Bratislava II sa vedie civilné konanie proti sťažovateľovi pod sp. zn. 52 C 291/2006. Sťažovateľ proti právnemu zástupcovi a ďalšiemu zo zástupcov žalobcu podal trestné oznámenie. Trestné konanie do dnešného dňa nie je skončené, a to napriek tomu, že podal sťažnosti na prieťahy na všetky orgány   vrátane   generálnej   prokuratúry.   Pretože   toto   konanie   nie   je   do   dnešného   dňa skončené, navrhol, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„OP BA II, GP SR a OR PZ BA2 porušujú základné právo na spravodlivé konanie bez   zbytočných   prieťahov,   porušili   základné   právo   garantované   čl.   6   ods.   1   dohovoru a čl. 13 dohovoru.

Okresná prokuratúra Bratislava 2, Generálne prokuratúra SR a Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava 2 sú povinní každý zvlášť zaplatiť D. B. satisfakciu každý vo výške 20.000 Eur v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

Ústavný súd prikazuje Okresnému riaditeľstvu PZ BA II konať bez ďalších prieťahov a vec ukončiť v lehote 3 mesiace.“

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   ústavný   súd   nemá   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „sudcovia ústavného súdu používajú klamstvá vo vzťahu k okresnému súdu..., „kriminálny výkon súdnictva“ (nasledujú mená sudkýň) „sudkyňa   okresného   súdu   zapisuje   nezmysly“,   „sudcovia   našli   posluhujúcu štátomafiánsku prisluhovačku“. Z priložených prípisov sťažovateľa ústavný súd zistil, že sťažovateľ   písomne   uvádza „primitívny   vyšetrovateľ“,   „Slovenská   republika   je   štát kriminálnikov“,   „policajti   sú   kriminálnici“,   „vyšetrovatelia   sú   gauneri... (nasledujú konkrétne   mená) „orgány   v trestnom   konaní   drichmú,   drogujú,   ožierajú   sa   a   sudkyne čakajú na opar zabudnutia“.

Podanie sťažovateľa doručené ústavnému súdu obsahuje urážlivé výroky na adresu konkrétnych   sudcov   a   vyšetrovateľov   so   snahou   dehonestovať   orgány   súdnictva, prokuratúry a Policajného zboru v Slovenskej republike.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva,   ktorý   už vyslovil   že „v   zásade   smie   byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk (Rehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2005).

V prípade hrubo neslušného a urážlivého obsahu takého návrhu môže byť návrh odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými vo svojom   podaní   prekročil   hranicu   normálnej   kritiky   a   hrubo   uráža   súdny   stav,   jeho konkrétnych   sudcov,   vyšetrovateľ   ktorých   mená   tiež   konkrétne   uvádza,   ako   aj   orgány prokuratúry, a to v rozpore s princípmi zachovávania úcty k ústavnému súdu a k celej sústave súdnictva v Slovenskej republike.

Správanie   sťažovateľa   podľa   názoru   ústavného   súdu   možno   označiť   za   zneužitie podania sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a na okolnosti prípadu ústavný súd podľa § 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí, ktorých súčasťou je aj primeraná slušnosť. Z toho dôvodu už bolo bezpredmetné rozhodovať aj o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júla 2010