SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 326/06-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namietal porušenie svojich základných práv postupmi Stavebného bytového družstva Bratislava II, Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/05, Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 5/06, Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-2093/OEK-BA 2-2005 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 2464/06, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta 2006 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv postupmi Stavebného bytového družstva Bratislava II, Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/05, Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 5/06, Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-2093/OEK-BA 2-2005 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 2464/06.
Zo sťažnosti vyplýva, že: „Sťažovateľ sa nemohol dovolať svojho práva na regulovanú teplotu v byte, ktorého sa dožadoval u správcu bytu sťažovateľa, ktorým je Stavebné bytové družstvo Bratislava II. (...)
SBD BA II hrubo porušovalo zákon o sťažnostiach č. 152/1998 Z. z. (...) Sťažovateľ bol donútený podať žalobu dňa 30. 03. 2005 na miestne príslušnom súde...... podal návrh podľa Občianskeho súdneho poriadku (...), Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, § 250t O. S. P. (...)
SBD BA II podľa zákona č. 70/1998 Z. z. vedome ignoroval povinnosť danú zákonom, povinnosť namontovať merač spotreby tepla a termoregulačné ventily. (...) Okresný súd Bratislava II v konaní pod sp. zn.: 6 C/129/2005 a Krajský súd Bratislava v konaní pod sp. zn.: 6 Co/5/2006, ako vždy doteraz (vzťah prvostupňový súd – odvolací súd) rozhodovali ako spolčený gang a ten rozhoduje vždy proti občanovi... Okresný súd a odvolací súd rozhodli rovnako. Obidva súdy konštatujú, že ani zákon č. 70/1998 Z. z., ani zákon č. 208/2002 Z. z. ani zákon 656/2004 takúto povinnosť neukladá a dokonca takú povinnosť neukladá ani Zmluva o výkone správy. Ide o chybný názor. (...)
Sťažovateľ preto žiada Ústavný súd, aby rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil v plnom rozsahu a vrátil na ďalšie konanie.
Sťažovateľ zistil, že SBD BA II vykradlo peniaze z Fondu opráv... Sťažovateľ podal trestné oznámenie... Sťažovateľ iba narážal na primitívny odpor vyšetrovateľa v konaní ORP-2093/OEK- BA 2-2005 – odmietnutie okresného prokurátora v konaní Pn 2002/06-7 odmietnutie, a k tomu sa pripojil krajský prokurátor v konaní 2 Kn 2133/2006 a na podiv aj generálny prokurátor v konaní IV/1 Gn 2464/06-11. (...)
Sťažovateľ žiada Ústavný súd, aby dal pokyny, ktoré budú Krajskému súdu záväzné. Sťažovateľ má právo na meranie spotreby, tepla – teplej vody...
Sťažovateľ žiada Ústavný súd, aby prokurátorovi Generálnej prokuratúry SR JUDr. P. B. vyjasnil skutočnosť, že prechodné použitie peňazí z fondu opráv na iné účely – nemôže trvať od roku 1993 a navždy...“
Sťažovateľ v závere navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že:„Stavebné bytové družstvo Bratislava II, Okresný súd Bratislava II, Krajský súd Bratislava, Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava II, Okresná prokuratúra Bratislava II a Generálna prokuratúra SR porušili základné ľudské práva MUDr. D. B. podľa čl. 46 ods. 1, 2, 3 a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 medzinárodného dohovoru v znení protokolu č. 11, ktorým je Slovenská republika viazaná (právo na spravodlivé konanie). Ďalej čl. 13-.../. čl. 14.../. čl. 17..../. medzinárodného dohovoru. Orgány činné v trestnom konaní vec iba odbíjali. SBD BA II, OS BA II, KS BA Bratislava, OR PZ Bratislava II, Okresná prokuratúra BA II a Generálna prokuratúra sú povinní zaplatiť MUDr. D. B., každý 100.000.- Sk... SBD BA II, OS BA II, KS BA, OR PZ BA II, OP BA II a GP SR sú povinní vo svojich veciach konať náležite a bez prieťahov podľa zákonov a trestného poriadku. V prípade prieťahov môže MUDr. B. opätovne požiadať o satisfakciu.
Stavebné bytové družstvo Bratislava II je povinné zaplatiť MUDr. D. B. sumu 100.000.- Sk ako zadosťučinenie za porušovanie zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, tým, že na sťažnosti neodpovedali v zákonnej lehote ani vôbec!“
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. l zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Keďže podanie sťažovateľa nespĺňalo náležitosti požadované § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde, splnenie ktorých je predpokladom začatia konania pred ústavným súdom, ústavný súd ho výzvou zo 6. septembra 2006 vyzval na odstránenie nedostatkov sťažnosti označenej ako „Ústavná sťažnosť podaná podľa čl. 130 Ústavy Slovenskej republiky...“, a konkrétne ho poučil, čo má obsahovať návrh na začatie konania (sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), a že k návrhu je potrebné pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, v ktorom sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Súčasne mu vo výzve ústavný súd oznámil, že návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je navrhovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov (napr. Trestný poriadok, zákon o štátnej správe súdov) a upozornil ho na to, že návrh možno podať iba v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Sťažovateľ bol poučený aj o tom, že ak v určenej lehote podanie nedoplní, môže ústavný súd jeho podanie odložiť podľa § 23a alebo odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ na predmetnú výzvu reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 18. septembra 2006, v ktorom okrem iného uviedol, že:
«Ústavný súd ma ako sťažovateľa požiadal o upresnenie veci! Ústavný súd však opomenul „identifikáciu veci“ ku ktorej sa mám náležite vyjadriť! Chýba údaj o sp. zn. a na ktorom súde.
Môj názor je, že určite je všetko v poriadku...»
Ústavný súd po preskúmaní podania sťažovateľa konštatuje, že sťažovateľ nereagoval na obsah výzvy ústavného súdu a doposiaľ nepredložil ústavnému súdu splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom napriek tomu, že na odstránenie tohto nedostatku bol vyzvaný. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že od povinného zastúpenia advokátom, ktoré vyžaduje ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, nie je možné upustiť.
Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa okrem toho ani ďalšie náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 3 a § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Sťažnosť neobsahuje najmä návrh rozhodnutia (petit), ktorého sa sťažovateľ od ústavného súdu domáha, vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (II. ÚS 37/02, III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, III. ÚS 306/04) a ani riadne odôvodnenie namietaného porušenia základných práv postupmi označených porušovateľov. Sťažovateľ tiež v sťažnosti neuviedol z akých dôvodov sa domáha priznania finančného zadosťučinenia.
Vychádzajúc z uvedeného preto ústavný súd jeho sťažnosť odmietol už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. októbra 2006



